Denník N

Cudzí jazyk ako podmienka kariérneho postupu sudcu pripravuje systém o kvalitu

Prezidentka Zuzana Čaputová počas vymenovania nových sudcov. Foto - TASR
Prezidentka Zuzana Čaputová počas vymenovania nových sudcov. Foto – TASR

Ak má byť jazyk kritériom výberu, potom len podporným. Ako bonus. Nie ako zvýhodnenie tých, ktorí jazyk vedia, voči tým, ktorí ho neovládajú.

Autorka je podpredsedníčka Najvyššieho súdu

Proces výberu sudcov je zložitý a zákonom precízne upravený postup. Snaha o výber tých najlepších kandidátov je zrejmá, roky sa na podmienkach výberových konaní pracuje, systém sa dolaďuje a je zjavná enormná snaha vytlačiť z neho prvky umožňujúce uprednostniť niektorého z kandidátov na úkor ostatných.

Je nesmierne dôležité nastaviť pravidlá vstupu do systému. Výberu nových sudcov, elévov, sudcov prvej inštancie. Tam má logiku každá jedna podmienka, prísne skúmanie všetkých zručností – nielen právnických vedomostí, ale schopností aplikácie znalosti práva na životné situácie, cit pre spravodlivosť, tvorivú schopnosť uvažovania. Snaha o detekciu prípadnej náklonnosti uchádzača k deformácii práva, overenie jeho schopnosti odolať svojvoľnému výkladu práva. Zákonodarca okrem iného za dôležitú zručnosť považuje aj osvedčenie znalosti cudzieho jazyka.

A tu si dovolím malú poznámku.

Nevyhnutnosťou na výkon funkcie sudcu možno považovať dostatok akademických znalostí pozitívneho práva, schopnosť vytvoriť si po adekvátnom zistení skutkového stavu prejednávanej veci správny právny názor, ako aj danosť vedieť sa rozhodnúť a vedieť aj spor manažovať, viesť ho efektívne tak, aby bola spravodlivosť poskytnutá hospodárne a rýchlo. To je jedna z najdôležitejších schopností dobrého sudcu.

Znalosť cudzieho jazyka však nijako nezvýši šancu, že určitý uchádzač bude lepší sudca. Viem si predstaviť, že toto kritérium môže pomôcť vybrať z dvoch obdobne dobrých uchádzačov toho, kto ešte okrem všetkého, čo iní majú, ovláda cudzí jazyk. Nepovažujem však toto kritérium za adekvátne, pokiaľ vedie k tomu (čo nie je neobvyklé), že neznalosť alebo slabá znalosť cudzieho jazyka vyradí z hry skutočne kvalitných kandidátov a v osudí zostanú tí slabší len preto, že ovládajú cudzí jazyk. Na aplikáciu práva národnými súdmi je v sudcovskej praxi znalosť cudzieho jazyka skutočne nevyužiteľná. Je to bonus, zručnosť navyše, ale nemalo by to byť vyraďovacie kritérium.

Prekážka kariérneho postupu

V súčasnosti je jednou z podmienok kariérny postupu v rámci justície výberové konanie pozostávajúce aj zo skúšky z cudzieho jazyka. Tu nejde o elévov, ľudí vstupujúcich do systému pár rokov po škole, ktorí ešte nejakú tú školskú angličtinu/nemčinu/francúzštinu dokážu oprášiť. Postup na súd vyššej inštancie sa týka sudcov, ktorí už v praxi obstáli, ako sudcovia sa osvedčili, schopnosť súdiť preukázali, a ak majú hodnotenie „výborný“, tak pre nich má byť kritériom postupu jazyk, psychologické posúdenie a ústny pohovor.

A tu je kameň úrazu, prečo často aj veľmi kvalitní sudcovia odmietajú pokúsiť sa o postup na súd vyššej inštancie. Neovládajú cudzí jazyk. Teda ten cudzí jazyk, s ktorým počíta právna úprava. Darmo bude sudca skvelý v španielčine, taliančine a ruštine zároveň. Pokiaľ nemá znalosť angličtiny, nemčiny alebo francúzštiny, na funkčný postup môže zabudnúť.

Nemyslím, že by bolo skutočným zámerom zákonodarcu vytvoriť prekážku kariérneho rastu výberom uvedených troch jazykov. Snahou bolo vytvoriť databázy prekladových testov tak, aby štát vedel tieto naplniť a zabezpečiť dostatočný materiál na náhodný výber prekladov. Ale úprimne, preklady rozhodnutí Súdneho dvora EÚ, ktoré, pokiaľ viem, vytvárajú základ týchto databáz, sú predsa dostupné vo všetkých jazykoch Únie.

Paradoxné je, že členovia výberovej komisie, ktorí kvalitu prekladu majú kontrolovať, tieto jazyky vôbec nemusia ovládať, nie je to podmienkou ich zaradenia do databáz členov komisií. Takže napokon kvalitu prekladu kontrolujú aj ľudia bez znalosti daného jazyka, len porovnaním prekladu, ktorý databáza obsahuje, hoci všetci vieme, že jazyk má svoje špecifiká a dva rovnaké preklady trocha zložitejšieho textu vari ani neexistujú.

Záludnosť súčasného nastavenia spočíva v tom, že na Najvyšší súd len ťažko hľadáme kandidátov do výberových konaní, keďže sudcovia, ktorí by aj záujem mali, majú obavu v súvislosti so zvládnutím preukázania zručnosti, ktorú absurdne v rozhodovacej praxi nevyužívajú a ani nevyužijú. Teda ňou musia disponovať výlučne na účel výberu.

NS versus NSS

Tu len aktuálne porovnanie – na Najvyšší správny súd sa vyberajú prví sudcovia, a nik ich znalosti cudzieho jazyka neoveruje. Všetci vieme, že to je to posledné, čo sa od ich kvalít očakáva.

V rovnakom čase prebieha výber sudcov na Najvyšší súd. Títo však musia byť takémuto kritériu podrobení, uchádzajúc sa o pritom o obdobný post.

Myslím, že je potrebné zmeniť systém výberu sudcov vyššej inštancie. Ak ponechať podmienku cudzieho jazyka, potom umožniť akýkoľvek jazyk. Prečo má byť diskvalifikovaný sudca s plynulou taliančinou či španielčinou, respektíve akýmkoľvek iným jazykom Únie, voči tomu, kto ovláda uvedené tri jazyky? Len preto, že štát má obmedzenú databázu? Potom takéto kritérium nemôže mať rozlišovaciu spôsobilosť medzi dobrým a lepším uchádzačom. Pretože v takom prípade je na výkon funkcie sudcu rovnako dobrá angličtina ako litovčina. V praxi ju sudca bude potrebovať úplne rovnako. Vôbec.

Je veľmi dôležité, aby sudcovia hovorili cudzími jazykmi, je to predsa súčasť všeobecného vzdelania. Naše deti končia školu ovládajúc dva cudzie jazyky (všetci vieme, že toto tvrdenie má svoje rezervy, ale toto nie je predmetom mojej úvahy). Všetci však vieme, že ovládať odborný jazyk je niečo iné ako ovládať angličtinu tak, aby sme v zahraničí dokázali stráviť príjemnú dovolenku a nestratiť sa.

Ak má byť jazyk kritériom výberu, potom len podporným. Ako bonus. Nie ako zvýhodnenie tých, ktorí jazyk vedia, voči tým, ktorí ho neovládajú, hoci všetky ostatné kritériá spĺňajú omnoho lepšie ako jazykoví preborníci.

Áno, hovorí sa „koľkými jazykmi hovoríš, toľkokrát si človekom“. Nie však sudcom. Osobne by som bola radšej, keby môj spor riešil erudovaný právnik ako právny lingvista.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Najvyšší správny súd

Reforma súdnictva

Komentáre

Teraz najčítanejšie