Denník N

Hľadá sa nový príbeh pokroku. Prečo sme si prehriali Zem a ako z toho von

Kniha antropológa Thomasa Hyllanda Eriksena Doba horúca vyšla v slovenčine. Foto - TEDx / YouTube
Kniha antropológa Thomasa Hyllanda Eriksena Doba horúca vyšla v slovenčine. Foto – TEDx / YouTube

Antropológ Thomas Hylland Eriksen v knihe Doba horúca vysvetľuje paradoxy zrýchleného sveta.

Keď je vám zima na ruky, začnete si ich o seba trieť. Končatiny sa rýchlo prehrejú a telo vám povie, kedy má dosť. Aby ste to neprehnali a nepopálili sa.

Toto je obľúbený príklad, ktorým nórsky antropológ Thomas Hylland Eriksen zvykne otvárať svoje rozprávanie o stave dnešného sveta. Aj naša Zem sa stále viac zahrieva, chýba jej však termostat, ktorý by proces zastavil. Nie je tu inštancia, ktorá by zavelila, že už stačí.

Výsledkom je, že sme sa ocitli v stave „prehriatia“ (overheating). Ako sme sa sem dostali, prečo je komplikované tento proces zvrátiť a v čom sa ukazuje záblesk nádeje – to je program Eriksenovej knihy Overheating, ktorá v slovenčine dostala názov Doba horúca (Literárna bašta, 2021, preklad Milan Zvada).

Je to čítanie pre všetkých, ktorí sa chcú zorientovať v komplexnom probléme dnešnej (nielen) klimatickej krízy.

Cena za progres

Za posledných dvesto rokov ľudstvo zaznamenalo nevídaný skok. A to v náraste svetovej populácie, v masívnej urbanizácii, racionalizácii výroby, v rapídnom zrýchlení dopravy a v možnostiach vzájomnej komunikácie.

Nešlo pritom len o akcelerovanie a kvantitu. Toto obdobie by si ľudstvo mohlo dať na nástenku aj ako éru súvisiaceho výrazného progresu, zlepšovania životnej úrovne a predlžovania veku dožitia. Na prvý pohľad je to jasná „success story“.

Tento vývin však zároveň znamenal, že po vidine osobného blahobytu siahalo stále viac ľudí. S tým súvisela potreba potravinového zabezpečenia, masová výroba spotrebných produktov a výstavba a rozširovanie miest. Paralelným javom ľudského pokroku sa stal obrovský nárast spotreby energie, ktorý stál na fosílnych zdrojoch.

Nielenže nám postupne začalo dochádzať, že energia skrytá pod zemou je vyčerpateľná. Začali sa zároveň prejavovať negatívne dôsledky energetického hladu. Najprv v podobe znečisťovania prostredia a dnes ako fatálne hrozivá klimatická kríza. „Rast mal zmysel a dlhý čas plnil svoj účel“, píše Eriksen. Potom však prišiel do bodu, keď jeho negatívne účinky začali prevažovať nad želanými.

Do príbehu progresu už dávno prenikajú negatívne tóny, v záujme zachovania dobrej nálady sme ich však doteraz úspešne zametali pod koberec.

Paradox dnešnej doby

Toto je vstupný obraz Eriksenovej knihy – ukazuje, ako sa skokovitý progres človeka za posledné dve storočia stal jeho ohrozením. To je paradoxná situácia par excellence.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Klimatická zmena

Knihy

Kultúra, Veda

Teraz najčítanejšie