Putin si trúfa ísť tam, kam sa sovietski vodcovia báli zájsť

Autor je komentátor Bloomberg View

Keď ruský prezident Vladimir Putin minulý týždeň predniesol svoj každoročný prejav o stave národa, v ktorom ponúkal jeden sociálny darček za druhým, ocenil hrdinských lekárov a výskumníkov stojacich za vakcínou a prisľúbil sprísnenie environmentálnej regulácie, vyzeralo to ako výlet do paralelnej reality. Napriek Putinovým prevažne prázdnym rečiam pre domáce publikum jeho správa pre Západ zdôraznila radikálny rozdiel v prístupe, ktorým sa Putin líši od svojich sovietskych predchodcov.

Nepotrebuje vytvárať dojem

V Putinovom svete je Rusko vyspelou krajinou, ktorá prekonala pandémiu covidu a pokúsila sa vyriešiť niektoré nevyhnutné, ale nie mimoriadne závažné sociálne a ekonomické problémy. V inom svete mimo akoby jaskynnej siene plnej napätých a väčšinou nemaskovaných tvárí čakajúcich na každé Putinovo slovo sa hromadili ruské jednotky na ukrajinských hraniciach. Európski a americkí lídri požadovali deeskaláciu, no ich výzvy Rusko ignorovalo. USA práve pritvrdili sankcie. Česká republika obvinila ruských dôstojníkov spravodajských služieb z výbuchu muničného skladu v roku 2014, pri ktorom zahynuli dvaja ľudia, a z ambasády v Prahe vykázala 18 ruských diplomatov. Porazená ruská opozícia, ktorú vláda oficiálne označila za „zahraničných agentov“, naďalej čelí preventívnej väzbe a silnej prítomnosti poriadkovej polície, najmä po tom, ako sa pokúšala zorganizovať zhromaždenia na podporu svojho uväzneného a hladujúceho lídra. Miera zaočkovanosti proti covidu v Rusku podľa údajov agentúry Bloomberg dosiahla 4,3 percenta, čo je asi osmina americkej miery. Vo februári, v poslednom mesiaci, za ktorý sú k dispozícii oficiálne štatistiky, údajne zomrelo na covid alebo s covidom 24 369 ľudí; ale nadmerné úmrtia v porovnaní s februárom 2020 dosiahli číslo 29 493, čo naznačuje pokračujúce zakrývanie úmrtí na covid.

Lídri, ktorí majú také skúsenosti ako Putin, majú často silné „pole skreslenia reality“. Tento výraz sa najskôr začal vzťahovať na inú, benígnejšiu diktátorskú postavu, spoluzakladateľa spoločnosti Apple Stevea Jobsa. Putin však v skutočnosti nepotrebuje vytvárať dojem – ani pre svet, ani pre svoju krajinu, ktorá má v dnešnej dobe prístup k viacerým iným zdrojom, než sú kanály štátnej propagandy. Ľudia majú možnosť vidieť, čo sa v skutočnosti deje, a Putin – pravdepodobne od vlaňajšej kastrácie ruskej ústavy, ktorá z neho skutočne urobila doživotného prezidenta – už prešiel fázou, keď potreboval mnohé veci popierať aj napriek tomu, že sa tomu nedalo veriť.

Vlastná červená čiara

Jeho diktátorské sklony, jeho úmysel vykoreniť hrozbu Alexeja Navaľného a jeho organizácie, a to bez ohľadu na to, čo sa stane s vodcom opozície alebo jeho tímom, jeho vieru v to, že dokáže pandémiu zažehnať, jeho podráždenie samotnou Ukrajinou, ktorá existuje ako nezávislý štát, jeho otvorene konfrontačný postoj k USA, jeho pohŕdanie inými západnými národmi ako podriadenými hlasmi v chóre pod vedením USA – to všetko nezakrývajú žiadne figové listy. Takže všetky triviality, ktorými Putin kŕmil publikum, čo si dobre uvedomuje, že v reálnom svete existuje úplne iná agenda, boli súčasťou odkazu, ktorý sformuloval ku koncu svojho ostatného prejavu.

„Máme – som nútený to povedať – dosť trpezlivosti, zodpovednosti, profesionality, rozumu i dôvery v seba samých i v to, že by sme mali právo robiť akékoľvek rozhodnutia. Ale dúfam, že nikomu nenapadne, aby prekročil takzvanú červenú čiaru, pokiaľ ide o Rusko. To, kde táto hranica leží, určíme sami v každom konkrétnom prípade.“

Tieto slová idú nad rámec typickej hrdej veľmocenskej rétoriky, na ktorú sme všetci zvyknutí od ruských vodcov – od Putina i jeho predchodcov. Je to odkaz svetu,