Otvorte oči pre maľby Edmunda Gwerka, ktorý hlboko veril v jednotu prírody a človeka

Keď o Edmundovi Gwerkovi po jeho výstave v Lučenci v roku 1925 v novinách napísali ako o maliarovi „s prekvapujúcou istotou, sebavedomím a nepredvídateľnou budúcnosťou“, nemohlo to byť presnejšie.

Svoje vrcholné diela vytvoril v prostredí banskoštiavnických vrchov, utiahnutý do samoty, žijúci ako pustovník, ktorý si však nevedel predstaviť, že by vynechal pulzujúce benátske bienále, že by nevidel výstavy v Mníchove, vo Viedni, v Paríži či v Berlíne.

„Život človeka, ako som ja, je tvorba, lebo robí to, čo si myslí, a nie to, čo chcú iní,“ písal Edmund Gwerk svojmu drahému priateľovi Michalovi Staudtovi.

Lenže v depozitároch galérií sa nezachovali iba jeho veľkolepé krajinomaľby či majstrovsky zvládnuté portréty, alebo figuratívne maľby, ale aj podobizne Tisa, Stalina či Gottwalda. O portréte Hitlera sa dodnes v Štiavnici traduje, či náhodou nie je len „skrytý“ pod tým Gottwaldovým.

Život maliara Edmunda Gwerka bol plný dejinných zvratov, no i príliš okliešteného a zjednodušovaného výkladu.

„V skutočnosti bol omnoho zložitejšou a komplexnejšou osobnosťou, než sa v minulosti prezentovalo,“ hovorí historička umenia Zsófia Kiss-Szemán, ktorá stojí za novým výskumom a interpretáciou Gwerkovej tvorby.

Jej výsledok môžete práve teraz vidieť v Galérii mesta Bratislavy, kde výstava Edmund Gwerk – Paralely a paradoxy potrvá do 13. júna. Následne sa presunie do Stredoslovenskej galérie v Banskej Bystrici a potom aj do Galérie Jozefa Kollára v Banskej Štiavnici.

Rozpoznateľný talent

Napriek mnohým paradoxom boli v živote Edmunda Gwerka obdobia, ktoré plynuli až prekvapivo priamočiaro. Takým bola najmä jeho cesta k umeniu. Prekážkou v nej nebolo dokonca ani to, keď ako dieťa