Denník N

Bourbonský syndróm – kto z veľkých má záujem o nové dobrodružstvo na Balkáne?

Nebezpečná hra s prekreslovaním mapy na Balkáne. Foto - Twitter
Nebezpečná hra s prekreslovaním mapy na Balkáne. Foto – Twitter

Na Balkáne nikdy nejde o drobné zmeny hraníc. Veľké katastrofy 20. storočia sa začali takýmito „drobnými“ balkánskymi záležitosťami.

Autor je psychiater

Bourbonovci sa nič nenaučili a nič nezabudli, povedal vraj Talleyrand. Francúzsky aristokrat touto vetou charakterizoval šľachtický rod, ktorý sa po 25 rokoch „emigrácie“ mohol v roku 1815 vrátiť na kráľovský dvor.

Bourbonovcov z trónu zvrhla Veľká francúzska revolúcia, keďže v roku 1789 bola ekonomika na kolenách, ľudia treli biedu a hladovali, no členovia kráľovskej rodiny a aristokracia žili v neopísateľnom luxuse. Bourbonovci sa do Francúzska vrátili až po porážke Napoleona v roku 1814 a pokračovali tam, kde v roku 1789 prestali. Zrušili revolučné zákony, potrestali „vinníkov“ a ďalej plným priehrštím míňali peniaze na šperky, kone a milenky.

Na Talleyrandov výrok som si spomenul, keď som sa dozvedel o istom „non-paper“ dokumente, ktorý sa šíri medzi európskymi diplomatmi (detailnejšie viď článok Andreja Bána). Podstata je tá, že „ktosi“ spísal koncept toho, ako by sa na Balkáne mali zreorganizovať hranice. Dokument sa odvoláva na to, že Daytonská mierová zmluva z roku 1995 síce vytvorila v regióne mier, ale nič iné nevyriešila.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie