Denník N

Kľúčová je spolupráca, potrebujeme aj výskum. Europoslanci a europoslankyne hovoria, ako by sa EÚ mala poučiť z pandémie

Foto – N a TASR
Foto – N a TASR

V apríli sa zrýchlilo tempo očkovania v štátoch Európskej únie a dodávky vakcín by už mali byť stabilné, až kým Európa v lete nedosiahne svoj cieľ – zaočkovať viac ako 70 percent populácie.

Rovnako ako zvyšok sveta, ani EÚ nebola na pandémiu dostatočne pripravená. Problémy boli s ochrannými pomôckami, koordináciou opatrení aj vakcínami. Fond obnovy však dáva veľkú šancu dostať sa z koronakrízy pomerne rýchlo a štáty Únie majú šancu poučiť sa z chýb, ktoré sa počas pandémie objavili.

Europoslancov sme sa preto pýtali, aké ponaučenie by si EÚ mala zobrať z pandémie a ako sa Únia môže lepšie pripraviť na to, ak sa podobná situácia v budúcnosti zopakuje.

Dostali aj druhú, otvorenú otázku, ktorá je súčasťou ankety každý mesiac: Na akú tému alebo udalosť, ktorá sa udiala v uplynulých týždňoch, by ste chceli upriamiť pozornosť?

Tu sú ich odpovede:


Ivan Štefanec (KDH)

Aké ponaučenie by si EÚ mala zobrať z pandémie a ako sa môže lepšie pripraviť na to, ak sa podobná situácia v budúcnosti zopakuje?

Pozitívnym poučením pre nás všetkých je, že európska spolupráca a solidarita skutočne funguje a zachraňuje životy. Ak by však bola flexibilnejšia, mohlo sa ich zachrániť ešte viac.

Európa vychádza z pandémie s poznatkom, že ani v 21. storočí nie sme imúnni voči hrozbám rôzneho druhu a k budúcnosti musíme pristupovať s pokorou a byť pripravení prakticky na čokoľvek. Rozhodovanie v krízových situáciách musí byť rýchlejšie a európske inštitúcie musia mať dostatočnú autoritu, aby presadili opatrenia v záujme občanov.

Je dobré, že sa vytvárajú zárodky účinnej spolupráce v oblastiach, o ktorých by sme to pred niekoľkými rokmi nepredpokladali, napríklad v zdravotníctve.

Osobne som presvedčený, že táto kríza Európsku úniu posilnila.

Na akú tému alebo udalosť, ktorá sa udiala v uplynulých týždňoch, by ste chceli upriamiť pozornosť?

Odhalenia v súvislosti s výbuchom v Českej republike z roku 2014 spustili nebývalú vlnu solidarity a vyhosťovania ruských agentov s diplomatickým krytím, ktorí v Európe roky pôsobili prakticky beztrestne.

Putinovi treba už konečne nakresliť hranicu, za ktorou už nie sme ochotní akceptovať jeho konanie. Tieto udalosti môžu byť aj začiatkom zbúrania mýtu, že Európa Rusko životne potrebuje ako zdroj surovín, a teda musíme Moskve ustupovať v záujme udržiavania dobrých vzťahov.

Nie je to pravda a naše štáty musia byť schopné brániť si svoju suverenitu a svojich občanov aj tvárou v tvár Ruskej federácii.


Michal Wiezik (Spolu)

Aké ponaučenie by si EÚ mala zobrať z pandémie a ako sa môže lepšie pripraviť na to, ak sa podobná situácia v budúcnosti zopakuje?

Pandémia zatriasla svetom. S ohľadom na nové mutácie a súčasnú explóziu nákazy v Indii je ťažko povedať, v ktorej fáze boja s vírusom sa nachádzame. Pandémia trvá, vyžiadala si už viac ako tri milióny úmrtí a ekonomické škody na úrovni 8 – 15 biliónov dolárov.

K zoonotickým nákazám, ku ktorým patrí aj covid-19, dochádza častejšie v narušenom prostredí. Covid-19 je teda environmentálnym problémom a dôsledkom neudržateľných postupov našej spoločnosti. Spoločne s klimatickou krízou a stratou biodiverzity.

Strata biodiverzity je spojená so stratou regulačných služieb ekosystémov, výsledkom je nestabilné prostredie s množstvom chorôb. Obrovským problémom je globálne odlesňovanie, mokré trhy, masové chovy zvierat a mnohé ďalšie aspekty globálnej spoločnosti, ktoré napomáhajú vzniku a šíreniu pandemických ochorení.

Európa sa podieľa na globálnom odlesňovaní na úrovni 11 %. Európsky parlament zaviazal Komisiu k náprave tohto stavu s apelom na ekologické dopady odlesňovania. Je dôležité, aby EÚ a svet pochopili, že ochrana prírody má aj svoj ekonomický efekt, ide o efektívnu prevenciu vzniku pandémií a kolapsu ekonomík.

Náklady na prevenciu predstavujú len zlomok oproti reálnym škodám a primárne obmedzujú aktivity s minimálnym ekononomickým efektom. Vakcíny túto pandémiu ukončia, no nezabránia vzniku nových. To, čo potrebujeme, je poistenie budúcnosti na báze prísnej ochrany prírody, ktorá prospieva aj klíme a biodiverzite. Azda pochopíme, že ide doslova o životne kritickú investíciu.

Na akú tému alebo udalosť, ktorá sa udiala v uplynulých týždňoch, by ste chceli upriamiť pozornosť?

EÚ sa dohodla na klimatických cieľoch. Do roku 2030 zredukujeme emisie CO2 o 55 % oproti referencii. Cieľom je uhlíková neutralita do tridsiatich rokov.

Veľmi pozorne sledujem, akú úlohu bude zohrávať biomasa a lesy, v ktorých rastie. Nebezpečne sa pohrávame s myšlienkou, že masové využívanie lesnej biomasy je bezproblémové a pomáha klíme. Za formalizmom „udržateľnosti” sa, žiaľ, skrýva realita európskych lesov, z ktorých miznú pralesy a rozmanitosť, klesá schopnosť viazať uhlík a kvantita nahrádza kvalitu.

Akoby sa zabúdalo na princíp, že riešením jednej krízy nesmieme prehlbovať ďalšie.


Monika Beňová (Smer)

Aké ponaučenie by si EÚ mala zobrať z pandémie a ako sa môže lepšie pripraviť na to, ak sa podobná situácia v budúcnosti zopakuje?

Pandémia ukázala, že ochrana zdravia obyvateľstva je stále výsostne záležitosťou národných štátov a EÚ nemôže konať priamo z vlastnej iniciatívy, a to ani v núdzových situáciách. Rovnako sa potvrdilo, že dohoda členských krajín na koordinovanom postupe priniesla zásadnú zmenu a pomohla pri záchrane veľkého množstva ľudských životov. Škody spôsobené pandémiou jednoznačne preukazujú, že zdravie je základným predpokladom pre normálne a udržateľné fungovanie našej spoločnosti.

Aj vďaka týmto skúsenostiam očakáva podľa uskutočnených prieskumov veľká väčšina európskych občanov, že Únia bude v budúcnosti zohrávať dôležitejšiu úlohu pri ochrane ich zdravia. Týka sa to predovšetkým hrozieb, ktoré majú podobne ako pandémia covidu-19 nielen cezhraničný, ale globálny charakter.

Spoločná politika v oblasti zdravia sa stala jednou z najčastejších odpovedí na otázky týkajúce sa toho, čo by malo byť pre budúcnosť Európy najdôležitejšie. Vzniká preto jedinečná príležitosť na debatu o úlohách, ktoré by mala EÚ napríklad v rámci Európskej zdravotnej únie do budúcnosti plniť. Vhodným fórom na takúto diskusiu môže byť Konferencia o budúcnosti Európy, ktorá sa začína už v máji.

Na akú tému alebo udalosť, ktorá sa udiala v uplynulých týždňoch, by ste chceli upriamiť pozornosť?

Dôležité je, aby návrhy týkajúce sa digitálneho zeleného osvedčenia alebo covid pasu naozaj podporovali voľný pohyb a súčasnú situáciu ešte viac nekomplikovali. V prípade správneho nastavenia by ich malo byť možné zaviesť do praxe ešte pred začiatkom leta. Občania totiž určite potrebujú informáciu o fungovaní covid pasov vzhľadom na blížiacu sa letnú sezónu čo najskôr.

