Žije v hlbinách s minimom kyslíka a v takmer úplnej tme. Vampírovka opustila plytké vody už pred 30 miliónmi rokov
K objavu viedol šťastný nález fosílie, ktorá sa po požiari budapeštianskeho múzea v roku 1956 považovala viac ako 60 rokov za stratenú. Denník N sa spojil s dvomi slovenskými spoluautormi štúdie, aby o výskume povedali viac.
Žije v prostredí takmer úplnej tmy, kde má voda len niekoľko stupňov Celzia a koncentrácia kyslíka je minimálna.
V tomto nehostinnom prostredí môže prežívať len vďaka veľmi spomalenému metabolizmu.
Živočích zvaný vampíria chobotnica (Vampyroteuthis infernalis) obýva extrémne oceánske hĺbky okolo 600 metrov až 2,5 kilometra, kde je tlak 60- až 250-násobný v porovnaní s tlakom na súši (s každými 10 metrami hĺbky tlak rastie o približne 1 atmosféru). Jeho telo obsahuje amoniak, ktorý je ľahší ako morská voda, čo mu pomáha vyrovnávať tlak s okolím.
Vampíriu chobotnicu objavili prírodovedci koncom 19. storočia a ide o jediného žijúceho zástupcu radu hlavonožcov Vampyromorpha.
Posledné známe skameneliny predkov tohto živočícha majú zhruba 120 miliónov rokov, keď ešte žili v relatívne plytkomorskom prostredí. Otázkou preto je, kedy sa živočích prispôsobil životu v oveľa väčších hĺbkach.
Odpoveď poskytol tím slovenských, českých, maďarských a nemeckých vedcov v štúdii, ktorá vyšla nedávno v časopise Communications Biology.
Šťastný objav v budapeštianskom múzeu
K objavu vedcov priviedol šťastný nález vampírovky (Necroteuthis hungarica) starej zhruba 30 miliónov rokov.
Skamenelinu opísal v roku 1942 maďarský paleontológ Miklós Kretzoi. Obsahuje takmer celý gládius, čo je vnútorná schránka niektorých hlavonožcov (ako v prípade dnešných kalmárov).
Počas maďarského povstania v roku 1956 zachvátil Maďarské múzeum prírodnej histórie v Budapešti požiar a fosília sa považovala za stratenú.