Denník N

Nezamestnanosť sa zhoršuje – čo s tým?

Foto - TASR
Foto – TASR

Popri dobrých správach o rastúcej zamestnanosti a klesajúcej nezamestnanosti sú tu aj tie horšie: výrazne stúpol počet znevýhodnených nezamestnaných.

Autor je analytik Inštitútu zamestnanosti

Áno, počet nezamestnaných evidovaných na úradoch práce klesol za posledné tri roky o 12 percent. Počet dlhodobo nezamestnaných, respektíve nezamestnaných viac ako 365 dní bez prerušenia, klesol o päť percent. V dlhodobej nezamestnanosti už nie sme v Únii špičkou (predbehli nás Španieli a Gréci, Chorváti vstúpili do EÚ). Dokonca aj počet nezamestnaných v okrese Rimavská Sobota klesol z 14 347 na 13 255…

Tieto dobré správy kazia fakty o zhoršujúcej sa štruktúre nezamestnanosti. Za posledné tri roky stúpol počet nezamestnaných dlhšie ako tri roky o 11 percent a počet nezamestnaných dlhšie ako štyri roky dokonca o 29 percent. Inými slovami, podiel extrémne dlhodobo nezamestnaných už nie je 14,5 percenta, ale 21 percent, v okrese Rimavská Sobota je to 45 percent a nie „iba“ 37 ako pred troma rokmi.

Počet nezamestnaných bez ukončeného základného vzdelania klesol za tri roky o 519 ľudí. No v hladových dolinách, kde je podiel nezamestnaných bez ukončeného základného vzdelania najvyšší, ešte stúpol: v Revúcej o osem, v Kežmarku o päť, v Rožňave o šesť percent, v Rimavskej Sobote o tretinu a vo Veľkom Krtíši dokonca na dvaapolnásobok. Podiel nezamestnaných bez vzdelania už nie je na Slovensku 4,5 percenta, ale päť percent a v Banskobystrickom kraji nie 5,6, ale 7,2 percenta.

Štruktúra nezamestnanosti sa za posledné tri roky zhoršila. Stáva sa brzdou ekonomického rozvoja regiónov.

Kde nie je šanca, chýba snaha

Šance dlhodobo nezamestnaných v hladových dolinách zamestnať sa sú mizivé. A keď človek nevidí šance, nemá ani snahu.

Ako zabezpečiť, aby táto šanca existovala? Jemné zmeny daňovo-odvodového systému (odpočítateľná položka zdravotného poistenia či súbeh dávok a mzdy) majú v hladových dolinách iba marginálny efekt; dotačné schémy majú pri rozpočte pár eur na jedného nezamestnaného efekt hodný ich rozpočtu. A ak aj efekty majú, využívajú ich skôr nezamestnaní jeden rok a jeden deň a nie skutočne znevýhodnené skupiny nezamestnaných.

Môžeme robiť akčné plány alebo plány hospodárskeho a sociálneho rozvoja, ale ak sú generické, bez špecifík regiónu a najmä bez výrazného naviazania finančných tokov, efekt nemajú. Alebo sa môžeme pokúšať o transfer dobrých skúseností z jedného regiónu do druhého (na čo nepotrebujeme špeciálny zákon o hladových dolinách). Prípadne sa môžeme pokúsiť podporiť zamestnávanie znevýhodnených nezamestnaných tým, že nízkopríjmovým pracovníkom zrušíme dávky v prípade PN, zrušíme materskú dovolenku alebo znížime starobné dôchodky (nazvime to „odvodová úľava“).

Výnimky

Na Slovensku neexistuje administratívne nenáročný spôsob, ako môže verejný či súkromný sektor zadať zákazku a mať pri tom istotu, že práce odpracujú bývalí dlhodobo nezamestnaní. Pri projektoch opravy hradov, protipovodňovej ochrany alebo výstavby sociálnych bytov sa stále vymýšľajú nové a nové zmluvy, ktoré majú zabezpečiť, aby ich odrobili ľudia bez šance získať pracovné miesto inde.

Verejný sektor tak nejde príkladom. Má dve možnosti: tá bežná, jednoduchšia a lacnejšia alebo tá nezvyklá, zložitejšia a drahšia. Vyberie si tú možnosť, čo naďalej znižuje šance na získanie zamestnania. Porovnáva výšku faktúry a nie náklady verejného sektora, pozerá na priamo viditeľný efekt a nie na spôsob a dlhodobejšie efekty. Samozrejme, česť výnimkám, ale tie sa dajú zrátať na prstoch rúk postaršieho pilčíka.

Tieto zriedkavé výnimky situáciu nespasia. Posledné desaťročia máme armádu okolo dvestotisíc dlhodobo nezamestnaných. Na porovnanie, každý deviaty človek, čo by mohol pracovať, už vyše roka nepracuje. Ak túto armádu chceme v horizonte desiatich rokov viditeľne znížiť, potrebujeme každý mesiac zapojiť do zamestnania nie desiatky, ale desaťtisíce dlhodobo nezamestnaných.

Takáto úloha je ťažká, ale nie nemožná. Stačí málo. Zaviesť certifikáciu podnikov tak, aby ich zákazky naozaj odpracovali bývalí dlhodobo nezamestnaní (nazvime ich inkluzívne podniky), umožniť ich férovú súťaž (nazvime to inkluzívne verejné obstarávanie) a vyčleniť dostatok prostriedkov tak, aby sa nielen zamestnali ľudia, ale aby sme aj videli výsledky ich roboty: vyčistené turistické chodníky, opravené hrady, funkčnú protipovodňovú ochranu, opravené školy, vynovené chodníky. Teda zapojiť nielen ministerstvo práce a obce, a nevyhovárať sa, že riešenia sociálnych problémov „sú nepochybne riešené v kompetencii iných rezortov“.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie