Najvyšší súd: Prokurátor dva mesiace nekonal, policajt podozrivý z vynášania ide z väzby na slobodu

Bývalý šéf úradu zvláštnych policajných činností Jozef Rehák si už takmer dva týždne užíva slobodu. Po vyše štyroch mesiacoch v kolúznej väzbe ho 14. apríla prepustil senát Najvyššieho súdu.

Dôvody, pre ktoré išiel do kolúznej väzby, teda že by mohol na slobode mariť vyšetrovanie, stále pretrvávajú. Rehák bol vo väzbe od začiatku decembra minulého roka potom, ako ho počas akcie Judáš zadržala NAKA. Podozrivý je z toho, že vynášal informácie pre mafiánsku skupinu sýkorovcov.

Najvyšší súd ho aj tak pustil na slobodu. V senáte predsedu Martina Bargela, sudcu Patrika Príbelského a Dany Wänkeovej prevážil názor, že pochybenie dozorového prokurátora je vážnejšie ako hrozba, že Rehák bude na slobode ovplyvňovať svedkov.

Ako prvá o tom informovala televízia Markíza.

Prokurátor Peter Kysel o Rehákovej žiadosti o prepustenie na slobodu nekonal bezodkladne, ale trvalo mu to takmer dva mesiace. Bargelov senát skonštatoval, že „nedodržanie procesných záruk rozhodovania o väzbe v požadovanej lehote tvorí také zásadné porušenie práva obvineného, že adekvátnou formou kompenzácie je jeho okamžité prepustenie z väzby na slobodu“.

V rozhodnutí píše o flagrantnom porušení lehôt a neakceptovateľnom prístupe orgánov činných v trestnom konaní. „Nečinnosť prokurátora v tejto veci je pritom taká zásadná, že by ju nedokázal napraviť ani bleskový postup súdov na oboch stupňoch,“ napísal senát Najvyššieho súdu.

Lipšic to vyriešil pohovorom

Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic už s Kyselom o pochybení hovoril a vyriešil to pohovorom. „Tento spôsob vybavenia nedostatku pri vykonávaní prokurátorského dozoru prokurátorom pri plnení jeho služobných povinností považujem za dostatočný,“ reagoval Lipšic.

Skonštatoval však aj to, že Kysel mal predložiť žiadosť obvineného skôr a nie takmer po dvoch mesiacoch. Tento nedostatok je podľa špeciálneho prokurátora v rozpore so základnou povinnosťou prokurátora vykonávať služobné povinnosti bez prieťahov.

O prípad sa zaujíma aj generálny prokurátor Maroš Žilinka. Zo špeciálnej prokuratúry si už vyžiadal všetky potrebné podklady a po ich preštudovaní sa rozhodol podať na Kysela disciplinárny návrh.

Generálny prokurátor si nemyslí, že ide o nedostatky pri plnení služobných povinností menšieho významu, ktoré možno vybaviť pohovorom. Naopak, nečinnosť prokurátora pri vybavovaní žiadosti obvineného o prepustenie z väzby považuje za závažnú a pasívny prístup prokurátora za zjavné rezignovanie na zákonnú povinnosť vybavovať väzobné veci prednostne a urýchlene.

„Vyvodzovanie zodpovednosti prokurátorov za porušenie povinností a uplatňovanie práva dovnútra prokuratúry považujem za nevyhnutný predpoklad budovania prokuratúry ako dôveryhodného orgánu,“ reagoval Žilinka, ktorý zároveň odmietol verejné prejavy zastrašovania a vyhrážania sa prokurátorom pre ich prácu.

Na Kysela totiž zaútočil predseda Smeru Robert Fico. Na tlačovej besede sa vyhrážal, že keď Smer bude znovu pri moci, tak bude niektorých prokurátorov stíhať a pôjdu do väzenia.

Lipšic pri vyvodzovaní zodpovednosti zobral do úvahy argumenty prokurátora Kysela, jeho zdravotný stav v súvislosti s ochorením covid-19, jeho pracovné zaťaženie, ktoré považuje za mimoriadne, aj jeho viac ako 15-ročné pôsobenie na Úrade špeciálnej prokuratúry.

Špeciálny prokurátor je presvedčený, že konaním prokurátora nebol spôsobený závažný následok. „Rozhodnutie Najvyššieho súdu v predmetnej veci nie je v súlade s rozhodovacou praxou súdov,“ napísala tiež hovorkyňa.

Pripomenula, že Kysel v minulosti úspešne dozoroval a zastupoval profilové kauzy organizovaného zločinu na Slovensku. Pred súd postavil zločinecké gangy za vraždy, vypaľovanie či iné zločiny. V minulosti však už podobné pochybenie urobil, na čo musel odpovedať aj počas kandidatúry na špeciálneho prokurátora. Pred siedmimi rokmi neskoro navrhol predĺženie väzby Michala Blažíčka prezývaného Jašter, ktorý sa vďaka tomu dostal na slobodu.

Neboli jednotní

Zo sprístupneného rozhodnutia Najvyššieho súdu o prepustení policajta Reháka vyplýva, že pri hlasovaní o ňom neboli členovia senátu jednotní. Hlasovanie sa skončilo pomerom hlasov 2 : 1. Kto ako hlasoval, verejné nie je.

To, že zo strany prokurátora došlo k prieťahom, je nesporné. Prečo teda sudcovia – čo ukázalo hlasovanie – na Rehákov prípad mohli nazerať z viacerých perspektív? Pretože na jednej strane je nekonanie prokurátora o jeho žiadosti o prepustenie z väzby, na druhej reálna hrozba, že by obvinený na slobode mohol mariť vyšetrovanie. A v tom sa mohli názory v senáte Najvyššieho súdu rozchádzať.

Nakoniec prevážil názor, že pochybenie prokurátora je také závažné, že Rehák pôjde na slobodu. Ten totiž svoju žiadosť o prepustenie poslal na prokuratúru už 26. januára. O dva dni ju doručili na Úrad špeciálnej prokuratúry.  Prokurátor o nej rozhodol až koncom marca.

Nič iné ako prepustenie nepripadalo do úvahy

Trestný poriadok pritom hovorí, že ak obvinený požiada o prepustenie na slobodu a prokurátor jej nevyhovie, predloží ju bez meškania aj so svojím stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre prípravné konanie. Zároveň o tom upovedomí aj obhajcu. „O takej žiadosti sa musí bez meškania rozhodnúť,“ píše sa v zákone.

Bargelov senát pripomenul, že „bez meškania si nemožno zamieňať s ľubovôľou, respektíve takým výkladom, ktorý by ospravedlňoval nečinnosť trvajúcu týždne či nebodaj mesiace“. Súd napísal, že nenašiel žiadne objektívne dôvody pre takmer dvojmesačnú pasivitu na strane prokurátora. 

Kysel o Rehákovej žiadosti rozhodol po 57 dňoch. Sudkyňa pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pamela Záleská o väzbe tohto policajta rozhodla 1. apríla. Jeho žiadosť zamietla. Najvyšší súd o nej rozhodol po 76 dňoch. Bargelov senát pripomenul, že za tento čas Rehákovi vznikol nárok na podanie novej žiadosti minimálne trikrát.

Pre existujúce prieťahy v konaní, ktoré spôsobil štát, však tak konať nemohol. „Podľa Najvyššieho súdu iná satisfakcia ako okamžité prepustenie z väzby nepripadala do úvahy. A to navyše v situácii, keď prokurátor nemal žiadnu snahu vysvetliť, čo mu bránilo žiadosť obvineného o prepustenie z väzby na slobodu urýchlene predložiť súdu,“ uvádza sa v rozhodnutí Bargelovho senátu.

Napísal, že nemôže „zatvárať oči“ nad flagrantným porušením lehôt a „zhojiť“ to len konštatovaním, že k porušeniu došlo, ale Najvyšší súd s tým nemôže nič robiť.

Prieťah nie je automatickou priepustkou na slobodu

Sudkyňa pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Záleská posúdila Rehákovu žiadosť o prepustenie inak ako Najvyšší súd. Nepustila ho na slobodu.

Ako napísala v rozhodnutí z 1. apríla, „súd skúmal prítomnosť konkrétnych skutočností odôvodňujúcich reálnu hrozbu, že v prípade prepustenia z väzby na slobodu bude obvinený ovplyvňovať spoluobvinených a svedkov, pôsobiť na nich a nedovolene tak zasahovať do dokazovania, a túto obavu súd zistil“.

Jej záver bol preto jednoznačný, Rehák musel ostať vo väzbe. A to napriek tomu, že aj sudkyňa skonštatovala, že o väzbe by sa malo rozhodovať prednostne a urýchlene, pričom lehoty tohto rozhodovania sa počítajú skôr na týždne než na mesiace.

To, že sa k nej Rehákova žiadosť dostala po 62 dňoch od podania, nie je podľa nej dôvod, „ktorý by spôsobil automaticky nezákonnosť väzby a viedol by tak k nutnosti prepustenia obvineného z väzby na slobodu“. Je to podľa nej nesprávny výklad úvah obsiahnutých v judikatúre (nielen) Európskeho súdu pre ľudské práva.

Pričom Záleská pripustila, že vzniknuté prieťahy môžu tvoriť a obvykle aj tvoria základ pre úvahy o možnej kompenzácii pre obvineného. Mohol sa sťažovať na Ústavnom súde a dosiahnuť odškodnenie, alebo ak by napokon skončilo jeho trestné stíhanie uznaním viny, mohla nastať kompenzácia pri výmere trestu.

Robil pre mafiu

Rehák riadil útvar, ktorý mal na starosti policajné odpočúvania. Mal preto veľké množstvo informácií a vďaka nim mohol pomáhať podsvetiu, konkrétne vplyvnej skupine sýkorovcov. Podozrivý je z brania úplatku, ale aj založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny.

Obvinený je z toho, že bral úplatky za krytie trestnej činnosti bývalého siskára Františka Böhma, ktorý bol tiež medzi obvinenými. Vo februári sa však zastrelil. 

Stihol však s vyšetrovateľmi spolupracovať a mnohých policajných exfunkcionárov usvedčoval z korupcie. Proti Rehákovi svedčia viacerí. „Kajúcnik“ sa stal aj z obvineného Norberta Paksiho, ktorý bol Rehákovým zástupcom. Ten už uzavrel s prokurátorom dohodu o vine a treste, ktorú musí ešte schváliť Špecializovaný trestný súd.

Rovnako dohodu už uzavrel aj bývalý viceprezident finančnej správy Daniel Čech. Aj v tomto prípade ešte dohodu posúdi súd. Na dohodu čaká bývalý námestník tajnej služby Boris Beňa, ktorý s políciou tiež spolupracuje.

V minulosti mu vraj pomohol Kováčik

Rehák obvinenia odmieta. Národná kriminálna agentúra pritom mala podozrenia, že vynáša sýkorovcom, už pred šiestimi rokmi.

Elitní policajti z NAKA ho za tento skutok chceli stíhať už v roku 2015. Ako napísali Aktuality.sk, do kauzy vtedy zasiahol bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik. Aj ten je už dnes obvinený a pred týždňom na neho podal prokurátor obžalobu na súd. A to zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, prijímania úplatku, zneužívania právomoci verejného činiteľa a ohrozenia dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti.

Aj pred šiestimi rokmi Rehákov prípad dozoroval Kysel. Kováčik mu prípad odňal, vyšetrovanie z NAKA presunuli na policajnú inšpekciu a celý prípad skončil so záverom „skutok sa nestal“.