Do Bratislavy prišiel Pavol Naď v januári na stáž, v apríli ho zvolili za prvého predsedu Najvyššieho správneho súdu

Prvým predsedom Najvyššieho správneho súdu sa s najväčšou pravdepodobnosťou stane pre verejnosť pomerne neznámy košický krajský sudca Pavol Naď. V januári prišiel do Bratislavy na stáž do správneho kolégia Najvyššieho súdu, po utorkovom hlasovaní súdnej rady ho čaká sťahovanie do hlavného mesta.

Naď získal sedemnásť hlasov, zvolili ho teda všetci prítomní členovia súdnej rady. Na voľbe chýbala len sudkyňa Marcela Kosová.

Posledné slovo bude mať teraz prezidentka Zuzana Čaputová. Ona rozhodne, či Naďa do novej funkcie na päť rokov vymenuje.

„Som poctený hlasovaním súdnej rady. Je to pre mňa silný záväzok,“ reagoval stručne na zvolenie kandidát.

Ťažký začiatok

Sudca košického súdu nemal vo voľbe protikandidáta, takže to, že ho súdna rada zvolí, sa dalo očakávať. Pokaziť si to mohol len počas verejného vypočutia a to sa nestalo.

Naďa čaká náročné obdobie, za všetko hovorí skutočnosť, že v tejto chvíli nie je jasné ani to, kde v Bratislave bude Najvyšší správny súd sídliť. Zriadený je od januára tohto roka s tým, že fungovať začne od augusta. Počítalo sa s tým, že bude mať tridsať sudcov, už teraz je zrejmé, že na začiatku fungovania ich bude menej.

Na začiatku sa počíta s tým, že sudcovia budú pracovať v budove Najvyššieho súdu, ten však čaká rozsiahla rekonštrukcia, čo znamená, že začiatkom budúceho roka by sa súd mal opäť sťahoval. Naď vie, že by Najvyšší správny súd mal mať vlastnú budovu, nemal však ešte mandát o tom s nikým rokovať.

Výberom na sudcu prešiel hladko

Sympatie mnohých si získal tým, že sa najskôr prihlásil na sudcu Najvyššieho správneho súdu a z tohto výberového konania neodstúpil, ani keď sa stal kandidátom na predsedu, hoci mohol. Po zvolení by totiž mal istotu, že sa sudcom súdu stane.

Minulotýždňovým výberovým konaním prešiel úplne hladko. Hlasovalo za neho všetkých 14 prítomných členov rady.

„Prihlásil som sa do výberového konania na sudcu, úprimne sa tešiac, že táto inštitúcia vznikla. Nevedel som si predtým ani len predstaviť, že by po roku 1989 niektorá z vládnych garnitúr pristúpila k takému vážnemu kroku,“ povedal Naď. Vznik Najvyššieho správneho súdu označil za sviatok.

Jeho bezproblémové zvolenie za predsedu naznačovalo už to, kto ho navrhoval za kandidáta. Bola to sudcovská rada košického krajského súdu, ale aj dvaja členovia súdnej rady, mimochodom, takisto Košičania. Pod Naďovu kandidatúru sa nezávisle od seba podpísali predseda súdnej rady Ján Mazák aj sudca Naďovho domovského súdu Martin Michalanský.

Mazák po zvolení Naďa reagoval slovami, že ide o ďalší dôležitý krok k sfunkčneniu súdu. „Súdna rada zvolila kandidáta, ktorý disponuje vysokou úrovňou profesionality, pevným morálnym profilom a jasnou predstavou, ako riadiť Najvyšší správny súd v neľahkom období jeho založenia a ‚štartu‘ v súdnom systéme,“ dodal predseda súdnej rady.

Naď v motivačnom liste priznal, že pôvodne nemal ambíciu kandidovať na predsedu nového súdu. Dodal, že „predložené návrhy vnímam od samého počiatku s veľkou pokorou“.

Cez prokuratúru, k advokácii až do súdnictva

Naď postupne v kariére prešiel prokuratúrou, advokáciou a napokon sa stal sudcom. U právnikov to nie je úplne bežné, a tak musel vysvetľovať, prečo takto menil povolania.

Prokurátorom sa stal pred rokom 1989. Hoci to bolo v tomto prostredí pomerne bežné, do komunistickej strany nevstúpil. „Považoval som sa za progresívneho prokurátora,“ hovorí o sebe. Ako 28-ročný sa stal okresným prokurátorom v Michalovciach. „Bolo to veľmi ťažké, hoci inšpiratívne obdobie. Boli tam vtedy silné tlaky, aby sme boli po vôli a podieľali sa na nejakých odplatách revolučnej premeny. Zvládli sme to,“ dodal Naď.

Potom začal pociťovať sklamanie z vývoja, pretože ako priznal, po roku 1990 sa na prokuratúre „nič výnimočné neudialo“. Naopak, na monokratickom princípe jej riadenia sa naďalej zotrvávalo. A to ho viedlo k tomu, aby z prokuratúry odišiel do advokácie.

Advokátom bol viac než trinásť rokov. „Môžem povedať, že som vykonával túto činnosť spôsobom, ktorý môžem hodnotiť za úspešný,“ skonštatoval.

Opäť však pociťoval potrebu istej zmeny. Tá súvisela najmä s tým, aby konal len podľa svojich predstáv o spravodlivosti, nie klientových. A tak sa prihlásil za sudcu, ktorým sa stal v roku 2006.

Stal sa slovenským Baxom

„Navrhnutý kandidát postupuje pokojne, uvážlivo, kultivovane a dôstojne,“ predstavila sudcovská rada Krajského súdu v Košiciach svojho kolegu. Pripomenuli, že Naď v profesionálnom aj súkromnom živote dôsledne dodržiava princípy sudcovskej etiky. „Jeho odborné, osobnostné a morálne kvality ho predurčujú na dôstojné pôsobenie vo funkcii predsedu Najvyššieho správneho súdu,“ dodali.

„Dochvíľnosť, komunikatívnosť a zmysel pre tímovú prácu,“ sú vlastnosti, ktoré na sebe vyzdvihol Naď.

Bude to stačiť? Nový súd má vzor v českom Najvyššom správnom súde, ktorý vznikol v roku 2003. Jeho prvým predsedom bol Josef Baxa. Podarilo sa mu vybudovať súd na zelenej lúke a urobiť z neho uznávanú a rešpektovanú inštitúciu.

Prečítajte si

Sudca Baxa: Máte jedinečnú šancu zriadiť súd bez minulosti a záťaže všetkého, čo dôveru v justíciu zničilo

Nový člen súdnej rady Ľudovít Bradáč kandidátovi pripomenul, že ak vo voľbe uspeje, stane sa „slovenským Baxom“. Pýtal sa ho, aké silné osobné vlastnosti by mal mať, aby túto rolu zvládol.

„Som vychovaný v duchu, že prioritne v mojich povahových rysoch dominujú veci, ktoré súvisia s priamosťou, čestnosťou, priateľskosťou, prirodzenosťou a kolektívnou formou vnímania práce. Všetky tieto svoje vlastnosti by som rád pretavil do pôsobenia,“ odpovedal Naď.

Čaká sa na sudcov Najvyššieho súdu

Pôvodne mala súdna rada rozhodovať o úplne inom kandidátovi. Na post prvého predsedu Najvyššieho správneho súdu kandidoval predseda Okresného súdu v Žiline Jaroslav Macek, ktorý sa však kandidatúry napokon vzdal.

Urobil tak, keď videl, že do výberového konania na sudcov nového súdu sa prihlásili len piati sudcovia pôsobiaci v správnom kolégiu Najvyššieho súdu. Počítal pritom s koncepciou, že práve títo sudcovia sa stanú základom tridsaťčlenného Najvyššieho správneho súdu. Len s piatimi si to nevedel predstaviť.

Prečítajte si

Sudcovia bojkotujú výber na najvyšší správny súd, jediný kandidát na predsedu Jaroslav Macek tak už nekandiduje

Medzičasom predseda súdnej rady vyhlásil druhé výberové konanie a počíta sa ešte aj s tretím kolom. V tom druhom sa už prihlásili siedmi sudcovia z Najvyššieho súdu a jedna kandidátka, ktorá je na stáži.

Naď otvorene hovorí, že na rozbeh potrebuje vytvoriť na novom súde aspoň sedem trojčlenných senátov, teda 21 sudcov. Jeho predstava je, že v týchto senátoch by boli dvaja sudcovia pôvodne z Najvyššieho súdu a jeden „nesudca“ alebo sudca z nižších súdov.

„Sedem senátov je istá hranica, ktorá znamená únosnosť pre prvé obdobie fungovania súdu,“ povedal pred súdnou radou.

Nezačnú s čistým stolom

Zákon totiž počíta s tým, že od augusta prejde na Najvyšší správny súd celá agenda správneho kolégia Najvyššieho súdu. Momentálne je to 1914 spisov, čo „nie je málo“, ako dodal Naď. Ak by v auguste mal súd 21 sudcov a k tomu aj potrebný počet asistentov, tak sa táto agenda dá podľa neho zvládnuť. „Síce s veľkým vypätím, ale dalo by sa to,“ myslí si.

Okrem toho súdu pribudne aj nová agenda. Stane sa aj disciplinárnym súdom pre sudcov, prokurátorov, exekútorov aj notárov. Čo však s disciplinárnymi konaniami, ktoré doposiaľ spadali pod súdnu radu? „Som zdržanlivý pri prebratí agendy disciplinárnych senátov,“ dodal.

Problémom je, že disciplinárne konania sa riadia analogicky podľa trestného poriadku. Pri prechode na nový súd by teda mohlo byť spochybnené právo na zákonného sudcu a to by následne mohlo ohroziť jednotlivé rozhodnutia.

Mnohí vnímajú Najvyšší správny súd práve cez disciplinárnu agendu. Naď hovorí, že jeho predstava je taká, že v disciplinárnych veciach nemá byť súd žiadnym „likvidačným“ súdom. Domnieva sa však, že by jeho rozhodnutia mali pôsobiť aj preventívne do budúcnosti.