Mesežnikov: To, ako sa Matovič správal k Baťovej, ho ešte bude mrzieť. Čosi také sme nezažili ani za Mečiara

Nemali ste posledné mesiace chuť podpísať petíciu za referendum o predčasných voľbách?

Rozhodne nie, považujem to za zlé riešenie. Krajina funguje a máme funkčnú vládu, hoci ju tvoria strany s odlišným programovým, ideovým a organizačný profilom. Hore ich vyniesla vlna obrovskej túžby po zmene. Nik pritom nemôže povedať, že by vláda neuskutočnila viaceré výrazné zmeny.

Čo najviac komplikovalo činnosť vlády? Pandémia či osobné animozity lídrov?

Bohužiaľ to bol jej predseda Igor Matovič. Konflikty v koalíciách sú normálna vec, ale táto vláda za posledný rok prešla množstvom hádok, ktoré vôbec nemali programové ani ideové pozadie. Nesúviseli s postojmi politických strán, prakticky všetky sa točili okolo predsedu vlády.

Na Matovičovi ma najviac prekvapilo, že absolútne nebral do úvahy čosi ako spätnú väzbu. Nezarazilo ma až tak, že sa stále správa, akoby bol v role opozičného politika, ale to, že ignoroval aj veci, ktoré by mu prospeli. Nedokázal reagovať na kritickú odozvu ani len z blízkeho prostredia. To spôsobilo, že sa dopúšťal chýb nielen pri manažovaní pandémie, ale aj vzťahov v koalícii. Vyvrcholilo to kauzou vakcíny Sputnik, ktorá mu nakoniec podlomila kolená a pripravila ho o miesto premiéra. Politicky ho to veľmi zranilo.

Za čo by ste ho pochválili?

Za to, že táto vláda naozaj priniesla zmenu. Nespochybniteľne napríklad v oblasti právneho štátu a v oblasti zahraničnopolitickej orientácie krajiny. Vzhľadom na to, čo v týchto témach napáchala minulá vláda, nejde o maličkosti. Podstatné je, že sa tým nastavili pozitívne trendy.

Mnoho bývalých vysokopostavených ľudí síce sedí vo väzbe, ale stále sú len obvinení, nie odsúdení. Navyše, rozviazané ruky polície, prokuratúry a súdov majú byť samozrejmosťou.

Áno, lenže v rokoch 2016 až 2020 tu vládlo zoskupenie, ktorého dominantná strana presadzovala politický klientelizmus až na kriminálnej úrovni. Táto vláda to musela vrátiť do normálu. Že podozriví ešte nie sú odsúdení? Dôležitejšie je to, že začali fungovať mechanizmy právneho štátu, že politici nezasahujú do činnosti vyšetrovateľov, že prokuratúra funguje tak, ako má, a súdy nastupujú až vtedy, keď sa zhromaždí dostatok dôkazov.

Nezabúdajme ani na to, že práve túžba po fungujúcom právnom štáte bola silným mobilizujúcim faktorom vo voľbách. Najlepšie ho využilo hnutie  OĽaNO so 45 členmi, ktoré získalo 26 percent hlasov. Tým, že splnilo svoj sľub voličom, síce urobilo to, čo by malo byť samozrejmé, ale za Smeru to také samozrejmé nebolo.

Rozumiem, ale aj tak by som bol opatrný. V koalícii je Sme rodina, ktorá ihneď prejavila nevôľu, keď zatkli jej nominanta, šéfa SIS Vladimíra Pčolinského. Dokonca sa tu ide zasahovať do trestného poriadku a inštitútu kolúznej väzby, hoci dovtedy ich tieto veci netrápili. Opticky to vyzerá, že chcú zachraňovať kamaráta.

Súhlasím, tento krok doslova kompromituje hnutie Sme rodina a nastavuje zrkadlo ním deklarovanej úprimnosti v oblasti boja proti korupcii. Dokonca si myslím, že to kompromituje celú koalíciu. Pýtam sa, či naozaj každá z koaličných strán cíti spolupatričnosť k záväzkom, ktoré hlásali pri vzniku vlády, alebo iba hrajú svoje hry.

Na druhej strane tento konkrétny prípad nič nemení na tom, že tu konečne začali fungovať mechanizmy právneho štátu. A hoci Sme rodina postupuje okato pri záchrane svojho nominanta, rozhodujúce bude, akú podobu bude mať novelizovaná legislatíva v tejto oblasti. Uvidíme, či sa presadí verzia, ktorá bude vyslovene situačná a šitá na bývalého riaditeľa SIS, alebo verzia, v ktorej sa vecne upravia podmienky pre ľudí v kolúznej väzbe bez toho, aby sa narušili princípy rovnosti.

Za pozitívum ste označili aj zmenu v zahraničnopolitickej orientácii.

Oficiálne sme sa síce orientovali na Západ aj za vlády Smeru, ale šéf SNS Andrej Danko chodieval do Moskvy, blokoval prijatie bezpečnostnej a obrannej stratégie a staval sa proti vyhosteniu ruských spravodajských dôstojníkov pracujúcich pod diplomatickým krytím. Aj v tejto oblasti preto prišla pozitívna zmena.

O čom potom svedčí Matovičova obhajoba ruskej strany pri vakcínach Sputnik a urážky nášho ŠÚKL-u, ignorovanie ministra zahraničných vecí Korčoka aj našich ambasád v Moskve či Budapešti, o čom svedčí, že k Orbánovi vzal poslanca Gyimesiho?

Samozrejme, tieto veci sa nedajú ospravedlniť, som posledný, kto by Matovičov postup zľahčoval. Bola to jeho veľká chyba a malo to aj vnútropolitické dôsledky. Znevážil ŠÚKL, naše ambasády, našu diplomaciu. Primárnou motiváciou Matoviča pri týchto krokoch však nebolo nabúranie našej západnej orientácie, hoci to tak nakoniec vypálilo. Tým, že je v rôznych oblastiach diletant, si