Denník N

Táto krajina nie je pre starých. Minimalizovať počet úmrtí na Slovensku nebol cieľ, vraví bioetik Sýkora o očkovacej stratégii

Peter Sýkora je zakladateľom a riaditeľom Centra pre bioetiku Katedry filozofie a aplikovanej filozofie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Foto N – Vladimír Šimíček
Peter Sýkora je zakladateľom a riaditeľom Centra pre bioetiku Katedry filozofie a aplikovanej filozofie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Foto N – Vladimír Šimíček

Od roku 2005 bol bioetik Peter Sýkora členom Etickej komisie Ministerstva zdravotníctva SR. K 1. marcu 2021 sa členstva v komisii vzdal, lebo národnú očkovaciu stratégiu považoval za neetickú.

Sýkora hovorí, že očkovacia stratégia bola „nastavená tak, že obetovala seniorov“, a vraví, že „rekordné počty úmrtí sú dôsledkom chybne nastavenej stratégie“. Víta však kroky nového ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského: „Nasmeroval priority očkovania (konečne!) na seniorov vrátane prihlasovacieho systému a kampane. Je najvyšší čas. Je to 5 minút po dvanástej, ale rútili sme sa do oveľa horšej situácie.“

V rozhovore sa dočítate:

  • aj o etických dilemách, ktoré sa týkajú očkovania Sputnikom V či očkovacieho nacionalizmu;
  • prečo by sa zdravotnícki pracovníci proti covidu mali očkovať povinne;
  • či nevhodná očkovacia stratégia prispela takmer ku kolapsu zdravotníctva.

V prednáške na konferencii Ľudia a spoločnosť v čase pandémie ste sa minulý týždeň kriticky vyjadrili k tomu, ako na Slovensku pristupujeme k riešeniu pandémie, kritizovali ste najmä očkovaciu stratégiu. Ktoré zlé kroky sme podnikli?

Na hodnotenie pandémie je privčas. Príde čas, keď sa to bude hodnotiť s chladnou hlavou. S ohľadom na budúci vývoj pandémie je rozhodujúce, ako očkujeme. To neznamená, že prestaneme robiť zvyšné pandemické opatrenia, ale nástrojom na potlačenie pandémie je očkovanie. Musí sa robiť rýchlo a efektívne, aby nevznikali nové mutanty. Nezávisí to len od nás, lebo vzniknúť môžu aj v iných krajinách, kde sa neočkuje, ale my si musíme splniť svoju domácu úlohu.

Vakcíny proti covidu-19 prišli oveľa skôr, než odborníci očakávali. Rýchly vývoj ľudí od očkovania trochu odrádza, lebo si myslia, že v dôsledku toho vakcíny nie sú spoľahlivé. Ale to je nepochopenie toho, čo sa stalo. Ukázalo sa, že ak sa sústredia veľké finančné a intelektuálne zdroje na určitý zámer, vieme dosiahnuť výsledky, ktoré za normálnych okolností trvajú roky až desiatky rokov.

Veľmi mi to pripomína americký mesačný program. Od slávneho prejavu prezidenta J. F. Kennedyho v roku 1962, že si dávajú za cieľ pristáť na Mesiaci do konca desaťročia, neuplynulo ani desať rokov a prvý človek položil nohu na povrch Mesiaca v roku 1969. Ako nerealisticky musel vyzerať tento cieľ v roku 1962, keď vrcholom ich vesmírneho programu v tom roku bol 5-hodinový let prvého Američana po orbite okolo Zeme.

No tak zmobilizovali finančné zdroje aj potenciál krajiny, že to dokázali. Takýto rýchly vývoj kozmickej technológie nakoniec viedol k tomu, že mnohí ľudia ešte aj dnes pochybujú, či Neil Armstrong skutočne vystúpil na Mesiac a nešlo o fejk.

Vo svojej prednáške ste povedali: „Príklad očkovania proti covidu ukázal, že vláde a štátnym orgánom málo záleží na životoch vlastných občanov, zvlášť pokiaľ ide o seniorov.“ Prečo si to myslíte?

Jasne o tom hovorí slovenská národná očkovacia stratégia. Neočkuje sa, respektíve až donedávna sa neočkovalo správne. Moje tvrdenie vychádza zo štatistických údajov o počte úmrtí, o zastúpení vekových skupín na úmrtiach a z analýzy národnej očkovacej stratégie, čo je vládny dokument, ako aj z vykonávacích vyhlášok ministerstva zdravotníctva, ktoré národnú stratégiu očkovania konkretizovali.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Koronavírus

    Očkovanie proti koronavírusu

    Rozhovory

    Slovensko, Zdravie

    Teraz najčítanejšie