Výstava Jozefa Sedláka pripomína prechádzku záhrobím. Nechá vás uvažovať o smrti a vlastnej pominuteľnosti
V Galérii umelcov Spiša má výstavu fotograf Jozef Sedlák. Odnesiete si z nej intelektuálny a emocionálny zážitok.
Jozefa Sedláka vždy zaujímala odvrátená tvár vecí. Na prelome 80. a 90. rokov napríklad pochodil celé Slovensko a vyfotografoval ústavy pre hendikepovaných. Vytvoril tým správu o „periférii“ spoločnosti, no rovnako aj emocionálnu sondu do duše ich obyvateľov.
„Ústrednou témou je pre mňa človek. Vždy som sa zaujímal o vnútro človeka, jeho narušenie, meditatívnosť a drámu,“ hovorí fotograf Jozef Sedlák.
Aktuálne má výstavu v Spišskej Novej Vsi, ktorá opäť otvára otázku prežívania človeka, no tentokrát divákovho. Odpovede na ňu totiž nenájde na samotných fotografiách.
Za horizontom normy
V čase, keď Jozef Sedlák fotografoval ústavy pre mentálne a telesne postihnutých, panoval u našich fotografov všeobecný záujem o „okrajové“ spoločenské skupiny. Tibor Huszár zvečňoval obyvateľov rómskych osád, Ján Rečo prinášal zábery z domovov dôchodcov.
Na rozdiel od nich však Sedlák k svojej téme nepristupoval programovo, ani to preňho nebola súčasť výskumu. K projektu sa dostal len náhodou.
„Súviselo to s
