Denník N

Spíte dobre? Mali by ste byť vo veľkom strese. Šéf čínskeho inštitútu píše slovenskému expertovi

Foto - Konfuciov inštitút v Bratislave
Foto – Konfuciov inštitút v Bratislave

Čína si buduje vplyv v akademickom svete a snaží sa potlačiť slobodnú a kritickú debatu o svojom režime, hovorí slovenský výskumník Matej Šimalčík, ktorému šéf Konfuciovho inštitútu napísal výhražný email.

Aktualizované 26. apríla o stanovisko Ľ. Štoru.

„Spíte dobre? Mali by ste byť vo veľkom strese, keď idete po ulici…“

Keď slovenský expert na Čínu Matej Šimalčík spolu s kolegami zo Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií (CEIAS) dostali email s týmito výhražnými slovami, neboli ani takí prekvapení jeho obsahom ako jeho autorom.

Agresívny email im prišiel od slovenského riaditeľa čínskeho Konfuciovho inštitútu v Bratislave (KIB) Ľuboslava Štoru.

Reagoval v ňom na nedávny prieskum o čínskej prítomnosti na slovenských univerzitách, na ktorom Šimalčík ako riaditeľ CEIAS pracoval.

„To nemôžete brať vážne, že ‚viacero čínskych korporácií je zapletených do sledovania a represie moslimskej menšiny v Číne‘. Kto vám financuje tieto nezmysly?“ písal slovenský šéf Konfuciovho inštitútu ďalej v anglicky napísanom emaile.

Šéf Konfuciovho inštitútu: Veľký brat ťa sleduje

„P.S.: spite lepšie, je to prevencia pred infarktom,“ dodal Štora, ktorý v minulosti pôsobil ako riaditeľ čínskej spoločnosti ZTE na Slovensku.

Ide o technologického giganta, ktorý by mohol na Slovensku dodávať technológiu do 5G zariadení.

Konfuciov inštitút, kde robí riaditeľa od roku 2020, je jedným z tristo inštitútov vo svete, ktorých cieľom má byť „vyučovanie, šírenie čínskeho jazyka a kultúry“.

Ako ukazuje Štorov email, angažuje sa aj politicky.

Navyše písal ho v čase, keď sa Peking stále asertívnejšie snaží zasahovať proti kritickému informovaniu o čínskych aktivitách vo svete. Terčom sa stávajú aj výskumníci a výskumníčky z EÚ a Veľkej Británie, ktorí otvorene kritizujú represie voči Ujgurom v západnej autonómnej oblasti Sin-ťiang alebo upozorňujú na hybridné hrozby, akým je napríklad podozrenie zo špionáže gigantu Huawei.

Naplno sa to prejavilo, keď v marci uvalila Čína protieurópske sankcie, na ktorých sa okrem európskych politikov – vrátane slovenskej europoslankyne Miriam Lexmann – ocitli aj predstavitelia popredných think-tankov skúmajúcich Čínu.

Išlo o výskumníka Adriana Zenza, Inštitút Mercator pre čínske štúdie (MERICS) v Nemecku a experta Björna Jerdéna zo Švédskeho inštitútu medzinárodných vecí.

Keď sa proti slovám riaditeľa Konfuciovho inštitútu Šimalčík ohradil, došiel mu od Štoru ďalší stručný email.

„Buď trpezlivý. Veľký brat ťa sleduje.“

Riaditeľa Konfuciovho inštitútu Štora sme požiadali o reakciu, na náš email nereagoval. (O niekoľko dní neskôr nám napísal, že náš email sa mu stratil v spame. Tímu CEIAS sa ospravedlnil s tým, že reagoval s nadsádzkou a obvinenia z vyhrážania považuje za absurdné. Jeho celú reakciu zverejňujeme na konci článku.)

Na Slovensku sú už také inštitúty tri – tento konkrétny podpísal spoluprácu so Slovenskou technickou univerzitou (STU). Ďalší funguje v spolupráci s Univerzitou Komenského (UK) takisto v Bratislave a tretí v Banskej Bystrici pri Univerzite Mateja Bela (UMB).

Lexmann: je to trójsky kôň brutálneho režimu

„Som zhrozená z vyhrážok riaditeľa Konfuciovho inštitútu v Bratislave. Sloboda prejavu je základné právo, a teda základný princíp demokratickej spoločnosti. Aj z tohto dôvodu ju treba chrániť aj v rámci akademických a výskumných činností,“ komentovala komunikáciu šéfa KIB-u europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH), ktorá sa dostala na jar na zoznam čínskych sankcií.

„Je smutné, že hrozby predstaviteľov čínskej komunistickej strany, čínskych firiem alebo iných skupín sa stávajú bežnou záležitosťou a snažia sa zamerať na tých, ktorí poukazujú medzi iným na hrozné porušovanie ľudských práv v Číne a Hongkongu, jej agresívne správanie voči susedom a tretím krajinám, klamstvá o pandémii covidu-19, investície do tretích krajín, ktoré sa ukazujú ako neudržateľné a korupčné alebo krádež duševného vlastníctva našich spoločností,“ hovorí slovenská politička.

Domnieva sa, že sme príliš dlho naivne verili, že Čína sa zaujíma iba o spoluprácu a obchod.

Expremiér Pellegrini víta čínske rúška. Foto – Konfuciov inštitút

„Je čoraz zjavnejšie, že Čína čoraz viac predstavuje hrozbu pre demokratické spoločnosti. Postupne sme zistili, že aj Konfuciove inštitúty po celom svete sú ‚trójskymi koňmi‘ brutálneho totalitného režimu,“ hovorí Lexmann.

„Ak chceme brániť svoju slobodu prejavu, a to aj na akademickej pôde, je načase pozrieť sa bližšie na činnosť Konfuciových inštitútov aj na Slovensku a rozhodne sa postaviť proti hrozbám a nátlaku, ktoré predstavujú. Je načase, aby naše univerzity, v tomto prípade STU, prehodnotili doterajšiu spoluprácu a vyvodili zo zistení dôsledky. Našou povinnosťou je brániť práva a slobody našich občanov – a nie organizácií riadených totalitným režimom,“ dodala.

Čo sú Konfuciove inštitúty

Konfuciov inštitút v Bratislave (KIB) vznikol v roku 2007 na základe dohody medzi Tianjinskou univerzitou a Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave. Partnerov však má viac – okrem iných sú nimi Ekonomická univerzita v Bratislave, Poľnohospodárska univerzita v Nitre či Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici.

„Ich primárnou funkciou je šírenie osvety o čínskej kultúre a jazyku. Ale majú vo svete aj ďalšie úlohy, ako napríklad ovplyvňovanie akademického a verejného diskurzu o Číne, šírenie propagandy alebo dohľad nad správaním čínskych študentov v zahraničí. Objavili sa aj obvinenia zo špionáže,“ rozpráva Šimalčík.

Konfuciove inštitúty sa navonok podobajú na kultúrne inštitúty, ako sú British Council alebo Goetheho inštitúty.

Toto porovnanie je však podľa europoslankyne Lexmann nepravdivé.

Kde všade sú Konfuciove inštitúty a spriaznené organizácie

Foto – CEIAS

„Konfuciove inštitúty sú pod priamou kontrolou čínskeho ministerstva školstva, a teda aj čínskej komunistickej strany. Pod maskovaním kultúrnej výmeny alebo akademickej spolupráce majú za cieľ umlčať hlasy kritické voči čínskej komunistickej strane, propagovať vysoko selektívnu verziu čínskej histórie, kultúry a domácej politiky a bolo dokázané, že pôsobia aj ako centrá čínskej špionáže,“ vysvetľuje slovenská europoslankyňa.

Ďalším problémom je podľa Šimalčíka ich málo transparentné financovanie. „Aj preto viacero krajín a univerzít v posledných rokoch ukončilo s nimi spoluprácu,“ vraví.

Vzťahy s Konfuciovými inštitútmi prerušilo v priebehu rokov 2019 a 2020 viacero univerzít z Nemecka, Švédska a ďalších európskych a severoamerických krajín. Kritika inštitútov a rušenie spolupráce z obavy o akademické slobody sa však objavovali už skôr – francúzska Univerzita v Lyone tak spravila už v roku 2013.

Inštitúty v podstate fungujú ako partnerstvo medzi čínskou univerzitou a lokálnou univerzitou v hostiteľskom štáte. „Preto majú vždy vo vedení dvoch riaditeľov – jedného čínskeho a jedného lokálneho. Ich aktivity koordinuje čínska vládna organizácia Hanban,“ vysvetľuje Šimalčík.

