„Prauda“ o Baťovej kyticiach
Vo svete ukradnutých diplomoviek a falošných titulov, ktoré dehonestujú dôležitosť vzdelania, mi „nepriateľka“ Baťová dala nádej.
Keď sa človeku fakt veľmi nedarí a cíti sa z toho trápne (a možno aj nie), je najjednoduchšie nájsť niekoho iného a presunúť naňho svoju zodpovednosť. Hodiť vinu ďalej. Viem to, lebo naše sedemročné dcéry to robia nonstop. Vždy, keď sa niečo stane, môže za to tá druhá, na ktorú treba ukázať prstom. Všetci vždy vieme, že je to klamstvo, a aj tak sa s tým nedá prestať. Vždy to skúsia. Rada by som napísala, že neviem, odkiaľ to majú, ale klamala by som. A tie tlačovky, čo sme donedávna doma pozerávali, túto ľudskú slabosť isto prehĺbili. Veľmi inšpiratívne.
Naposledy sa nepriateľkou Slovenska stala Zuzana Baťová, riaditeľka Štátneho ústavu na kontrolu liečiv.
Minulý piatok som bola odniesť pred ŠÚKL pani Zuzane Baťovej kvety. Bola to pekná akcia. Tajných organizátorov mrzí, že pán Jozef Pročko odhalil celé toto sprisahanie a na Facebook napísal, že kvety pre pani riaditeľku priviezlo jedno auto, z ktorého ich porozdávali ľuďom. Že to bola milá progresívna ľudská inscenácia. Je to škoda, že nás niekto prezradil.
Zohnať komparzistov a pozvážať ich zo Súdnej siene a Susedských prípadov pred ŠÚKL nebolo ťažké, lebo veľa hercov je aktuálne bez práce a takisto bez akýchkoľvek kompenzácií. Zuzana Baťová o všetkom vedela, preto mala natočené vlasy. Trochu ma škrie, že faktúru za kyticu som poslala Sorosovi rovno v piatok a dodnes mi nebola uhradená.
