Čo sa stalo v Galérii mesta Bratislavy
Po dlhých týždňoch sa otvárajú galérie, no najväčšiu pozornosť získala výstava, ktorá tento rok nebude.
Výtvarník Milan Bočkay napísal pre online portál Štandard text, v ktorom upozornil na nepríjemnú situáciu. V tomto roku mal vystavovať v Galérii mesta Bratislavy. Na výstave sa dohodol ešte pred dvoma rokmi s predošlým riaditeľom Ivanom Jančárom, no keď sa vo februári obrátil na nové vedenie galérie, dostal odpoveď, že jeho výstava v tohtoročnom výstavnom pláne nie je.
Celé sa to možno dalo vysvetliť a vyriešiť jedným stretnutím či telefonátom, no to sa nestalo. Namiesto toho vznikol text, v ktorom Milan Bočkay píše, že sa cíti rovnako ako za socializmu, keď patril medzi zakázaných autorov, ktorí sa do galérií nedostali.
Z názorového sporu o to, čia reakcia bola menej šťastná – či tá zo strany galérie, ktorá namiesto toho, aby okamžite spozornela a ospravedlnila sa, alebo Bočkayova, ktorý spochybnil jedným razom výberovú komisiu konkurzu, galerijnú radu a novú riaditeľku prirovnal k ruským boľševikom –, je dôležitejšie čosi iné.
Milan Bočkay patrí k výtvarníkom, ktorí roky nemohli vystavovať, lebo ich tvorba dráždila komunistov. Ako je možné, že sa po tridsiatich rokoch slobody cíti rovnako? Nevzniká tu generačný konflikt medzi autormi a kurátormi, ktorí nezažili obdobie pred a po revolúcii? Je to spor, ktorý zákonite vzniká, keď jeden riaditeľ odchádza a druhá/ý prichádza, alebo je v tom čosi viac?
Považoval to za hotovú vec
„Potreboval som sa brániť, lebo som vyzeral ako podvodník,“ hovorí Milan Bočkay na otázku, čo ho viedlo k napísaniu takého vyhraneného textu.
„O výstavu mi ani tak nejde, z toho sa nestrieľa, keď nebude, a nechcem to už nijak viac ani rozvirovať. Za tým, čo som napísal, si však stojím,“ dodáva.
Rozhodujúca bola preňho