Denník N

Ostrovan v srdci Európy

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Ivan M. Havel akoby už oddávna žil na ostrovoch.

Či už to bolo v čase samizdatov a bytových prednášok; či sa to odohráva vo vodách transdisciplinárneho Centra pre teoretické štúdie, spájajúceho Akadémiu vied a Univerzitou Karlovou; v časopise Vesmír alebo v klube Koníček v Lucerne – všetky tieto ostrovy osídľoval a kultivoval jedinečným štýlom človeka, ktorý je zvedavý, vľúdny a žičlivý.

Ostrovy prepojené početnými mostami s ďalšími obdobnými teritóriami, spoločne utvárajúcimi súostrovie kritickej intelektuálnej reflexie.

Málokde majú dnes u nás vzdelanci z rôznych odvetví takú možnosť ako v inšpiratívnom prostredí centra: diskutovať, načúvať a ovplyvňovať jeden druhého, púšťať sa do spoločného špičkového teoretického výskumu. Nájdeme tam odborníkov, ktorí sa venujú matematike, filozofii, antropológii, biológii, ekológii, sociológii, ale aj architektúre a urbanizmu, astronómii či archeológii. Ľudí, ktorí udržiavajú odkaz a myslenie Jana Patočku. Vedcov spolupracujúcich s ďalšími výskumníkmi, od fenomenológov cez technikov až po religionistov, i s obdobnými pracoviskami v zahraničí ako Collegium Helveticum, „laboratórium transdisciplinarity“ v Zürichu, Institut für Wissenschaft von Menschen vo Viedni alebo Santa Fe Institute v Amerike. Veda, ktorú teší „to think big“ – napríklad objavovať spoločné základné princípy zložitých prírodných, biologických či sociálnych systémov, odpovedať na veľké otázky dôležité pre vedu i pre spoločnosť. Transdisciplinarita nie v tom, že by sa jednotlivé odbory len tak kládli vedľa seba a utekali po svojich dráhach; skôr v tom, že sú vo vzájomnej interakcii.

To všetko bezpochyby aj preto, lebo do tejto podoby centra, ale aj do iných prostredí, ktoré spolutvára, vniesol svoju pečať taký ojedinelý prírodný úkaz, akým je Ivan M. Havel.

V jednej z próz Stanislawa Lema vystupuje postava, fiktívny predok rozprávača Iljiona Tichého, ktorý mal svojský prístup k skúmaniu pravdy. Bol to zneuznaný génius a vynálezca. Už ako deväťročný si uzmyslel, že vytvorí všeobecnú teóriu všetkého. Neskôr chcel napríklad prinútiť elektrický prúd, aby poháňal myšlienky. Nakoniec sa pokúšal dopátrať toho najhlbšieho poznania nezvyčajným spôsobom: bil hmotu. Zatvoril sa do pivnice, kde mal iba drevenú posteľ, stoličku a starú železnú koľajnicu: „Malým okénkem ve sklepních dveřích po celých šestnáct let žádal pořád o stejné – o kladiva různé váhy a různého formátu. Spotřeboval jich celkem tři tisíce dvě stě devatenáct kusů.“ Vo dne v noci zaznievali z podzemia údery a z poznámok, ktoré rozprávač po jeho smrti našiel, bolo zrejmé, že sa zameral na jediný cieľ. Pustil sa do zápasu s tou najmocnejšou súperkou: „V jeho úsilí ho ani na okamžik neopouštělo vědomí, že bere ztečí jádro existence. Zkrátka že bez váhání, pochybností a slitování ustavičně bije hmotu!! Chtěl hmotu zahnat do slepé uličky, utrápit ji, vyrazit z ní ultimativní podstatu, a tak zvítězit.“

Ivan Havel k svojmu údelu – spoznávať svet okolo seba – pristupuje inak. Nepoznám ho tak blízko, preto môžem, aj to len s akýmsi ostychom, tušiť, čo si nemyslí. Že by totiž z hmoty, ktorú skúma, mohol a chcel vytĺcť všetko. Nehľadá Svätý grál. Látku, ktorej sa venuje, akoby skôr láskavo objímal. Má v dnešnej skeptickej dobe sympatický sklon k optimizmu.

Vníma, aké užitočné je prepájať jednotlivé vedy a dolovať poznanie spoločne. Nebáť sa „úchylok“ od mainstreamu, vďaka ktorým môže veda „poskočiť“ dopredu. Rešpektovať tajomstvo: keď sa ho pýtali, čo je preňho najväčšou záhadou tohto sveta, odpovedal: „Že vôbec je a že v ňom žijeme. Kde sa to vzalo? Niekedy si predstavujem, aké by to bolo, keby nebolo nič.“

Je potešením ho čítať.

Je radosť ho vidieť a počuť: medzi študentmi, medzi priateľmi, medzi ľuďmi, ktorí tak nástojčivo rozmýšľajú o svete. Keď to podchvíľou zaiskrí, je to omamujúce ako droga.

A je výsadou a darom smieť sa ho pri tejto príležitosti opýtať, položiť mu jeho vlastnú otázku. Naozaj, Ivan, aké by to teda bolo, keby nebolo nič?

(Zborník k 75. narodeninám Ivana Havla, október 2013)

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie