Denník N

Potrebná zmena, ktorá môže nadchnúť. Načo je nám Nový európsky Bauhaus

Historický Bauhaus a slovenské príspevky do jeho étosu zmeny. Foto - Aufbacksalami, N – Vladimír Šimíček, crafting plastics!, Pavel Meluš
Historický Bauhaus a slovenské príspevky do jeho étosu zmeny. Foto – Aufbacksalami, N – Vladimír Šimíček, crafting plastics!, Pavel Meluš

Slovensko vstúpilo do európskej iniciatívy, ktorá rieši klimatickú krízu zdola.

„Toto je dom pre Marťanov. A keď hovoríme, že vzbudzuje túžbu, je to myslené takto: túžbu po budúcnosti a živote bez zmätku a balastu.“ Takýmto spôsobom v roku 1923 komentoval nemecký historik umenia Fritz Wichert prvý vzorový dom Bauhausu vo Weimare. V tomto komentári môžeme nájsť veľa paralel s dneškom.

Krízová situácia klimatickej zmeny si žiada, aby sme sa stali Marťanmi, čiže sa radikálne zmenili. Môžu nám v tom pomôcť nápady tvorivých hláv, ktoré nanovo nastavia našu existenciu, vzťah k prostrediu, bývanie, žitie. Otvoríme si tak možnú budúcnosť a v ideálnom prípade nás to ešte aj nadchne.

Takto by sa dal zhrnúť aj plán iniciatívy EÚ Nový európsky Bauhaus, do ktorej sa prednedávnom oficiálne zapojilo aj Slovensko. Cieľom tu nie je nič menšie ako záchrana sveta nástrojmi kultúry. O čo pri projekte ide a akú má šancu na úspech?

Budova Bauhausu v Dessau. Foto – Aufbacksalami

Inšpirácia dielňou moderny

Bauhaus bola reformná umelecká vysoká škola, ktorú v roku 1919 založil Walter Gropius v nemeckom Weimare. Na jej začiatku stála predstava rozvrhu nového života po skončení 1. svetovej vojny.

Zrod školy bol zároveň reakciou na rozvoj industriálnej výroby a masovej produkcie. Bauhaus staval na presvedčení, že napriek unifikovanej výrobe si človek zaslúži hodnotné a aj vizuálne zaujímavé predmety bežnej potreby. Výzvou sa stala aj hospodárska kríza, ktorá zároveň otvorila dvere experimentom.

S týmto programom súvisel základný princíp Bauhausu – zrušenie deliacej čiary medzi umelcami a remeselníkmi. „Katedrála budúcnosti“, ktorá bola ako metafora vyobrazená na obálke prvého manifestu Bauhausu, mala byť spoločným dielom architektov, sochárov, maliarov a umeleckých remeselníkov. Kľúčová bola spolupráca a kooperatívny prístup pri tvorbe v tejto „dielni moderny“.

Bauhaus musel dvakrát zmeniť svoje pôsobisko (po Weimare smeroval do Dessau a Berlína), pod tlakom fašistov nakoniec v roku 1933 formálne zanikol. Viacerí tvorcovia a pedagógovia odišli do emigrácie. Zatvorenie školy však nezabránilo šíreniu jej myšlienok a vizuálneho programu. Bauhaus prenikol do celého sveta, od polovice minulého storočia už bol synonymom moderného dizajnu a architektúry.

Bratislavská Nová Cvernovka je jedným zo slovenských príspevkov do debaty o novom Bauhause. Foto N – Vladimír Šimíček

Spoločne za zmenu

Pred dvomi rokmi sa reformná škola vrátila do širšieho povedomia mohutnou oslavou storočnice svojho vzniku. V Nemecku boli otvorené hneď dve nové múzeá Bauhausu (v Dessau a vo Weimare), veľké množstvo podujatí sa počas celého roka dialo v mnohých krajinách vrátane Slovenska.

Ukázalo sa pritom, že okrúhle výročie nemusí byť len dejepisnou pripomienkou umeleckého programu a medzinárodného moderného štýlu. Na dlani totiž ležali viaceré paralely vzniku a zamerania Bauhausu s dneškom.

Aj my sa

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Architektúra a dizajn

Klimatická zmena

Kultúra

Teraz najčítanejšie