Denník N

Kardiológ Böhm: Väčšina kolegov príchod precíznej medicíny ešte celkom nezaregistrovala

Foto N – Andrej Bán
Foto N – Andrej Bán

Vďaka pokroku vo vede vieme dnes pacienta definovať oveľa precíznejšie na základe jeho genómu, prípadne kontinuálnym telemetrickým zbieraním dát o jeho biologických funkciách, s vyhodnocovaním ktorých pomáha umelá inteligencia, hovorí lekár Allan Böhm.

Čo možno chápať pod pojmom precízna medicína? 

Precízna medicína v prvom rade znamená personalizovaná medicína. Jej korene siahajú dávno do minulosti, keď lekári chodili k pacientom domov, poznali ich odmala a snažili sa ich liečiť na osobnej úrovni. Schválne som však použil slovo „snažili“, pretože k skutočnej liečbe to malo ďaleko. Následne prišla vedecká revolúcia, ktorá priniesla éru medicíny založenej na dôkazoch, a lekári začali skutočne liečiť.

Problém však bol – a je –, že začali liečiť chorobu, a nie pacienta. Dalo by sa povedať, že definíciu precíznej medicíny vyslovil profesor Osler začiatkom 20. storočia: „Dobrý lekár lieči chorobu, ale výborný lekár lieči pacienta s chorobou“.

Liečenie choroby nie je aj liečením pacienta?

Nie. Uvediem príklad. Je hypotéza, že by na prevenciu infarktu mohol pomáhať Anopyrin. Zorganizuje sa klinická štúdia, kde sa pacienti rozdelia na rameno, ktoré dostáva Anopyrin, a na rameno, ktoré dostáva placebo. Keď tam vyjde nejaký benefit, povie sa: Fajn, tento liek pomáha na infarkt. Taká štúdia však vzniká na obrovskom súbore pacientov. Ak to „rozmeníme na drobné“, zistíme, že Anopyrin u niektorých spôsobuje krvácanie, u iných žalúdočné vredy.

Nie tak dávno sa Anopyrin na základe starších štúdií vo veľkom predpisoval na prevenciu infarktov. Pred pár rokmi však vyšli štúdie, že v primárnej prevencii by sa používať nemal, lebo spôsobuje príliš veľa krvácania. No a my dokážeme vyšetriť genóm a zistiť, či pacient bude mať z preventívneho užívania prospech, alebo, naopak, škodu v zmysle zvýšeného rizika krvácania.

Aký je rozdiel medzi genomikou a genetikou?

Genetika skúma vzťah jedného génu k nejakému znaku, čiže k vonkajšiemu prejavu génu. Genomika však skúma súbor génov a to, ako vplývajú na vonkajšie znaky. Vývoj ide úžasne dopredu. Nie tak dávno sa nám ani nesnívalo o tom, že dokážeme sekvenovať (prečítať) ľudský genóm, dnes je to komerčná otázka, za niekoľko stoviek eur si môžete dať v laboratóriu prečítať celú svoju genetickú informáciu. Problém je však v jeho interpretácii a medicínska genomika je zatiaľ v úplných zárodkoch.

Akú hodnotu má pre lekára, ktorý lieči pacienta, prečítanie jeho genómu?

Obrovskú, pretože lekár tak vie liečbu prispôsobovať oveľa presnejšie a dokáže odhadovať zvýšené riziká, sklon k istému ochoreniu. Bez genómu by sme to nevedeli. Precízna medicína sa najviac uplatňuje v kardiológii a onkológii, kde sú aj ochorenia s najväčším počtom úmrtí.

Môže mať precízna medicína využitie aj pri pandémii koronavírusu?

Určite áno. Najmä oblasť digitálnej medicíny je v boji proti pandémii veľkým prínosom. Pomocou telemonitoringu vieme včas odhadnúť pacientov zdravotný stav a predísť jeho zhoršeniu. Existujú už aj algoritmy na báze umelej inteligencie, ktoré dokážu zhoršenie stavu predvídať automaticky. Slovensko v tomto smere nezaostáva a kolegovia z bratislavskej STU okolo docenta Donovala pracujú na veľkom telemedicínskom projekte zameranom na boj proti pandémii covidu-19.

Aké sú teda zásadné rozdiely precíznej medicíny oproti tradičnej?

Medicína dnes vychádza z klinických štúdií, ktoré preukážu, že daný liek funguje na danú chorobu. Následne sa zvyknú robiť subanalýzy týchto štúdií, ktoré zistia, ako liek funguje na

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Slovensko, Zdravie

Teraz najčítanejšie