Cieľom je vyhnúť sa počas leta karanténe či iným reštriktívnym opatreniam, ktoré zavádzajú jednotlivé krajiny. Covid pas bude mať pravdepodobne časovo obmedzenú platnosť a okrem samotného očkovania by mal obsahovať napríklad aj informáciu o prekonaní koronavírusu či o testovaní.


Vladimír Bilčík (Spolu)

Aké ponaučenie by si EÚ mala zobrať z pandémie a ako sa môže lepšie pripraviť na to, ak sa podobná situácia v budúcnosti zopakuje?

Lepšie by sme sa mali pripraviť na dve veci. Prvou je schopnosť premeniť náš priemysel bez zdržania na výrobu ochranných pomôcok. Nesmie sa už nikdy stať, že životy občanov EÚ budú závislé od ochoty iných mocností doviezť nám rúška alebo ochranné obleky vo výrobnej hodnote niekoľkých centov.

Taktiež by sme mali mať silnejšie spoločné európske právomoci pri ochrane zdravia. V praxi to znamená mať napríklad väčšiu kontrolu aspoň nad jedným vakcinačným programom. Ani dobré zmluvy nám totiž nemusia pomôcť, keď ide o životy ľudí.

Na jednej strane je dobré, že z Únie sme od začiatku pandémie vyviezli 41,5 milióna dávok vakcín, pretože s pandémiou musíme bojovať globálne. Na druhej strane v situácii, keď sme najviac podporili výskum a vývoj očkovacích látok proti koronavírusu, by sme mali mať väčšiu európsku kontrolu pri rozhodnutiach o vývoze a distribúcii vakcíny v Európe.

Na akú tému alebo udalosť, ktorá sa udiala v uplynulých týždňoch, by ste chceli upriamiť pozornosť?

Schválenie a odoslanie Plánu obnovy a odolnosti SR je úspechom a prvým krokom k tomu, aby sme premenili Slovensko na modernú európsku a zelenú krajinu. Samotný plán považujem za dobrý, aj keď nie ideálny.

Chybou bolo napríklad rozdelenie priorít slovenského plánu obnovy podľa výsledkov posledných parlamentných volieb. Fond obnovy má priniesť výsledky na desiatky rokov dopredu a hlavné kritérium pre rozdeľovanie peňazí z neho musí byť dlhodobá prosperita našej krajiny, nie výsledky hlasovania pred pandémiou a porcovanie koristi podľa straníckeho kľúča.

Oceňujem, že Eduard Heger si expertný tím plánu obnovy presúva z ministerstva financií na Úrad vlády SR. Je dôležité, aby premiér chránil reformy pred ďalšími zlými nápadmi aj svojho straníckeho šéfa. Fond obnovy bude naozaj úspešný vtedy, ak Slovensko dôsledne a zmysluplne vyčerpá finančné prostriedky na reformy, ktoré dohodneme spoločne s Európskou komisiou.


Lucia Ďuriš Nicholsonová

Aké ponaučenie by si EÚ mala zobrať z pandémie a ako sa môže lepšie pripraviť na to, ak sa podobná situácia v budúcnosti zopakuje?

Pandémia ukázala, že sme len veľmi málo pripravení na náhle krízové situácie. Veľkým problémom bola predovšetkým koordinácia, členské štáty zavádzali rôzne, často nesúrodé opatrenia. Ešte aj po vyše roku pandémie nie sme v EÚ úplne zohratí a to aj napriek usmerneniam Komisie.

Potrebu výrazne lepšej koordinácie a disciplinovanosti preto považujem za absolútne kľúčové ponaučenie z pandémie, ktoré môže výrazne urýchliť riešenie kríz. Zároveň je nutné prehodnotiť dodávateľské reťazce a ich odolnosť a zamerať sa na presun kľúčových častí späť do EÚ s cieľom znížiť závislosť od tretích krajín v zdravotníckej oblasti. Ruka v ruke s tým musia ísť investície do výskumu a vývoja.

Na akú tému alebo udalosť, ktorá sa udiala v uplynulých týždňoch, by ste chceli upriamiť pozornosť?

Európska komisia predstavila návrh Záruky pre dieťa, ktorý obsahuje odporúčania pre členské štáty na zabezpečenie prístupu pre deti v chudobe k vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti, bývaniu a výžive. V EÚ žije každé piate dieťa v chudobe. Za týmto číslom sa však skrývajú reálne smutné osudy detí, ktoré sa musia v 21. storočí potýkať s problémami s prístupom k základným službám. V slovenských podmienkach sú to najmä deti z rómskych osád. Tento stav sa musí zmeniť. V Európskom parlamente budeme vo štvrtok 29. apríla hlasovať o rezolúcii pripravenej pod mojím vedením, ktorou nabádame štáty na rýchle pretavenie odporúčaní do praxe.

Veľkou témou sú bezpochyby covid certifikáty, okolo ktorých sa šíri množstvo dezinformácií. Chcem zdôrazniť, že očkovanie nie je a nebude podmienkou cestovania. Kým tu však zúri pandémia, musíme chrániť svoje zdravie a predchádzať náporu na nemocnice a zdravotníkov. A s tým sú spojené dočasné opatrenia. Tí, ktorí nie sú očkovaní, sa preto musia preukázať potvrdením o negatívnom teste alebo o prítomnosti protilátok. Tieto opatrenia sú už dnes pri cestovaní podmienkou, úlohou certifikátu nie je nič viac, ako zjednotiť formu potvrdení vo všetkých krajinách a uľahčiť a zrýchliť tak ich kontrolu.


Robert Hajšel (zvolený na kandidátke Smeru)

Aké ponaučenie by si EÚ mala zobrať z pandémie a ako sa môže lepšie pripraviť na to, ak sa podobná situácia v budúcnosti zopakuje?

Bohužiaľ, pandémia ukázala zjavnú nepripravenosť EÚ čeliť rýchlo a účinne takýmto typom kríz. Po vypuknutí koronakrízy nereagovala Európska komisia tak, ako by sme si priali, a nebola príliš nápomocná členským štátom, ktoré sa ocitli v najťažších problémoch osamotené. Naopak, neskôr sa ukázalo, že Európska únia sa dokáže zjednotiť a prijať potrebné opatrenia a na ich realizáciu zmobilizovať aj dostatočné zdroje. Pritom nezabúda ani na potrebu plniť úlohy súvisiace s nevyhnutnou zelenou a digitálnou transformáciou.

Problémom však je, že efekt pandemických opatrení sa prejavoval s časovým odstupom, a tak musíme chápať, ak ľudia nie sú spokojní. Preto aj do budúcnosti treba zefektívniť náš rozhodovací proces a tým zlepšiť pripravenosť a akcieschopnosť únijných orgánov riešiť v reálnom čase prioritné problémy. V prípade takejto krízy sú to hlavne zdravotné výzvy a ekonomicko-sociálne dôsledky.

Ako nevyhnutné sa ukazuje zvýšenie odolnosti nielen zdravotných systémov, ale aj celej ekonomiky, čomu by napomohlo aj posilňovanie strategickej autonómie nášho priemyslu a energetiky.

Na akú tému alebo udalosť, ktorá sa udiala v uplynulých týždňoch, by ste chceli upriamiť pozornosť?

Keďže ľudia túžia po všetkých lockdownoch a obmedzujúcich opatreniach zažiť konečne skutočné dovolenkové leto, ich pozornosť sa určite sústredila na formovanie a schvaľovanie očkovacích osvedčení, ktorých zavedenie by cestu k moru a na dovolenku mohlo otvoriť.

Aj keď v europarlamente sme v stredu k prijatiu týchto osvedčení urobili zásadný krok, ostávajú otvorené viaceré otázky týkajúce sa napríklad uznávania vakcín mimo portfólia EÚ a nie je isté, či sa po prípadnom schválení osvedčení členskými štátmi podarí zabezpečiť ich distribúciu ešte pred turistickou sezónou.

Osvedčenia nemôžu byť náhradou cestovného pasu, ale musí ísť iba o dočasný nástroj uľahčujúci cestovanie po celej Únii. Nemôže ani vytvárať diskrimináciu tých, ktorí ním disponovať nebudú.


Martin Hojsík (Progresívne Slovensko)

Aké ponaučenie by si EÚ mala zobrať z pandémie a ako sa môže lepšie pripraviť na to, ak sa podobná situácia v budúcnosti zopakuje?

Európska únia potrebuje viac spolupráce v oblasti zdravotníctva. Populisti a demagógovia síce využili pandémiu na to, aby EÚ kritizovali, my sa však musíme pozrieť na realitu a fakty, pokúsiť sa poučiť a do budúcna pripraviť.

Potrebujeme vybudovať skutočnú zdravotnícku úniu, ktorá bude schopná zvládať zdravotnícke krízy. Potrebujeme dobre vybavenú, odbornú a dobre organizovanú európsku agentúru, ktorá bude koordinovať nielen výskum, ale aj výrobu vakcín a liekov pre celú Európu a zabezpečí nám tak strategickú autonómiu. A potrebujeme aj lepšiu koordináciu, čo sa týka hraníc a vstupu ľudí z tretích krajín.

Tak, ako to platí pri mnohých iných témach, Európa potrebuje viac spolupráce, nie menej. To platí aj pri riešení klimatickej či biodiverzitnej krízy.

Európska únia nie je zdrojom problémov, ktorým čelíme, je ich jediným riešením.

Na akú tému alebo udalosť, ktorá sa udiala v uplynulých týždňoch, by ste chceli upriamiť pozornosť?

Český parlament vo štvrtok (29. apríla) rokoval o novele, ktorá by umožnila všetkým párom zosobášiť sa. Manželstvo by tak mohlo konečne byť dostupné aj pre páry rovnakého pohlavia. Česká republika má šancu zapísať sa do histórie ako jeden z lídrov ľudských práv a rovnosti v našom regióne.

Je načase, aby sme už aj u nás na Slovensku prestali párom rovnakého pohlavia odopierať právo na rodinu. Nejde o žiadne „ohrozenie“ spoločnosti, ale o rovnaké práva pre všetkých. Manželstvo poskytuje právnu ochranu a istoty, na ktoré sa každá rodina spolieha v dobrých aj zlých časoch.

Poznám mnoho párov, ktoré sa rozhodli spolu v láske stráviť celý život a mnohé z nich si založili rodinu a majú aj deti. Žiaľ, rodičia v dúhových rodinách čelia právnym prekážkam pri starostlivosti o svoje dieťa.

Aj na Slovensku musíme umožniť párom, ktoré sa rozhodnú spolu žiť, rovnaké práva a ochranu pre spoločný život.


Eugen Jurzyca (SaS)

Aké ponaučenie by si EÚ mala zobrať z pandémie a ako sa môže lepšie pripraviť na to, ak sa podobná situácia v budúcnosti zopakuje?

  • EÚ by si mala vytvoriť svoj pandemický plán aj pre budúce pandémie.
  • Okrem toho by mala rátať s tým, že ceny niektorých kritických komodít v pandémii krátkodobo dramaticky stúpnu. Pre EÚ je lepšie, keď bude akceptovať tento nárast ceny, čo pomerne rýchlo vedie k lepšiemu prístupu občanov k danej komodite. Videli sme to pri rúškach.
  • Súčasne by Komisia mala uzavrieť dobre vymáhateľné zmluvy s dodávateľmi a zverejniť ich. Tento postup pomáha väčšinou viac než vybudovanie sebestačnosti a nepriepustné uzavretie hraníc. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že vakcíny vyrobené na území EÚ sa vyvážali mimo jej územia, ale napríklad aj to, že Slovensko síce v roku 2017 počas fipronilovej kauzy bolo sebestačné v produkcii vajec, no tie v obchodoch aj tak chýbali. Išli za peniazmi, nie za daňovníkmi, ktorí ich produkciu dotovali.
  • Množstvo oblastí (napr. niektoré eurofondy) sa počas tejto krízy podarilo spružniť, odbyrokratizovať. Treba vyhodnotiť, ktoré z tých zjednodušených pravidiel je možné použiť aj po pandémii a implementovať to.
  • Pomohlo by ďalšie budovanie kultúry merania výsledkov projektov financovaných z verejných zdrojov. Malo by sa stať štandardom. Merateľné ukazovatele musia byť zapracované už v projektoch a zmluvách, aby sme neboli prekvapení, že investujeme do výskumu vakcín (či do boja proti skleníkovým plynom) a na konci dňa budeme mať minuté peniaze, splnené projekty, len výsledok bude chýbať.
  • Štáty so stabilnejšími verejnými financiami, tie, ktoré si v dobrých časoch dostatočne znížili dlh, si môžu teraz v kríze dovoliť štedrejšiu pomoc a rozložiť tak jej náklady v čase. Komisia by mala prísnejšie dozerať na udržateľnosť verejných financií v členských štátoch.

Na akú tému alebo udalosť, ktorá sa udiala v uplynulých týždňoch, by ste chceli upriamiť pozornosť?

Ochota ľudí zaočkovať sa výrazne stúpla. Dnes je ich takmer dvakrát toľko ako v októbri 2020. Teda sme veľmi zhruba dostali “dvojnásobok za polovicu”. Tento veľký úspech nebol dosiahnutý prevažne drahou a masívnou štátnou kampaňou, ale skôr tým, že do vysvetľovania užitočnosti očkovania vstúpilo množstvo odborníkov a informovaných laikov, ktorí neúnavne vyvracali lži a to, že im médiá vytvorili dostatok priestoru.

Spoločnosť je do veľkej miery systém samonápravný. Vidno z toho, že pri šírení nebezpečných dezinformácií (inak známych aj ako klamstvá) netreba hneď mobilizovať veľké peniaze daňovníkov a vytvárať nové úrady na stráženie pravdy.


Miriam Lexmann (KDH)

Aké ponaučenie by si EÚ mala zobrať z pandémie a ako sa môže lepšie pripraviť na to, ak sa podobná situácia v budúcnosti zopakuje?

Jedno z ponaučení má odpoveď v schválených 5,1 miliardách eur na posilnenie sebestačnosti a nezávislosti EÚ v zdravotníckej oblasti, samozrejme, v kontexte zachovania princípu subsidiarity.

Program EU4Health je zameraný na posilnenie výskumu, vývoja a najmä výroby farmaceutických látok, surovín, liekov, ochranných prostriedkov a zdravotníckych pomôcok v členských krajinách Únie. EÚ by mala byť v tomto programe garantom a koordinátorom spoločnej snahy o efektívnu európsku spoluprácu a vyslobodenie sa spod závislosti na dovoze kľúčových surovín a látok z iných krajín.

Dnes je jasné, že naša odkázanosť výrazne komplikovala samotný priebeh pandémie v Európe a jej následky stále pociťujeme aj v politickej a občianskej rovine. Je rovnako dôležité, aby sme naše kapacity a prostriedky investovali do znižovania medziregionálnych nerovností poskytovania zdravotnej starostlivosti.

Pandémia zvýraznila urgentnú potrebu modernizácie a skvalitnenia zdravotnej starostlivosti prostredníctvom digitalizácie, vedy a výskumu, vzdelávania a to aj pomocou koordinovaného postupu akým je plán obnovy, ktorý musíme využiť v synergii s európskymi štrukturálnymi fondami.

Na akú tému alebo udalosť, ktorá sa udiala v uplynulých týždňoch, by ste chceli upriamiť pozornosť?

Nepochybne odhalenie bezprecedentného ruského útoku na Česko vo Vrběticiach, ktorý si vyžaduje jednotnú, principiálnu a európskym hodnotám zodpovedajúcu reakciu. Nielen prostredníctvom solidarity v podobe vyhostenia takzvaných ruských diplomatov vo viacerých členských krajinách, ale aj širšiu spoluprácu spravodajských služieb v rámci EÚ a NATO, ako sme na to spoločne s kolegami vyzvali v Európskom parlamente.

Vrbětice a Salisbury sú totiž len špičkou ľadovca. Kremeľ prostredníctvom kybernetických a dezinformačných útokov či presahom korupčných praktík jemu blízkych firiem participujúcich na schémach pre daňové úniky a praním špinavých peňazí dlhodobo podkopáva európske demokracie. Rozhodne by sme mali rozšíriť sankčné zoznamy o oligarchov, ktorí sa priamo podieľajú na porušovaní ľudských práv v Rusku, a zároveň využívajú výhody nášho slobodného sveta.

Je našou povinnosťou podporiť ruský ľud v jeho zápase za slobodnú a demokratickú krajinu, kde sa dodržiavajú ľudské práva a dohovory, ktorých je Ruská federácia signatárom. Slobodné a demokratické Rusko bude pre EÚ vítaným partnerom.


Peter Pollák (OĽaNO)

Aké ponaučenie by si EÚ mala zobrať z pandémie a ako sa môže lepšie pripraviť na to, ak sa podobná situácia v budúcnosti zopakuje?

Prvé vážne správy o blížiacej sa epidémii covidu-19 sme mali už na jeseň 2019, napriek tomu Európska komisia nedokázala túto hrozbu dostatočne vyhodnotiť a pripraviť členské štáty na prepuknutie pandémie v Európe.

Už začiatkom jari 2020 boli členské štáty absolútne nepripravené. Nemali sme dostatok ochranných pomôcok, dostatok informácií, chýbala spoločná koordinácia, každá jedna krajina Európy sa musela spoľahnúť sama na seba.

V neposlednom rade nemáme dostatok vakcín, a to aj napriek pomerne veľkej podpore farmaceutických spoločností pri ich vývoji. Napriek zazmluvneniu jednotlivých dodávateľov je výsledkom, že krajiny, ktoré sú mimo Európskej únie, ako Veľká Británia, Izrael či Spojené štáty americké, dostávajú od tých istých výrobcov viac vakcín ako občania Únie.

Pozitívom je, že po týchto skúsenostiach sme omnoho pripravenejší a silnejší.

Na akú tému alebo udalosť, ktorá sa udiala v uplynulých týždňoch, by ste chceli upriamiť pozornosť?

Ako člen výboru LIBE som sa intenzívne venoval téme covid pasu, ktorá zrejme najviac rezonovala na plenárnom zasadnutí. Myšlienku covid pasu plne podporujem, ale je nespravodlivé, aby občania Únie, ktorým Európska komisia nedokázala zabezpečiť dostatok registrovaných vakcín, nedostali covid pas len preto, že sa kvôli ochrane vlastného zdravia nechali zaočkovať napríklad Sputnikom V či inou vakcínou, ktorá požadovanú registráciu EMA a WHO síce nemá, ale prešla všetkými testami v akreditovanom laboratóriu niektorej z členských krajín Únie.


 

Michal Šimečka (Progresívne Slovensko)

Aké ponaučenie by si EÚ mala zobrať z pandémie a ako sa môže lepšie pripraviť na to, ak sa podobná situácia v budúcnosti zopakuje?

Najmä počas prvých mesiacov pandémie sa na EÚ zniesla vlna kritiky za to, že reaguje pomaly a nedostatočne. Tu je dôležité pripomenúť, že v zdravotníckej oblasti má Únia veľmi oklieštené kompetencie. Naopak, z pohľadu ekonomiky, kde je EÚ silne integrovaná, bola reakcia včasná a razantná – od rýchlych krokov ako umožnenie presunu eurofondov do sociálnej oblasti či schémy na udržanie zamestnanosti SURE, až po vytvorenie fondu obnovy.

Ten nám umožní nielen zotaviť sa z krízy, ale vďaka dôrazu na reformy má potenciál priniesť nám dlhodobo udržateľný rast.

Nie je náhoda, že čím silnejšie právomoci v danej oblasti Únia má, tým viac sa na jej pomoc môžu členské štáty v čase krízy spoľahnúť. O hlbšiu integráciu Únie sa zasadzujem odkedy som vstúpil do politiky, no po skúsenostiach s koronakrízou túto potrebu vnímam ešte akútnejšie.

Na akú tému alebo udalosť, ktorá sa udiala v uplynulých týždňoch, by ste chceli upriamiť pozornosť?

V zákulisí európskej politiky sa tento týždeň začala bitka o covid pasy. Na jednej strane stoja členské štáty, ktoré by najradšej pokračovali v súčasnom režime, keď si každá krajina stanovuje vlastné podmienky pre prekročenie hraníc. S kolegami v Európskom parlamente zastávame opačný názor.

Pred letom, od ktorého závisí živobytie miliónov ľudí pracujúcich v cestovnom ruchu, by malo byť zjednotenie pravidiel cestovania našou absolútnou prioritou. Nehovoriac o tom, že na voľný pohyb máme ako európski občania nárok.

Samozrejme, je v záujme nás všetkých predísť šíreniu nákazy – o to dôležitejšie je zaviesť pravidlá garantujúce bezpečnosť občanov spoločne.

Tento projekt je financovaný Európskou úniou.
Tento článok reprezentuje výlučne názory autorov.
Európsky parlament nezodpovedá za akékoľvek použitie informácií obsiahnutých v tomto článku.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Anketa s europoslancami

Koronavírus

Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie