Denník N

Som v oku búrky, ktorej hrmenie budem počuť do konca života, svet pred pandémiou je nenávratne preč

Petra Sumková, 17 rokov, Gymnázium Jozefa Lettricha, Martin.
Petra Sumková, 17 rokov, Gymnázium Jozefa Lettricha, Martin.

Autorkou textu je 18-ročná Gabriela Sedmáková z Gymnázia Matky Alexie v Bratislave. Jej text zvíťazil v súťaži Správa z izolácie.

Bol Silvester 2019. Ja a moja sestra sme stáli pri okne a sledovali farebný a trochu zahmlený mestský ohňostroj, cinkajúc si šampanským v šálkach na čaj. Popíjali sme ho a hrýzli predražené dovozové jahody, hovoriac si, že sa začína nová dekáda. Toto budú naše Roaring 20s.

Potom prišiel deviaty marec. A náš malý svet sa zmenil.

Sme doma viac ako rok. Veci, ktoré by sa minulý január zdali ako dystopický scenár alebo ako hypotetická téma k raňajkám, sú teraz celkom reálne. Sú hmatateľné a každodenné. Stala sa z nich rutina. Skutočnosť sa rozdelila na dve koexistujúce roviny.

Jedna je tá, ktorá sa deje v obývačke, jedálni, pracovni, za oknami na záhrade, na uliciach a v prírode. Ráno vonia bytom káva so smotanou a Earl Grey, cez závesy sa derie jarné slnko. Škola má nastaviteľnú hlasitosť a v obraze z domov učiteľov sa občas zjavia ich smejúce sa deti, domáci miláčikovia, sem-tam niekto musí ísť otvoriť kuriérovi, niekomu sa rozleje čaj po stole, niekomu súrodenec práve vysáva vedľa v izbe a niekomu „to strašne seká“. Vonku sa prechádzajú skupiny ľudí, mamičky s kočíkmi a otcovia s deťmi. Cyklisti sa preháňajú po blízkej hrádzi a susedia sa motajú v záhradkách, okopávajúc záhony a debatujúc cez plot. Idylická jar so skorým oteplením. Taká ako každý rok.

Akoby v druhej rovine reality nezúrila celosvetová pandémia. Akoby denne neumierali desiatky ľudí v krajine a tisíce po svete na chorobu, ktorú všetci žijúci v slnkom zaliatej skutočnosti, plánujúci júlové lety lietadlom do exotiky a stavanie fóliovníkov vôbec nedokázali cez svoju bezstarostnosť vidieť.

Minulý svet je nanávratne preč

Niekto by sa stále vracal k prezenčnému vyučovaniu. Som v maturitnom ročníku a mnohým mojim priateľom chýbajú prestávkové rozhovory, kávičky a studené hranolčeky na rohoch námestí. Veria, že toto je ich posledná šanca, majú už iba niekoľko týždňov a radi by ju naplno využili. Väčšina z nich však číta správy. Väčšina sleduje komentáre v sociálnych médiách a s hrôzou pozoruje nielen vývoj pandémie, ale aj vzmáhanie sa ľudskej sebeckosti. A títo si radšej zavolajú cez chat, zorganizujú online hranie kariet alebo pokladovku k narodeninám ako darček po telefóne. Niektorí sú však ochotní položiť na váhy svojho komfortu a zábavy zdravie nielen spolužiakov, ale aj pedagógov, rodičov a každého, s kým sa ráno budú tlačiť na neprechodnom metri štvorcovom v MHD.

Život v izolácii ma zmenil. Nielen mňa. Myslím, že celú moju generáciu poznačí. Nehovorím o tom, že sa vyplnia proroctvá z facebookových diskusií, kde každý druhý rozoberá, aká hlúpa bude naša generácia, lebo sa učíme online, lebo nechodíme do školy prezenčne, lebo namiesto maturity máme spriemerované známky, lebo toto, lebo tamto… Budeme poznačení, lebo celý svet sa zmenil.

Niekto sa to možno snaží poprieť, modliac sa k rozpadávajúcej sa podobe života spred roka 2020. Ale my, ktorí každé ráno sedíme v županoch na online slovenčine, venujúc sa prvých päť minút aktuálnemu dianiu a rozprave o tom, komu nefunguje kamera, vieme, že svet spred roka 2020 je nenávratne preč.

S pokojom na dne žalúdka

Prehodnotili a reorganizovali sme svoje potreby a hodnoty, mnohé naše vzťahy sa rozpadli na morálnych dilemách, ktoré nám pandémia položila do lona.

Maľujem a píšem. Hľadám novú hudbu a konečne mám po rokoch čas po večeroch čítať. Nemusím vstávať o piatej ráno, aby som stihla vlak či autobus do Bratislavy. Môžem byť na hodinách v oblečení, ktoré je na doma a je pohodlné. Stíham si uvariť jedlo, ktoré mám rada, a naučiť sa nové recepty. Sadnúť si za klavír a doučiť sa skladbu, cez ktorú sa roky neviem prehrýzť. Vravím si, že by som mala viac volať priateľom, ale som neporiadna a zabúdam na to. Ešteže sa ozvú. Ešteže sú lepší ako ja.

Sedávam pri okne a sledujem západ slnka. Kŕmim túlavé mačky a v kuchyni počúvam rozhlas. Žijem stále rovnako hekticky a chaoticky, stále nič nestíham, ale nestíham s istým pokojom na dne žalúdka. Často uvažujem, ako sa to skončí. Mama sa pýta, či sa to vôbec niekedy skončí, a kamarátky zasa chcú vedieť, kedy sa to skončí.

V oku búrky

Stratila som pojem o čase a stratila som aj chuť zaujímať sa o to, čo je za deň. Veci, ktoré mi pred izoláciou pripadali fundamentálne a neodmysliteľne patrili ku každej minúte, sú dnes prežitkom a pripadajú mi hlúpe. Ľudia tam vonku mimo malého slnečného sveta zomierajú. Nemocnice sú plné. Kamarátka tam má brata lekára. Občas sa rozprávame o tom, ako vyzerajú nočné mory mimo našich pohodlných domovov. Ako vyzerá urgent a ako vyzerajú zdravotníci po celom dni v práci. Je mi otupno, ale nesťažujem sa. Som v oku búrky ako súčasť generácie, ktorá jej hrmenie bude mátožne počuť až do konca života. Hľadám si cestičky pomedzi únavu zo všednosti a z rovnakosti. Nenútim sa byť šťastná. Iba sa snažím byť sama sebou. Tvoriac, smejúc sa, hromžiac alebo iba spiac na gauči.

Bol Silvester 2020. Ja a moja sestra sme stáli pri okne a sledovali farebný a trochu zahmlený mestský ohňostroj, cinkajúc si šampanským v šálkach na čaj. Chutilo trpko a bolo až príliš studené. Sestra sa rozplakala nad uplynulým rokom a ja som sa pozerala na nemé blikajúce lampióny šťastia, ktoré niekto vypustil k nebesám namiesto hlučných rakiet.

Viem, že nemôžem ovplyvniť chod celého sveta. Ale snažím sa riadiť slovami Viktora Frankla: „Posledná z ľudských slobôd je možnosť zvoliť si svoj postoj v súbore daných okolností“. Či to pominie zajtra, o mesiac alebo o rok? Netuším. Ale túto slobodu mi nikto neodníme a možno sa v nej skrýva to najmocnejšie zmierenie. Správa z izolácie? Na západe nič nového. Ešte sme sa nevzdali.

 

Text je súčasťou súťaže Správa z izolácie, ktorú organizoval Denník N pre žiakov základných a stredných škôl. Zapojilo sa do nej 789 študentov vo veku od 6 do 21 rokov. Výsledky súťaže tu.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Koronavírus

Mladí

Správa z izolácie

Súťaž Denníka N pre žiakov základných a stredných škôl. Výsledky súťaže.

Slovensko

Teraz najčítanejšie