Denník N

Nechajme tínedžerov spať, škola by sa im mala začínať o desiatej, hovoria vedci

Ilustračné foto – Fotolia
Ilustračné foto – Fotolia

Budíček o 7:00 ráno je pre starších adolescentov to isté ako budíček o 4:30 pre učiteľa – päťdesiatnika. Viac spánku zlepší výsledky študentov, tvrdí štúdia, ktorá spracovala výskum na tému nedostatku spánku mladých za posledných 30 rokov.

Nechajte tínedžerov spať, nech sa škola začne neskôr, napísal na Twitteri v roku 2013 americký minister školstva Arne Duncan.

O nedostatku spánku adolescentov sa hovorí už dlho. Aj o tom, že vyučovanie by sa im malo začínať neskôr. Teraz to potvrdila najnovšia štúdia, ktorá spracovala kľúčové štúdie za posledných 30 rokov. Britskí a americkí vedci na čele s Paulom Kelleym ju uverejnili v časopise Learning, Media and Technology.

Viacerí učitelia a rodičia si myslia, že pubertiaci sú iba leniví. Dlho do noci ponocujú a potom nevládzu vstať pred siedmou tak, aby mohli o 8:00 naplno začať vyučovanie. „Skoro do postele, skoro vstávať a človek bude zdravý, múdry a bohatý,“ znie známy výrok jedného zo zakladateľov Spojených štátov Benjamina Franklina.

Biologické hodiny a budík

Že sa to tínedžerom nedarí, nie je len ich chyba. Ako píše Kelley a jeho tím v štúdii, biologické hodiny im nedovoľujú zaspávať skôr. Asi dve, tri hodiny predtým, ako ideme do postele, býva náš mozog v takzvanej bdelej udržiavacej fáze (wake maintenance zone), počas ktorej je ťažké zaspať. „To je dôvodom, prečo my – vrátane adolescentov – jednoducho nemôžeme ísť spať, skôr ako chodíme bežne, pretože mozog je stále bdelý,“ píše sa v štúdii.

Problém s tínedžermi je v tom, že u nich je táto fáza posunutá na neskôr. Mnohí skôr nezaspia, aj keby chceli. A ich telo si pritom stále žiada zhruba 9 hodín spánku. To vedie k tomu, že v tomto období života je prudký pád počtu hodín spánku a najväčší rozdiel medzi tým, koľko ľudia spia cez pracovný deň a koľko cez víkend.

„Počas neskorej puberty je spor medzi sociálnymi a biologickými hodinami väčší ako v akomkoľvek inom období ľudského života. Budíček o 7:00 je pre starších adolescentov to isté ako budíček o 4:30 pre učiteľa – päťdesiatnika,“ dodáva štúdia.

Všeobecne sa hovorí, že menej ako šesť hodín spánku má škodlivý vplyv na zdravie človeka. U adolescentov môže byť táto hranica vyššia. Štúdie zistili, že nedostatok spánku je tiež spojený s horšou koncentráciou či komunikáciou a tiež s horšími známkami.

Počet hodín spánku v rôznych obdobiach života, v pracovné dni aj počas víkendov. Medzi tínedžermi je rozdiel najväčší. ZDROJ - KELLEY a tím, 2015
Počet hodín spánku v rôznych obdobiach života, v pracovné dni aj počas víkendov. Medzi tínedžermi je rozdiel najväčší. Zdroj – Kelley a tím, 2015

Škola neskôr

Kelley a ďalší vedci tak odporúčajú, aby sa vyučovanie na stredných školách začínalo neskôr. Vo väčšine krajín Európskej únie sa učí od 8:00. V Holandsku je to o pol hodiny neskôr, v Írsku a Španielsku až o 9:00, V Británii medzi 8:30 až 9:00. 

Podľa Kelleyho aj známeho oxfordského spánkového výskumníka profesora Russella Fostera (ktorý sa podieľal na štúdii) by sa začiatok vyučovania na stredných školách v Británii mal posunúť na 10:00 a na univerzitách na 11. hodinu. „Ukazujú na to všetky dôkazy,“ dodal Kelley pre BBC.

„Vo veku 10 rokov je biologický čas vstávania o 6:30, škola by sa teda mala začínať o 8:30 – 9:00. Vo veku 16 rokov je biologický čas vstávania o 8:00, čo znamená, že škola by sa mohla začať o 10:00 – 10:30. A v 18-tich je biologický čas vstávania o 9:00, škola by sa mohla začínať o 11:00 až 11:30,“ píše sa v štúdii.

Profesor psychológie a spánku Derk-Jan Dijk z University of Surrey však varuje, že posunutie začiatku vyučovania môže viesť k tomu, že študenti budú ešte dlhšie hore. Dôvodom, že chodia neskoro spať, podľa neho nie sú len biologické hodiny, ale aj umelé svetlo, ktoré ich núti byť hore. „Nemusí to vyriešiť problém – môžete ho to posunúť na ešte neskôr,“ povedal pre BBC.

92 percent spokojných rodičov

V Kelleyho štúdii sa spomína viacero experimentov, ktoré naznačujú, že neskorší začiatok školy tínedžerom skutočne pomohol dlhšie spať a vďaka tomu mali lepšie výsledky v škole. V americkom Minneapolise posunuli začiatok vyučovania zo 7:15 na 8:40 a štúdia s údajmi 50-tisíc študentov ukázala, že spali o hodinu dlhšie v porovnaní s inými. Zlepšilo sa tiež ich správanie, náladovosť aj výsledky. Rovnako zmenu ocenilo aj 92 percent rodičov.

V Severnej Karolíne zasa porovnávali výsledky škôl s hodinovým rozdielom v začiatkoch vyučovania a študenti, ktorí mohli dlhšie spať, dosahovali o dve percentá lepšie výsledky v matematike aj v čítaní. Lepšie výsledky zaznamenali počas neskorších kurzov aj 18- a 19-roční kadeti na akadémii amerických vzdušných síl.

Jedna škola na Novom Zélande spustila vyučovanie pre 16-ročných o 10:30. O rok mladší žiaci, ktorí začínali o 9:00, hlásili väčší nedostatok spánku či väčšie problémy so vstávaním.

Prieskum o počte hodín spánku medzi Američanmi. Spia menej ako pred 60 rokmi. ZDROJ: GALLUP
Prieskum o počte hodín spánku medzi Američanmi. Spia menej ako pred 60 rokmi. V poslednom riadku je uvedený priemerný počet hodín spánku. Zdroj – Gallup

Spoločnosť s nedostatkom spánku

Veľký experiment spustí Kelley budúci školský rok. Zapojí sa doň sto britských škôl a bude zahŕňať mladých vo veku 14 až 16 rokov. Školy rozdelia na štyri skupiny. V jednej sa vyučovanie bude začínať ako doteraz, v druhej skupine sa začne o desiatej, v tretej budú radiť študentom aj to, ako správne spať, a vo štvrtej to isté, len so začiatkom o 10:00. Výsledky by mali byť známe v roku 2018.

Nedostatok spánku sa však netýka iba tínedžerov. „Väčšina ľudí sa zobúdza na budík, pretože prirodzene nevstanú načas, aby išli do práce. Máme spoločnosť, ktorá trpí nedostatkom spánku. Táto veková skupina, povedzme od 14 do 24 rokov, s ním však zápasí najviac,“ povedal Kelley pre BBC.

DOI: 10.1080/17439884.2014.942666

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Svet, Veda

Teraz najčítanejšie