Denník N

Martin M. Šimečka: Česi si volili čoraz trápnejších politikov postupne, my máme tradíciu už od Mečiara

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

[Premiér v teniskách – kniha o politikovi, ktorý tak chcel byť chybou v systéme, až sa mu to podarilo.]

Meriame si časy, tepy, kontrolujeme a pozorujeme, všetko smeruje k výkonu. Sme tým posadnutí, hovorí intelektuál a novinár Martin Milan Šimečka.

K športu ako výkonu a súťaživosti je skeptický, pohyb ako taký ho však fascinuje. V knihe Telesná výchova sa preto vydáva k hraniciam ľudského tela, jeho zlyhaniam i k mysli: „Na svete sme z mnohých dôvodov, ale jeden z nich je, aby sme našli seba samého. Na to je pohyb skvelý.“

Vo veľkom rozhovore pre český Deník N však nevraví len o pohybe. Vysvetľuje tiež, prečo ho udivuje miera českej ignorancie počas pandémie, čo má spoločné Babiš s Matovičom a ako mu skúsenosť s komunizmom pomohla zvládnuť izoláciu.

knihe dosť zdôrazňujete, že keď vám niečo nejde, padáte, snažíte sa márne. Prečo?

Keď som sa rozhodol písať o osobnej skúsenosti s pohybom, dal som si túto úprimnosť ako predsavzatie. Pamätám si, že vo svojej próze Džin, ktorá má teraz už tridsaťpäť rokov, som sa o behu pokúsil písať tiež. Vtedy som však cítil pýchu. Zdalo sa mi, že keď som bežec, píšem to ako niekto výnimočný.

Mal som dokonca až nutkanie povedať čitateľovi, aký som naozaj dobrý. Vedel som, že sa to v literatúre nedá a bolo by to trápne, ale lákalo ma to. Vidím to aj teraz – a nielen u mladých ľudí, ale napríklad aj u štyridsiatnikov a starších, keď začnú športovať a chvália sa, ako rýchlo a čo všetko zabehli.

Dnes už na to, aký som bol dobrý, kašlem. Najzaujímavejšie je zažiť zlyhanie. Pocit poníženia, keď sa telo nespráva, ako chcete. Hovoril som si, že týmto všetkým môžem čitateľom pomôcť pochopiť, že keď prežívajú niečo podobné, je to normálne – naše telo zlyháva neustále.

Málokto z nás má výnimočný talent a ja ho nemám, čo priznávam otvorene, viem to. Väčšina ľudí talent, po ktorom túži, nemá. A o to ani nejde. Chcel som čitateľom a čitateľkám umožniť pochopiť alebo sa jednoducho zmieriť s tým, že zlyhanie k pohybu aj k životu patrí a je to úplne v poriadku a nie je sa za čo hanbiť.

Píšete nielen o pádoch, ale vyložene aj o prehrách. Nemali by sme sa viac rozprávať práve o nich?

Dá sa povedať, že dnes som už taký starý, že si môžem o svojich zlyhaniach dovoliť hovoriť a písať bez akejkoľvek hanby. Čo napríklad pre mladých ľudí môže byť nepríjemné, pretože keď za sebou ešte nemáte žiaden životný príbeh, vnímate často každú prehru ako existenciálnu. Zážitok, ktorý vás zničí. Čo je, samozrejme, hlboký omyl.

Cesta nielen k úspechu, ale často aj k spokojnosti vedie cez prehry. Pretože čo by to bol za život, keby ste boli úspešní vo všetkom, na čo siahnete? Nič by ste sa o sebe nedozvedeli.

Ale ide mi, samozrejme, o čestné prehry, nie tie, ktoré vyplynuli z nemravnosti alebo zo zlého úmyslu. Prehra je užitočná, ak je vedená dobrým úmyslom – môže byť vedená aj hlúposťou, ale nemal by to byť dôsledok nejakého nemravného činu. Po takejto čestnej prehre zistíte, že nemáte talent na toto a na toto alebo že ste sa nesnažili dosť, alebo nie ste dosť bystrí. No a čo? Nabudúce sa budete skrátka viac snažiť alebo budete hľadať ďalej niečo iné.

Prehry nás korigujú, ak máme dosť vnútornej sily, aby sme sa s nimi vyrovnali. Je známe, že ​​tí, ktorí sú úspešní v mladosti, často zlyhávajú, pretože úspech pre nich prišiel príliš skoro a potom už nemajú silu stráviť prehru.

Ja som mal v živote šťastie, že som vinou komunistického režimu a všetkého, čo mi zakázal a nariadil, dosť veľkou prehrou začínal. Dnes to vnímam ako výhodu. Prehrami získate typ odolnosti, ktorý vám nakoniec veľmi pomôže.

Počas komunizmu ste na seba dávali pozor. Športovali ste, nefajčili a nepili. Celé ste to chápali ako prípravu na pobyt vo väzení. Chceli ste mať silné telo a neoslabovať svoju myseľ. No keď režim padol, fajčiť a piť ste začali. Prečo? Zdalo sa vám, že si môžete vydýchnuť?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

České voľby

Igor Matovič

Koronavírus

Rozhovory

Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie