Záhrada na balkóne: Ľudia často robia chybu, keď pestujú v malých nádobách

Michala Hrnčiarová dokáže aj na malom petržalskom balkóne vypestovať množstvo ovocia, zeleniny a byliniek. V rozhovore okrem iného hovorí o tom:

• čo sa dá doma efektívne vypestovať,
• odkedy dokedy možno mať úrodu,
• čo vysadiť na balkónoch otočených na sever,
• ako rastliny hnojiť a opeľovať,
• ako bojovať proti voškám.

Teraz je ideálny čas na sadenie rastlín. Aké ste už tento rok vysiali?

Začali sme sadiť už vo februári, takže už nám rastie hrášok, reďkovky, rukola, máme aj špenát, ktorý sa už dá dokonca jesť. Trvalky už tiež klíčia a vidno, čo po zime prežilo. Našťastie, väčšina prežila.

Čo plánujete vysadiť v najbližších dňoch?

Naše plány trochu ovplyvnilo zatepľovanie nášho bytového domu, takže sama neviem. Nie je jasné, ako dlho to môže trvať, čo všetko to ovplyvní. Ale pôvodne sme mali v pláne vysievať semená kvetov, pretože ich chceme mať na balkóne veľa. Verím, že to ešte stihneme. A v polovici mája príde čas na sadenice. Ak sa bude dať, budeme dávať von všetky sadenice, ktoré sme si doma predpestovali – rajčiny, papriky, čili.

Ak si ľudia nestihli vysiať rajčiny či papriky, môžu to ešte dobehnúť?

Jasné. Odporúčam však navštíviť miestne trhoviská a u lokálnych predajcov si nakúpiť kvalitné sadenice.

Zo semienok by to už nestihli?

To už nie, na papriky a rajčiny je už neskoro. No môžu ešte zo semien sadiť iné veci, napríklad cukinu, tekvicu alebo uhorky.

Ak by som tento víkend vysial reďkovky alebo hrášok, kedy budem mať prvú úrodu?

Zhruba o 60 dní reďkovku, o 90 dní hrach.

A kedy sa sezóna na balkóne končí?

Zväčša na prelome septembra a októbra. V októbri ešte mávame jahody alebo rajčiny, ale už vidno, že sa sezóna pomaly končí.

Ako ste sa dostali k pestovaniu vo veľkom na balkóne?

Ono to nie je úplne vo veľkom, lebo náš balkón nie je veľmi veľký. Ale ak niekto má väčší balkón a dobre riešenú statiku, tak vie toho vypestovať naozaj dosť veľa. My sme sa k tomu dostali zo zvedavosti. Špekulovali sme – ak vieme vypestovať rajčiny, tak poďme skúsiť aj iné druhy. Nie každý má totiž na balkóne cukiny alebo melóny. Systémom pokus-omyl sme sa dostali k našej „stálej ponuke“, teda ustálenému zoznamu toho, čo pestujeme.

Pestovali ste na balkóne odmalička?

To nie. No keď sme sa s priateľom nasťahovali do nášho prvého spoločného bytu a mali sme krásny balkón uprostred bratislavského Starého Mesta, tak to bola plocha, ktorá si žiadala niečo vysadiť. A keď sme si neskôr kúpili vlastný byt, mali sme tam krásny slnečný balkón a chceli sme sa na ňom cítiť príjemne. Chceli sme tam mať pekné sedačky a pohodlie, ale ja sa nedokážem cítiť pohodlne, ak okolo mňa nie je zeleň a kvety.

Takže stále sa na balkón zmestíte aj vy, nie iba rastliny?

Prešli sme si aj obdobím, keď sa to úplne nedalo a zmestili sme sa tam len tak, aby sme rastliny poliali. Povedali sme si, že toto nie je to, čo úplne chceme a hľadali sme kompromis, aby sme sa tam mohli posadiť a aj tam niečo pestovať.

Nevedie táto vaša pestovateľská záľuba k úvahám o presťahovaní sa na dedinu alebo do bytu s väčšou terasou?

Ani nie. Myslím si, že pestovanie sa dá robiť v pohode aj v meste, existujú komunitné záhrady, predzáhradky, balkóny či terasy. Musela by som mať veľkú chuť pestovať naozaj vo veľkom, aby ma to inšpirovalo presunúť sa niekam na dedinu.

Začali ste sa už starať aj o predzáhradku pri paneláku?

Tá naša je, bohužiaľ, v tieni iného domu, navyše je pod stromami a sú na nej kríky. No máme takú plochu za domom, kde som chcela vysadiť nejaké ovocné kríčky a deti by si tam mohli zbierať napríklad čučoriedky. Moja stará mama to tak mala, bývala v malom meste pod Tatrami a medzi tými starými Baťovými domami pestovali maliny a iné drobné ovocie. Deti tam behali, občas si niečo zobli a robilo to veľmi príjemný komunitný dojem. Rozmýšľala som, že by to bolo fajn aj u nás, ale práve nám tam zložili lešenie, takže tento rok to neprichádza do úvahy.

Nadácia mesta Bratislavy nedávno vypísala grant na skrášlenie komunitných a verejných priestorov, špeciálne so zámerom vytvárania komunitných záhrad. Je k tomu aj celý manuál, čo je potrebné na založenie komunitnej záhrady. Pôvodne som teda rozmýšľala o využití týchto peňazí, dalo by sa tam za ne niečo vysadiť, len tam máme to lešenie.

Aké rastliny pestujete na balkóne každý rok?

Určite jahody, tie mám veľmi rada, lebo starostlivosť o ne je veľmi jednoduchá, rastú veľa a dlho, majú ich rady deti. Potom rajčiny, ktoré máme tiež veľmi radi a sú pomerne jednoduché na pestovanie. Znesú náš teplý balkón, rastú dlho a plodia vo veľkých množstvách. A dajú sa pestovať rôzne odrody, ktoré sa nedajú kúpiť v obchode.

Akú najväčšiu rastlinu ste mali na balkóne?

Najväčšie sú teraz figy, už sú celkom veľké a uvidíme, ako dlho ich budeme môcť mať na balkóne. Skúšali sme cukinu, bolo to fajn, ale potrebuje veľmi veľa miesta. Mať kvôli pár cukinám zabratú takú veľkú časť balkóna sa mi nezdalo byť úplne efektívne, takže už ich nepestujem. Mojím snom je pestovať vinič. Chcela som mať balkón potiahnutý viničom tak, ako sme kedysi mali doma brečtan, ale tiež by si to vyžadovalo veľmi veľkú nádobu a plochu. Neviem mu taký veľký priestor vyčleniť. Ale bolo by to určite krásne.

Figa je pomerne veľký krík, koľko plodov má u vás na balkóne?

Ešte je mladučká – jedna má tri alebo štyri roky, druhá je o rok mladšia. Staršia mala vlani prvé plody. Bolo ich asi päť, ale tento rok do nej vkladám väčšie nádeje.

V Petržalke sú pri niektorých panelákoch figy vysadené a darí sa im.

Áno, tu v starej Petržalke majú ľudia pred domom nádhernú figu, je velikánska a má veľmi veľa plodov.

S akou rastlinou vám to na balkóne nevyšlo?

Veľmi som chcela mať egreše, v nejakej nákupnej mánii som kúpila prvý, ktorý som zbadala. Bol obrovský, pichľavý a vôbec sa nehodil na náš malý balkón. Nakoniec skončil v záhrade. Je to škoda, lebo rada by som tu mala drobné ovocie, ale vyžaduje si to dosť miesta. No ak niekto má krásnu terasu a veľké nádoby, tak drobné ovocie je úplné terno – krásne vyzerá, skoro rodí a výborne chutí.

V posledných rokoch rastie popularita stĺpovitých odrôd ovocných stromov, nad nimi ste neuvažovali?

Nemáme na to úplne miesto, ale mne sa to ani veľmi nepáči. Asi som v tomto konzervatívna, ale pre mňa má strom vyzerať ako strom, má byť krásne rozkošatený, majú na ňom byť vtáčiky. K stĺpovitým odrodám nemám žiadny vzťah.

Čo je najefektívnejšie pestovať na balkóne?

Veľmi efektívne je pestovať bylinky. Ľudia často kupujú predpestované byliny v supermarketoch, no tie sú tak rýchlo pestované a je v nich toľko chémie, že dlho nevydržia a vôbec sa to neoplatí. Uniká mi zmysel, prečo to ľudia robia, keď je také jednoduché pestovať si bylinky doma – a vôbec to nemusí byť na balkóne, stačí na slnečnom parapete alebo inom svetlom mieste v byte.

Na vlastnú spotrebu mám byliniek dostatok. Keď potrebujem napríklad petržlenovú vňať, tymian alebo bobkový list, všetko mám na balkóne. Bazalky mám v sezóne dosť, mimo sezóny sa dá používať usušená.

Milujem tiež šaláty a listovú zeleninu. Dokáže ich vysiať aj malé dieťa, rastú veľmi rýchlo a stačí ich raz za čas polievať. U nás je smola len v tom, že máme veľmi slnečný balkón, a tak sa nám šalátová sezóna končí na začiatku júna. Vtedy už rastliny idú rýchlo do kvetu a horknú. Ale vychutnávam si začiatok roka. Od februára, keď sa dá v zimnej bunde drkotať na balkóne, idem do toho a tie tri-štyri mesiace viem fungovať na vlastných šalátoch.

Čo môže človek pestovať, ak má balkón otočený na severnú stranu?

Určite bylinky aj listovú zeleninu. S rajčinami alebo paprikami by to bolo asi komplikované. Spektrum dostupných rastlín je veľmi široké, mnohé kvety nevyžadujú veľa slnka. Ľudia môžu skúsiť pestovať nechtík, lobelku či kapucínku, a aj týmto spôsobom svoj balkón zazelenať.

Čo ak má niekto balkón otočený do hlučnej a prašnej ulice? Aj tak sa na ňom dajú pestovať úžitkové rastliny?

To býva častá otázka a ľudia to riešia aj na kurzoch. Ovocie a zelenina, ktoré kúpite v supermarkete, boli intenzívne hnojené, striekané, nevieme, akou chémiou. Keď to porovnáme s niečím, čo si pestujeme doma, nestriekame to, len sme na rušnejšej ulici, tak si nemyslím, že to, čo si kúpim, je zdravšie ako to, čo som si vypestovala. Existujú na to aj štúdie, ktoré hovoria, že vplyv rušnej ulice na potraviny nie je taký zásadný.

V akých nádobách pestujete?

Na začiatku sme veľmi experimentovali a skúšali sme pestovať v rôznych prepravkách, sklenených nádobách alebo starých hrncoch. Je to super, lebo tým človek recykluje to, čo má dostupné. Časom sa však ukázalo, že nie všetky nádoby boli funkčné a efektívne. Základ je mať na spodku vyvŕtané otvory, čo nie každá nádoba umožňuje. Po vyvŕtaní otvorov treba mať vhodnú podmisku, do ktorej sa bude zachytávať prebytočná voda. Časom sa teda ukázalo, že najfunkčnejšie sú rôzne črepníky s podmiskami z prírodných materiálov, ako je terakota. V každom kvetináči mám na spodku drenážnu vrstvu z kamienkov, štrku, keramzitu či piesku. Až na to ide kvalitný substrát.

Existuje pravidlo, podľa ktorého si vieme vybrať správnu veľkosť nádoby?

Treba sa pozerať na rastlinu nie len podľa toho, ako vyzerá nad zemou, ale aj ako vyzerá koreňový systém a aké veľké miesto zaberá. Ľudia často robia chybu, že volia veľmi malé nádoby. Rastlina v nich nemá dostatočný priestor na rast a prosperitu, ale zároveň pôda v malej nádobe veľmi rýchlo vysychá. Opačný extrém je, keď človek zasadí veľmi malú rastlinu do príliš veľkého kvetináča, vtedy si rastlina nedokáže naakumulovať dostatočné množstvo vody. Treba preto hľadať zdravý kompromis a treba si tiež uvedomiť, ako rýchlo rastlina rastie. Rajčina sa z malej sadenice zmení za mesiac až dva na naozaj veľkú rastlinu a nebudeme ju každý týždeň presádzať, takže treba myslieť dopredu. Keď zasa mám trvalku alebo bylinku, ktorá nerastie až tak rýchlo, tak ju nezasadím do zbytočne veľkej nádoby.

Koľko nádob máte na vrchole sezóny na balkóne?

Je to asi okolo dvadsať. My máme maličký balkón a časom som zistila, že na ňom treba využívať všetky plochy, teda nielen podlahu. Ja pestujem hlavne po stenách a napríklad jahody sa dajú zavesiť do kvetináča, ktorý visí zhora. Dobre to vyzerá a šetrí to miesto. Treba sa teda na balkón pozerať komplexnejšie.

Viacročné rastliny nechávate prezimovať na balkóne, alebo niečo sťahujete na zimu do bytu či do pivnice?

Som správne lenivý záhradkár a nesťahujem dnu nič. Na balkóne mi prezimuje všetko, vrátane fíg, byliniek či jahôd. Jedine jahody a niektoré bylinky na konci sezóny zostrihám, zamulčujem ich a nechávam ich na balkóne. Mám pocit, že keď ich tam nechám, tak mi aj skôr napadne poliať ich. Keď som ich kedysi sťahovala na chodbu, tak sa to skončilo tak, že som ich zabúdala poliať – zíde z očí, zíde z mysle. Na balkóne ich aspoň raz za mesiac popolievam. Dôležité je nepolievať ich, keď mrzne, ale počkať si na pár teplejších dní.

Mulčovanie vidno aj na vašich fotkách, ktoré zverejňujete na Facebooku. Okrem toho, že je to estetické, aj to udržiava vlhkosť substrátu. Odkiaľ v meste beriete seno alebo slamu na mulč?

Človek z mesta, obzvlášť rodič malých detí určite chová nejaké zvieratká. My máme pieskomily a keďže majú rady trávičku, tak som si uvedomila, že tú istú môžem použiť aj na mulčovanie. Samozrejme, občas sa stane, že mi z nej vyrastie nejaká burina, ale tú jednoducho vytrhnem.

Aký iný materiál možno ešte použiť na mulč?

Dá sa mulčovať štrkom, pieskom, drevnou štiepkou alebo vajíčkovými škrupinami. Na jar som napríklad presádzala figu a zasadila som k nej rastliny, ktoré substrát pokryli, a tak nie je zamulčovaná slamou, ale rastlinami.

Semená kupujete, alebo si ich odkladáte z vlastných rastlín?

Aj, aj. Odkladáme si naše vlastné semienka napríklad z vysušených kvetov aksamietnic, hrachových a fazuľových luskov či papriky. Využívame tiež rôzne „swapy“, kde si semená vymieňame. A keď chcem nejakú zaujímavejšiu odrodu alebo niečo špeciálne, tak si semená kupujem. Snažím sa uprednostňovať bio semená, ktoré neboli morené ani inak upravované.

Keď človek objaví v obchode napríklad výbornú paradajku, môže si odložiť semená a vyrastie mu z nich niečo?

Veľmi to závisí od toho, z akého semienka bola rajčina vypestovaná. Podľa mňa to za pokus určite stojí. Je to experiment, ale ťažko povedať dopredu.

Spomínali ste, že už máte doma vypestované sadenice niektorých rastlín. Kedy s nimi môžeme ísť na balkón?

Záhradkárske pravidlo hovorí, že po troch zmrznutých, teda v polovici mája. V Bratislave už však často býva máj teplý, navyše, ja bývam vysoko a nemusím sa báť prízemných mrazov. Takže keď už mám priesady dostatočne veľké, tak ich dávam na balkón aj o dva týždne skôr. Väčšinou sa riadim podľa toho, aké je aktuálne počasie.

Dobrým zvykom je rastliny pripravovať na prechod postupne, takže ich vyniesť von na nejaký čas a potom ich opäť schovať dovnútra. Potom ich vyložiť na dlhšiu dobu a potom ich tam nechať aj na noc. Takýmto spôsobom ich teda otužovať.

Aké rastliny sa vám neoplatí pestovať zo semien a dávate prednosť kupovaným priesadám?

Napríklad bazalka, ktorú mám veľmi rada, ale pestovať ju zo semienka je dlhý proces. A zistila som, že keď si kúpim jednu priesadu niekde na trhu, doma si ju rozdelím a povysádzam ju do kvetináčov ku rajčinám, tak rastú ďalej, sú naozaj veľké a mám vykrytú spotrebu bazalky.

Naopak, milujem pestovať zo semienka petržlen a koriander. Petržlen síce dlhšie klíči, ale keď vyrastie, dá sa používať celú sezónu. Podobne koriander, ktorý je ťažké kúpiť čerstvý v obchode.

Spomenuli ste kombináciu rajčina – bazalka, ktoré zvyknú záhradkári pestovať spoločne. Používate aj nejaké ďalšie kombinácie rastlín, ktoré sa vám osvedčili?

Skôr z praktických dôvodov sa snažím nevysievať semienka kvetov do zvlášť nádob, ale radšej ich pridávam k ďalším rastlinám. Podobne cesnak či cibuľku nemám v samostatnej nádobe, ale vopchám sadzačky cibule hocikam. Verím totiž, že majú aj jemný odpudzovací charakter voči škodcom, keďže sú aromatické. Podobne pestujem aksamietnice, ktoré tiež pomáhajú chrániť rastliny pred škodcami.

Existuje pravidlo, ktoré začínajúcim záhradkárom poradí, ako veľa vody jednotlivé rastliny potrebujú?

Treba sa zamyslieť, kde jednotlivé rastliny prirodzene rastú. Keď si vezmeme rozmarín či olivovník, ktoré rastú na juhu, tak vieme, že sú zvyknuté na menšiu závlahu a stačí ich poliať menej často.

Ja sa snažím, aby substrát poriadne preschol. Nepolievam teda rastlinu, ak je ešte vlhká. Na mojom teplom balkóne to však znamená, že aj tak polievam denne. A keď sú veľmi veľké teplá a rastlina má menšiu nádobu, tak ju polievam aj dvakrát denne.

Čo robíte počas dovolenky alebo dlhšieho pobytu mimo domu?

Treba sa kamarátiť so susedmi. Dovolenky bývajú problém. My už poznáme svoje rastliny, vieme, ako často ich treba polievať. Dať inštrukcie niekomu inému býva náročné. Samozrejme, existujú samozavlažovacie kvetináče alebo kvapková závlaha. Niekedy stačí vziať obyčajnú fľašu, urobiť do uzáveru dierky, naplniť ju vodou, dať ju do kvetináča a ona bude rastlinu chvíľu zavlažovať. Ale to nie sú riešenia na dva týždne, to je riešenie na predĺžený víkend. Pri dlhších dovolenkách treba mať niekoho, kto rastliny príde popolievať.

Na čo si dávate pozor pri výbere substrátu?

Pre mňa je dôležité, aby neobsahoval chemické štartovacie hnojivo, ktoré obsahuje asi 95 percent komerčne dostupných substrátov v záhradkárstvach. Mám šťastie, že od minulého roka pripravuje môj kamarát vlastný substrát Veggie Terra, ktorý predáva so svojimi vyvýšenými záhonmi. Používam teda tento substrát. Mám ho teraz prvý rok, tak som zvedavá, ako bude fungovať, ale zatiaľ to vyzerá veľmi nádejne.

Používate na všetky rastliny rovnaký substrát?

Áno. Akurát keby niekto pestoval čučoriedku, tak treba mať na pamäti, že ona potrebuje kyslejšiu pôdu. Ostatným rastlinám stačí jeden substrát.

Je potrebné niektoré rastliny ručne opeľovať, alebo sa o všetko postará hmyz?

Veľa závisí od toho, aké mám zloženie balkóna. Aby som prilákala dostatočné množstvo hmyzu, je potrebné mať dostatočné množstvo kvetín a bylín, ktoré hmyz priťahujú. Vtedy je to úplne samostatné. Ale keďže som chcela mať absolútnu istotu, tak napríklad v prípade cukín som ich opeľovala aj ručne.

Aké kvety pestujete, aby ste prilákali hmyz?

Máme nejaké trvalky a mám rada aj cibuľoviny, ktoré na balkón určite patria. Človek ich len raz nastrká do kvetináča a na jar nájde prekvapenie. Pestujem tiež hortenzie, ktoré sa mi veľmi páčia. Je to trvalka, rastie v kvetináči a nemusím sa o ňu extra starať. A veľmi rada pestujem kvetiny zo semienka – mám teda vlastné aksamietnice, nechtíky, kapucínku, teda aj jedlé kvety, ktoré priťahujú opeľovačov, no dajú sa tiež použiť do šalátov.

Čo treba urobiť, ak človek objaví na svojich rastlinách vošky či húsenice?

Vošky sú nemilá vec, lebo sa rýchlo rozmnožujú a keď ich človek nájde na jednej rastline, tak hrozí, že ich nájde aj na ďalších. Je preto dôležité rýchlo zasiahnuť a rastlinu osprchovať. Často ju stačí len opakovane sprchovať vodou alebo jemnou mydlovou vodou. Rastlinu tiež treba dať do karantény a dať ju ďalej od ostatných. Ak sa vošky znova objavia, treba ju opäť osprchovať a ďalej pozorovať. Mám skúsenosť, že aj na paprikách, ktoré bývajú často napádané, vošky po dvoch či troch osprchovaniach zmiznú. Ak chcete mať úplnú istotu, tak existujú doma vyrobiteľné postreky, na internete je množstvo jednoduchých receptov. Niekto vyvára cesnak, niekto tabak, niekto vymýšľa rôzne iné kombinácie.

Ako predísť tomu, aby si človek kúpou rastliny v záhradkárstve nepriniesol domov aj nejakých škodcov?

Je dôležité poobzerať si rastlinu zo všetkých strán ešte pri kúpe, pozrieť sa pod listy, do kvetov, na zem. Ak z nej niečo vylietava, tak ju treba pustiť a utekať preč. Niekto rastliny hneď po príchode domov osprchuje. Ja ich dávam na balkóne ďalej od ostatných a prvé dni ich intenzívne pozorujem. Ak by sa tam niečo objavilo, tak rastlinu osprchujem.

Kompostujete doma?

Sme súčasťou komunitnej záhrady, takže my nosíme náš kompost tam. Skúšali sme vermikompostovať pomocou dážďoviek, ale úplne nám to nefungovalo, pretože sme mali príliš veľa biologicky rozložiteľného odpadu a naše dážďovky to neboli schopné všetko skonzumovať.

Ako ekologicky a prírodne hnojiť rastliny na balkóne?

Použiť sa dajú rôzne výluhy. Ja používam granulované zvieracie hnojivá, ktoré si rozrábam vo vode.

Teda kravský hnoj alebo slepačince?

Áno.

Záhradkári využívajú aj takzvané zelené hnojenie. Vysejú si napríklad hrach, ďatelinu, horčicu či repku a následne ich zarýľujú do pôdy. Dá sa niečo také robiť aj na balkóne?

Áno a napríklad hrach ani netreba zarýľovať, pretože hrach tvorí dusík v koreňoch. Je preto dobré ho pestovať v nádobách, v ktorých potom môžem pestovať rajčiny, lebo mám týmto spôsobom obohatenú pôdu. Na konci leta sa zas dá vysiať do prázdnych nádob repku, horčicu či facéliu, teda semená zeleného hnojiva, nechať ich vyrásť a potom ich zapracovať do pôdy.

Odkiaľ môžu záujemcovia o balkónové pestovanie čerpať viac informácií? Existujú nejaké kurzy alebo komunity, kde nájdu rady, keď potrebujú pomoc?

Odporúčam všetkým začínať v malom a postupne sa učiť na chybách. Je lepšie nemať na začiatku veľké oči a chcieť sadiť úplne všetko, hneď a rýchlo, a potom odísť na dovolenku. Veci si treba veľmi dobre premyslieť, zvážiť, veľa sa rozprávať. Na Facebooku existuje množstvo skupín, kde sa rozprávajú záhradkári, existujú blogy. Ja som sa k mnohým veciam dostala cez zahraničné blogy, ktoré som si našla na internete. K dispozícii je tiež množstvo kníh, treba teda len veľa čítať, veľa sa s ľuďmi rozprávať a veľa experimentovať.

Pred pár rokmi ste napísali knihu o pestovaní na balkóne a chystáte ďalšiu. O čom bude a kedy ju môžeme očakávať?

Bude trochu iná, nebude len o pestovaní na balkóne, ale bude o pestovaní v meste ako takom. Mojím cieľom je priblížiť rôzne iniciatívy, ktoré sa pestovaniu v meste venujú, a kniha by mala reflektovať aj to, čo sa v záhrade počas roka deje. Momentálne zbierame fotografický materiál, píšeme texty, ale myslím si, že skôr ako na budúci rok hotová nebude.