Denník N

Bieloruský denník: Čo všetko je u nás zakázané (výber absurdných trestov Lukašenkovho režimu)

Foto - TASR/AP
Foto – TASR/AP

[Pre predplatiteľov: tento víkend máte poštovné na naše knihy zadarmo.]

Každú nedeľu napriek masívnym represiám a zatýkaniam protestujú Bielorusky a Bielorusi proti režimu Alexandra Lukašenka. V ten istý deň nám píše svoj Bieloruský denník Maks z Minska. Vzhľadom na vyhrotenú situáciu, v ktorej sa ocitli miestni novinári, sme sa rozhodli, že nezverejníme jeho celé meno.

Keď si prečítate tento zoznam, pochopíte, prečo Bielorusi hovoria, že v ich krajine zákon nefunguje.

Bielo-červeno-biele farby v okne 

Bielorusov pokutujú a posielajú do väzenia nielen za vlajky v oknách, ale za čokoľvek bielo-červeno-bielej farby. Taktiež aj pre papierové snehové vločky, girlandy, žalúzie a podobne.

Môžete sa opýtať: existujú v bieloruských právnych predpisoch nejaké články, ktoré by to odôvodnili?

Aj áno, aj nie.

Neexistuje žiadny priamy zákaz, ale existuje „ľudový“ článok 23.34 (teraz je to článok 24.23) „porušenie poriadku organizovania alebo uskutočňovania masových podujatí“.

Na jeho základe trestajú hlavne tých, ktorí majú v oknách niečo, čo sa aspoň zďaleka môže farbou podobať bielo-červeno-bielej vlajke.

Napríklad Sergej Melyanec z minského okresu dostal od súdu pokutu 280 eur za žalúzie „nesprávnych“ farieb.

Marina: Zvykli sme si na strach

Marina, 26 rokov, pracuje vo sfére reklamy, meno je zmenené: „Teraz už som zvyknutá na strach, ale na jeseň to bolo desivé.“

Teraz to ale tiež občas býva desivé.

V lete a na jeseň, v prvých a najaktívnejších týždňoch, sme sa ukázali všade, kde to bolo možné, ale aj kde to možné nebolo. Nič protizákonné, samozrejme, ale koho to zaujíma v Bielorusku.

Zúčastnili sme sa všetkých veľkých protestov, boli sme podporiť štrajkujúcich pracovníkov závodov pri vchode (do závodu) o siedmej ráno, stáli v reťaziach solidarity, dostali sme sa na fotky v médiách.

Dokonca s mojimi priateľmi sme sa ocitli na vybraných plagátoch ruského propagandistu Vladimíra Kiseleva v jeho Telegrame.

Mám tiež nové pravidlo: pred odchodom z bytu vždy sa musím pozrieť cez priezor, aby som zistila, či tam niekto nie je. Otvárala som dvere z bytu a vchodu pomaly, tak aby sa v prípade nebezpečenstva rýchlo dali zabuchnúť a zavrieť.

Ale nepomohlo by to. Ešte prednedávnom sme mali v okne vlajku, potom sme ju kvôli bezpečnosti nahradili bielo-červeno-bielymi snehovými vločkami z papiera.

Bolo ich ešte lepšie vidieť!

Keď som si to uvedomila, zľakla som sa, ale bolo to dôležité gesto: povzbudzovalo ostatných ľudí.

Fotografie s pastilou (ovocná cukrovinka)

Ešte sa nečudujte. Je aj niečo absurdnejšie ako snehové vločky z papiera v okne. 75-ročná Iraida Misko z bieloruského mesta Žodino dostala pokutu 175 eur za fotografiu s jedlom.

Podľa polície na fotografii, kde dôchodkyňa drží pastilu bielo-červeno-bielej farby, vyjadruje protest proti súčasnej vláde.

Článok správneho poriadku je rovnaký, 23.34.

Nohavice s bielo-červeno-bielymi lampasmi

Je to tak: Bielorusi môžu byť potrestaní aj za svoje oblečenie.

Ľjubov Sarlay z bieloruského mesta Grodno sa podľa miestnej polície prechádzala mestom v nohaviciach, ktoré „porušujú verejný poriadok“.

Toto je záznam z oficiálneho protokolu.

Dievča zadržali, ona strávila noc na záchytke. Ľjube uložili pokutu 185 eur a počas súdneho procesu sa pýtali, akú farbu má jej iné oblečenie.

Pýtali sa, či si sama šila na nohavice lampasy takých farieb alebo nie – ukázalo sa však, že takéto „politické“ boli nohavice už pri nákupe.

Mimochodom, článok správneho poriadku Bieloruskej republiky, podľa ktorého ju odsúdili, je stále rovnaký – 23.34.

Nasťa: prežiť ráno

Nasťa, 28 rokov, podnikateľka, meno je zmenené: Naozaj sa bojíš vyjsť aj do obchodu.

Rozumieš, že ťa môžu uväzniť za čokoľvek.

Aj doma sa bojíš, ale ak sa chystajú prísť k vám domov, zvyčajne to robia skoro ráno.

Preto sa o 9. a 10. ráno trochu uvoľníš: takže možno sa upokojiť, dnes v mojom byte nebude žiadna prehliadka.

Samozrejme, stáva sa, že sa ponoríš do práce a zabudneš, že sa musíš báť.

Nedávno som sa chystala na stretnutie, obliekala som sa automaticky a už vo dverách sa na seba pozerám: všetko v červenej farbe a taška je biela.

Prvá myšlienka: „No toto je konečná, dnes sa nedostanem na stretnutie, určite ma zastavia policajti“

Ale všetko sa skončilo dobre, chvalabohu, zatiaľ za mnou neprišli. Chcem, aby sme zvíťazili skôr, ako sa to stane.

Urobíš video, príde trest

Od leta 2020 Bielorusi natočili, zdá sa, nekonečný počet videoodkazov.

Odsudzovali násilie a podvody, stáli za tým, aby sa v krajine dodržiaval zákon.

Boli to videá, v ktorých hovorili všetci – lekári, učitelia, úradníci, športovci, študenti, pracovníci závodov, IT špecialisti, rodičia, zástupcovia diaspór, dôchodcovia.

Bohužiaľ, Bielorusov trestajú aj za videá.

Ľudia, ktorí zaznamenali príhovor pracovníkov civilného letectva, boli potrestaní za “ piketovanie (protest) prostredníctvom internetovej počítačovej siete“.

Dvaja z nich boli zatknutí na 15 dní, ostatní dostali pokuty v celkovej výške 1 300 eur.

Potrestali toho, komu rozbili okno

Na balkóne obyvateľa Minska Jegora visela vlajka so štátnym symbolom Bieloruska – „Pahoňaj“.

Niekto hodil kameň do okna a rozbil ho. Jegor zavolal políciu.

Policajti prijali jeho oznámenie – ale okamžite vypracovali protokol aj voči poškodenému – samozrejme, za piketovanie, za vlajku na balkóne.

Som si istý, že ľahko uhádnete článok, na základe ktorého bol odsúdený: 23.34.

Nikita: ako mi zadržali brata

Nikita, 36 rokov, IT špecialista, meno je zmenené: Môj brat je aktivista, žije v jednom z povestných okresov Minska.

Raz zavesovali veľkú bielo-červeno-bielu vlajku z výškovej budovy priamo pred Lukašenkovou autokolónou.

Práve v ich dvore sa neustále nachádza polícia, vykonáva prehliadky v bytoch, neumožňuje susedom stretnúť sa a len sa porozprávať na dvore: okamžite zadržiavajú jedného alebo dvoch ľudí naraz.

Môj brat bol tiež zadržaný počas jedného z týchto „zásahov“. Je šikovný, nepriznal vinu, úprimne odpovedal sudcovi, že nie je vinný z ničoho a neporušil zákon.

Držal sa, ako má, skrátka, a bol odsúdený „na trest odňatia slobody“.

Ja žijem v tichšej štvrti, snažím sa podieľať na čo najbezpečnejších akciách. Ale samozrejme, chápem, že skôr alebo neskôr môžu prísť aj ku mne.

Dokonca som premýšľal o presťahovaní sa (a môj brat, mimochodom, nie), ale zatiaľ ostávam v Bielorusku.

Nápis na chodníku

Neďaleko miesta vraždy Alexandra Tarajkovského – pokojného demonštranta, ktorý bol zastrelený, keď stál s rukami hore – na chodníku v blízkosti stanice metra Puškinskaja v Minsku, niekoľko občanov urobilo nápis „nezabudneme“.

Začalo sa trestné konanie o chuligánstve  – a tí ľudia boli odsúdení na skutočné tresty.

Piatich Bielorusov odsúdili na 1,5 – 2 roky odňatia slobody.

Niektorí odsúdení mali viac šťastia: napríklad Mária Bobovičová bude odpykávať svoj trest doma.

A Vladislav Gulis bude musieť stráviť nasledujúce dva roky v nápravnovýchovnom ústave so sprísneným režimom – áno, stále za to isté – nápis na asfalte.

V Bielorusku je teraz viac ako 350 ľudí uznaných za politických väzňov – a ich počet neustále rastie. Sú tu desiatky tisícov ľudí, ktorí prešli väzením.

Desiatky tisícov pokojných Bielorusov odsúdených za obranu svojich práv. Alebo za to, že boli na ulici v „nesprávnych“ nohaviciach.

Z ruštiny preložila Diana Shvedová. Bieloruský denník vychádza s podporou SlovakAid. 

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Alexandr Lukašenko

Bielorusko a Lukašenko

Bieloruský denník

Svet

Teraz najčítanejšie