Jednou z tém, ktorým sa Šimalčík v CEIAS venuje, je aj prenikanie čínskeho vplyvu na slovenské univerzity, preto si ho v KIB-e aj všimli.

Rektor STU sa voči vyhrážkam neohradil

Konanie slovenského riaditeľa Konfuciovho inštitútu je však podľa neho len ťažko pochopiteľné.

„V civilizovanej spoločnosti by nemalo mať miesto. Ide o reakciu na náš výskum, ktorý mapoval čínsku prítomnosť v slovenskom akademickom prostredí, ktorý upozorňoval aj na niektoré problematické aspekty týchto vzťahov, čo môže iritovať niektorých ľudí, ktorí z týchto vzťahov profitujú,“ povedal Šimalčík Denníku N.

Výskum je podľa neho otvorený verejnej diskusii aj kritike, no tá by mala zodpovedať etickým štandardom.

„Otvorené vyhrážky nemajú a nemôžu mať v akademickej diskusii miesto,“ dodáva Šimalčík.

Keď na agresívnu komunikáciu upozornil rektora STU, ktorej značka je s Konfuciovým inštitútom spájaná, nedostalo sa mu podpory.

„Konfuciov inštitút v Bratislave je neziskovou organizáciou so samostatnou právnou subjektivitou, ktorá nie je súčasťou STU a jeho činnosť nepatrí do pôsobnosti STU,“ napísal Šimalčíkovi rektor Miroslav Fikar bez toho, aby konanie slovenského riaditeľa KIB-u odsúdil.

Rastúci čínsky vplyv v akademickom svete je pritom podľa slovenského analytika veľmi znepokojivý trend.

„Vidíme, že Čína používa na budovanie svojho vplyvu viacero nástrojov – od poskytovania financovania, vyučujúcich cez zakladanie spoločných výskumných centier až po rôzne nátlakové metódy.

Cieľov takého snaženia je viacero – zabezpečenie prenosu technológií, budovanie väzieb na lokálne elity a ovplyvňovanie diskurzu o Číne.

V prípade STU sú podľa Šimalčíka najväčšie riziká bezpečnostnej a reputačnej povahy.

„Keďže STU je technická univerzita, tak riziká spojené s ovplyvňovaním akademického diskurzu o Číne sú tu skôr marginálne. V tomto prípade je tu skôr riziko prenosu technológii a priemyselnej špionáže,“ myslí si Šimalčík. Oveľa viac ho však znepokojuje ďalší rozmer.

„Konfuciov inštitút pri STU má množstvo aktivít aj mimo pôdy univerzity. Prostredníctvom tzv. Konfuciových tried zabezpečuje výuku o Číne aj na ďalších slovenských univerzitách a aj stredných školách,“ hovorí.

Riziko spočíva podľa experta najmä v tom, že na Slovensku síce vyrastie generácia odborníkov zaoberajúcich sa Čínou, „ale ich vzdelanie bude zastrešené organizáciou pod vplyvom čínskej totalitnej vlády“.

Spolupráca s čínskymi subjektmi pritom môže byť podľa Šimalčíka prínosná. No za predpokladu, že sú ošetrené potenciálne riziká.

Extrémny príklad: čínska univerzita v Budapešti

Najviditeľnejším príkladom, keď sa tak nedeje, je Budapešť, kde má vzniknúť pobočka čínskej univerzity Fudan hradená čínskym megaúverom.

„Čínsky vplyv v Maďarsku je dlhodobým problémom. Vláda Viktora Orbána je najviac pozitívne nastavenou smerom k čínskym aktivitám spomedzi krajín V4. Založenie pobočky Fudan University je v podstate už čerešničkou na torte,“ komentuje obrovský čínsky projekt slovenský odborník na Áziu.

Zarážajúce je podľa neho najmä to, že Budapešť sa rozhodla výstavbu kampusu sama zafinancovať (s použitím čínskeho úveru), pričom výstavba dá prácu čínskym a nie maďarským firmám. „Náklady budú pritom vyššie ako celý ročný rozpočet ostatných maďarských univerzít,“ dodáva slovenský expert na Čínu.

Reakcia Číny na nedávne sankcie EÚ – ktoré reagovali na útlak Ujgurov –, bola podľa neho asymetrická, a to aj z dôvodu, že bola namierená aj na výskumníkov a občiansku spoločnosť.

„Tým vyslala signál, že nemá záujem tolerovať a diskutovať o ľudskoprávnych problémoch a iných pre ňu citlivých otázkach. Čo však pravdepodobne nečakala, bola rozsiahla odozva zo strany politikov i občianskej spoločnosti. V každom prípade čínska reakcia významne obmedzila možnosti vzájomného dialógu s Európou,“ hovorí Šimalčík.

EÚ mení pohľad na Peking

Európske sankcie za potláčanie ľudských práv v Sin-ťiangu sú podľa neho výsledkom dlhodobého vývoja, počas ktorého došlo k prerodu vnímania Číny v EÚ.

„Z krajiny, ktorá je vnímaná výhradne ako ekonomická príležitosť, sa stala krajina, ktorá je vnímaná aj ako konkurent a systematický rival,“ hovorí. Aj preto môžeme očakávať, že medzi Čínou a EÚ sa budú objavovať väčšie i menšie spory.

„Rozdielne vnímanie hodnôt, ako ľudské práva a demokracia spolu so zväčšujúcou sa ochotou Číny presadzovať vo svete ich vlastnú interpretáciu, len prispieva k vzniku rôznych konfliktov,“ hovorí Šimalčík.

Jedným z prejavov, ktorý už s európskymi kolegami sleduje, je aj využívanie nástrojov hybridnej vojny. „Nástroje, ktoré Čína používa, sú síce podobné ako tie, ktoré má k dispozícii Rusko, ciele ich používania sa však odlišujú, keďže Čína a Rusko majú značne odlišné medzinárodné postavenie a záujmy.“

Kým aktivity Ruska smerujú primárne k podkopávaniu demokratických hodnôt a zámernej polarizácii spoločnosti, Čína svoje aktivity podľa Šimalčíka smeruje skôr na vytváranie väzieb na miestne elity.

A to všetko s cieľom ovplyvňovať zahraničnú politiku voči Číne a zamedziť akúkoľvek kritiku čínskeho správania a domácich politík komunistickej strany.

Reakcia Ľ. Štora: Myslel som to s nadsádzkou, ospravedlnil som sa

Mrzí ma, že som sa nemohol vyjadriť skôr, ako ste článok zverejnili. Váš email som našiel v spame svojej súkromnej emailovej schránky. Nechcem zľahčiť situáciu, ktorú som svojou neprimeranou reakciou na informácie zverejnené v newslettri organizácie CEIAS spôsobil. Chcem len dodať kontext k vyjadreniam, ktoré boli citované vo vašom denníku.

Veľmi úprimne, vyjadrenia v newslettri organizácie CEIAS mi jednoducho prišli neskutočné. Citujem: Chinese influence in Slovak academia”

Technical University in Košice (TUKE) signed a memorandum of understanding with Huawei to establish a joint research center for the study of artificial intelligence.

Besides the newly signed MoU, Slovak academic institutions maintain relations with several Chinese corporations that are involved in the surveillance and repression of Muslim minorities in China, as well as with universities linked to the Chinese military. Recent reports claimed that Huawei’s AI software can be used to identify the faces of Uyghurs and alert the Chinese authorities. The long list of relations between Slovak academia and Chinese entities shows how security risks derived from relations with China are systematically underestimated in Slovakia.

Myslel som, že toto nemôžu myslieť vážne, a preto som reagoval s nadsádzkou. Nemal som úmysel nikoho uraziť, absurdnou reakciou som chcel poukázať podľa mňa na absurdnosť publikovaných tvrdení. V tej chvíli mi nenapadlo, že niekto môže zobrať moje vyjadrenia vážne. Dotknutým ľuďom som sa ospravedlnil a vyjadrujem aj touto cestou ospravedlnenie.

Zároveň chcem vyjadriť, že sa politicky neangažujem a ani nikdy v minulosti som nebol politicky aktívny. To, že moju politickú angažovanosť odvodzujete z predmetného emailu a môj osobný názor spájate so svetovými aktivitami, len podčiarkuje absurdnosť celej situácie.

Musím priznať, že som si nemyslel, že niečo, čo som myslel žartom, môže vyvolať verejnú protikampaň na moju osobu.

Tento článok je súčasťou spolupráce popredných médií krajín V4 v rámci projektu Visegrad Insight. Jeho súčasťou sú Denik.cz, DennikN.sk, Res Publica Nowa, Onet.pl, Telex.hu. Projekt je spolufinancovaný EÚ.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Čína

Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie