Dve minúty za nekompetentnosť

Autor je imunológ, SAV

Predstavte si, že prídete na úrad s otázkou a tam vám niekto namiesto odpovede hrubozrnne vulgárne vynadá. Kým to zrno stačíte preosiať, ozve sa za vami: „Ej, dobre mu dal! To je chlap, bisťu, taký citlivý… Čo sa ho má niekto také blbosti pýtať?!“ Nič zvláštne nenasleduje, všedný pracovný deň pokračuje, k okienku pristúpi ďalšia stránka.

Predstavte si ďalej, že takýto otrasený kráčate z úradu po ulici a vtom vás niekto sekne dačím po krku. Kým sa stihnete zo zeme pozviechať, krv si poutierať, začujete vravieť okoloidúcich: „Ej bisťu, ale mu dal! To je tvrdý chlapík… Čo sa mu má niekto pod nohy pliesť?!“ A zase sa nič nedeje, nikto sa nad vami nepozastaví, žandárov neprivolá.

Vraj to nie je možné v našej krajine? Vraj u nás taká urážka na cti a ublíženie na zdraví nemôže ostať bez trestu? Ale môže.

Stáva sa to v ríši športu. Tam platia iné zákony. Tam platí nepísaná trestnoprávna imunita. Za svoje priestupky či niekedy dokonca aj za očividné trestné činy si športovec nepôjde sadnúť do väzenia, ale iba na trestnú lavicu na dve minúty, prípadne, v inom športe, mu ukážu kartu červenej farby a ide do šatne. Na násilníka-športovca preto trestné oznámenie sotva niekto podá. Napokon z neho môže byť aj hrdina.

Ale také nepísané výnimky zo zákona neplatia len v ríši športu. Podobný fenomén rozoznávam napríklad aj v cirkvi. Cirkevnému hodnostárovi, ktorý zneužíval deti, prípadne inému, ktorý to kryl, zakážu celebrovať omše, prípadne ho vylúčia z cirkvi. Do väzenia však pôjde len zriedka, lebo trestné oznámenie na násilníka-kňaza sotva niekto podá. Napokon z neho môže byť aj martýr.

Ak by sa podobných činov dopustil povedzme zametač v parku, z väzenia by sa tak skoro nedostal.

Podľa nedávnych správ sa mi zdá, že existuje ešte jedna oblasť, ktorá má potenciál zaručiť svojim rezidentom nepísanú trestnoprávnu imunitu pred zákonom – politika.