Taliani zaviedli povinné očkovanie pre zdravotníkov. Päť rýchlych správ o koronavíruse

Autor je imunológ, pôsobí v Slovenskej akadémii vied

Každým dňom pribúdajú stovky nových vedeckých článkov na tému koronavírusu SARS-CoV-2 a s ním súvisiacej choroby covid-19.

Absolútna väčšina z nich však neprejde kontrolou kvality – takzvaným procesom peer-review -, čo znamená, že články neboli posúdené nezávislými odborníkmi, ale iba editormi časopisov. Môže sa preto stať, že nie všetky informácie, ktoré sú denne publikované, sú skutočne spoľahlivé.

V tej záplave noviniek sa však dajú nájsť aj také, čo vykazujú vyššiu mieru spoľahlivosti, lebo pochádzajú z renomovaných vedeckých inštitúcií a boli publikované v kvalitných vedeckých časopisoch.

Tu je prehľad piatich správ z tohto týždňa, ktoré považujeme za dôležité a zároveň spoľahlivé:

1. Očkovanie funguje aj v Čile, len pomalšie

Hoci sa epidemická situácia na Slovensku postupne vylepšuje, počet infekcií novým koronavírusom vo svete opäť začal rásť a vyzerá to na ďalšiu vlnu pandémie. V dnešných rýchlych správach o korone sa teda pozrieme do sveta: prstom na mape.

Na takejto virtuálnej ceste okolo sveta by sme si mohli z mnohých krajín zobrať príklad, ako správne bojovať proti covidu-19, a zároveň by sme sa mohli poučiť na chybách druhých. To by nám mohlo pomôcť, aby sme sa u nás novej vlne nákazy vyhli. Začneme pozitívnymi príkladmi.

Najviac nasledovaniahodným vzorom pre nás by mali byť krajiny, kde zobrali očkovanie naozaj veľmi vážne a vakcínu už dostala väčšia časť populácie. Patria medzi ne napríklad Izrael, Británia, Spojené arabské emiráty alebo Čile. Epidemická situácia po začatí intenzívneho vakcinačného programu sa tam začala prudko zlepšovať.

Krivky úmrtí, hospitalizácie, ale aj nových prípadov nákazy nabrali prudký trend k x-ovej osi. Znamená to, že vakcína proti covidu-19 nielenže chráni jednotlivcov pred ochorením, ale zároveň aj potláča šírenie nákazy v spoločnosti.

Tak trochu výnimkou je Čile, kde sa šírenie nákazy zatiaľ nepodarilo zlomiť. V tejto juhoamerickej krajine sa na rozdiel od Európy a USA najviac očkuje čínskou vakcínou CoronaVac, ktorá má nižšiu dokumentovanú účinnosť ako mRNA vakcíny (Pfizer, Moderna) alebo vektorové vakcíny (AstraZeneca, Johnson & Johnson).

Vakcína CoronaVac je založená na inaktivovanom SARS-CoV-2 víruse. Čísla z Čile však neznamenajú, že táto vakcína nefunguje. Je jasné, že zabraňuje ťažkému ochoreniu. Vakcína znížila počet hospitalizácií o 85 percent, počet pacientov na jednotke intenzívnej starostlivosti o 89 percent a počet úmrtí o 80 percent. Určite potláča aj šírenie nákazy vo verejnosti, len to bude trvať dlhšie ako pri účinnejších vakcínach.

Čile je na dobrej ceste. Poučenie pre nás? Očkovať, očkovať, očkovať. A čo najrýchlejšie.

2. Rast epidémie ako v Indii nebol nikde

Veľmi rýchlo sa v absolútnych číslach očkuje aj v Indii, kde sa vyrába aj najviac vakcín proti covidu-19. Žiaľ, vírus je tam ešte rýchlejší. Podľa najnovších dát to vyzerá, že od počiatku pandémie ešte nikdy a nikde nenastal taký rýchly a strmý exponenciálny rast v počte nakazených, ako sa to deje dnes v Indii.

Kým na začiatku druhej vlny vo februári hlásila India okolo 10-tisíc prípadov denne, počas nasledujúcich dvoch mesiacov denný priemer presahoval 22-tisíc prípadov a v nasledujúcich 10 dňoch prípady prudko vzrástli, pričom denný priemer dosiahol takmer 100-tisíc. Dnes je to najmä India, ktorá v celosvetovom meradle najviac prispieva do globálnej vlny pandémie.

Za tento nevídaný nárast sú pravdepodobne zodpovedné nové vírusové mutácie, ktoré sa v Indii objavili a ktoré zvyšujú nákazlivosť ochorenia, ale do veľkej miery aj nedávne celonárodné náboženské zhromaždenia, znovuotvorenie verejných miest a preplnené predvolebné zhromaždenia. Situácia v Indii je natoľko hrozivá, že uznávaný medicínsky časopis Lancet uverejnil správu s analýzou epidemického stavu v Indii a operatívnymi opatreniami.

Čo to znamená pre nás? Necestovať do oblastí postihnutých dnešnou novou vlnou pandémie a zároveň uzavrieť pre ľudí z týchto oblastí hranice, tak ako to už spravil napríklad Hongkong.

3. Taliani zaviedli povinné očkovanie pre zdravotníkov

Slovensko dnes ani tak netrpí nedostatkom vakcín ako nedostatkom záujmu verejnosti dať sa očkovať. Je to dôsledok silnej protivakcinačnej kampane dezinformátorov, ktorí tým na seba berú zodpovednosť za budúce obete, ale aj slabej štátnej očkovacej kampane.

Určitým riešením by bolo zavedenie povinného očkovania. Keď nie pre všetkých, tak aspoň pre určité rizikové skupiny. V Taliansku k takémuto kroku pristúpili. Taliansko bolo v prvej vlne jednou z krajín najviac zasiahnutých covidom-19, s viac ako 3,5 miliónmi prípadov a 108 839 (3 percentá z potvrdených prípadov) úmrtiami.

V priebehu druhej vlny tu zaznamenali niekoľko malých ohnísk nákazy v nemocniciach a domovoch dôchodcov, za ktoré boli zodpovední opatrovatelia, ktorí vakcínu odmietli. To viedlo k mimoriadnej zmene v legislatíve.

Taliansko sa tak stalo prvou krajinou v Európe, ktorá zaviedla pre zdravotníckych pracovníkov povinné očkovanie proti covidu-19. Zdravotnícki pracovníci, ktorí vakcínu odmietnu, dostanú možnosť preloženia na miesto, kde nehrozí riziko šírenia vírusu, alebo môžu byť prepustení. Slovensko by tento krok malo učiniť takisto.

4. Snaha o výrobu vakcín v Afrike

Africký kontinent zostáva v doterajšom priebehu pandémie menej zasiahnutý ako ostatné. Má to zrejme viac dôvodov, ale veľa z nich zatiaľ stojí iba na hypotézach a špekuláciách o vplyve podnebia či demografie, teda nižšom vekovom priemere a nižšej hustote obyvateľstva.

V každom prípade je zo súčasného diania v Indii jasné, že situácia v Afrike sa môže takisto dramaticky zmeniť k horšiemu. Je to o to pravdepodobnejšie, že Afrika je zároveň aj kontinentom s najmenšou mierou zaočkovanosti obyvateľstva.

Aby sa z Afriky nestal po Brazílii a Indii ďalší inkubátor nových variantov, bude nutné tento stav čo najrýchlejšie zmeniť. To je dôvod, prečo sa politickí lídri afrických krajín spoločne s lekárskymi a vedeckými špičkami zaviazali zvýšiť kapacity vo výrobe vakcín, posilniť ústavy na kontrolu liekov a investovať do vedy a výskumu.

Do roku 2040 by sa mal podiel vakcín vyrábaných v Afrike zvýšiť z jedného percenta na 60 percent. Tento spoločný plán predstavuje dôležitý krok k posilneniu Afriky v oblasti verejného zdravia. Slovensko síce neleží v Afrike, ale podobne ambiciózny plán by mu iba prospel.

5. SARS-CoV-2 psom zapácha

V rýchlych správach sme už viackrát písali o tom, aké skvelé služby pri vyhľadávaní koronavírusu dokážu plniť vycvičené psy. Sú rýchlejšie, lacnejšie a podľa najnovšej vedeckej správy publikovanej v časopise PLOS ONE sú aj spoľahlivejšie.

Pennsylvánskemu tímu vedcov, kriminalistov a cvičiteľov psov stačili tri týždne, aby naučili všetkých účastníkov štúdie, čo bolo v tomto prípade deväť psov, identifikovať ľudské vzorky pozitívne na SARS-CoV-2 s priemernou presnosťou 96 percent.

Nebolo to však bez problémov, vedci a psy narazili na niekoľko komplikácií, napríklad na tendenciu psov rozoznať aj vzorku od človeka, ktorý mal síce negatívny test na SARS-CoV-2, ale ktorý sa nedávno zotavil z covidu. Psy boli teda až príliš citlivé.

Potvrdilo sa, že SARS-CoV-2 psom poriadne zapácha. Táto ich schopnosť sa už dlhšie využíva vo Fínsku a nedávno s tým začali aj v Taliansku. Tam dokonca vycvičili psy, aby rozoznávali zápach korony v ľudskom pote. Čo poviete, naše psy by to nezvládli?