Denník N

Ružový dom sa stal symbolom sporov. Na Bajkale váhajú, či má mať prednosť príroda alebo turisti

Ľadové jaskyne na Bajkale. Foto – Washington Post/Jelena Anosovová
Ľadové jaskyne na Bajkale. Foto – Washington Post/Jelena Anosovová

Píše Isabelle Khurshudyanová, článok zverejňujeme so súhlasom The Washington Post

Neďaleko najstaršieho a najhlbšieho jazera na svete sa nachádza miesto, ktoré tamojší obyvatelia považujú za posvätné. Práve tu, v osade na ostrove Oľchon na Bajkalskom jazere, podľa domácich pochovávali spálené ostatky šamanov do kmeňov stromov.

Pred štyrmi rokmi sa sem prisťahovala nová rodina a kúpila si pozemok v oblasti národného parku známej ako „šamanský les“.

Ich nový, okázalý ružový dom reprezentuje narastajúce spory o podobu Bajkalského jazera ležiaceho približne 4300 kilometrov na východ od Moskvy.

To sa v posledných rokoch stáva čoraz populárnejšou destináciou najmä pre turistov z východnej Ázie. V čase koronakrízy sem však začali oveľa viac cestovať aj Rusi.

Rok 2021 – Rok Bajkalu

Niektorí miestni sú presvedčení, že tieto pozemky nikdy nemali byť na predaj. Ružový dom podľa nich symbolizuje rýchly a bezohľadný rozvoj, ktorý neoprávnene zasahuje do tohto vzácneho ekosystému – žije tu dokopy približne 2500 druhov a poddruhov živočíchov.

Iní zase toto rozhorčenie nad ružovým domom považujú za znak zaostalého zmýšľania. Neustále upozorňovanie na potrebu dodržiavať nariadenia na ochranu životného prostredia podľa nich iba znižuje šancu priviesť turistov a uživiť tak kraj, ktorý sa doteraz spoliehal hlavne na priemysel.

„Stal sa z toho symbol,“ vraví Julia Fedejevová. „Každý tu ten ružový dom pozná.“

Ruská vláda už podnikla kroky, aby podporila oblasti citlivé na zásahy do životného prostredia – akými sú napríklad Sibír a arktické oblasti. Využíva tamojšie prírodné zdroje a potenciálne obchodné cesty – klimatická zmena totiž prináša nové možnosti, kadiaľ tovar prevážať.

Bajkal však pre Kremeľ naďalej ostáva veľmi chúlostivou záležitosťou.

Jazero je súčasťou medzinárodného Zoznamu svetového dedičstva UNESCO od roku 1996. Pre mnohých Rusov je stelesneným pôvabu či pýchy a považujú ho za súčasť národnej identity.

Moskva však tento rok výrazne oslabila legislatívu, ktorá Bajkal chránila a bola podmienkou členstva v UNESCO. Dnes je v okolí jazera opäť povolená ťažba dreva i výstavba rozsiahlych podnikov na spracovanie potravín a spaľovanie odpadu.

Aktivistov a vedcov najviac znepokojuje možnosť, že v oblasti začnú pribúdať podobné ružové domy a doteraz nedotknuté zóny sa zaplnia rezidenciami a ubytovacími zariadeniami pre turistov.

„Ničia tým najzraniteľnejšie pobrežné pásmo,“ hovorí Eugen Simonov, koordinátor medzinárodnej iniciatívy Rieky bez hraníc.

Medzitým Rusko označilo rok 2021 za Rok Bajkalu a pozýva tak ďalších ľudí, aby objavovali túto destináciu.

Gala Sibiriakovová s manželom Fedorom a dcérou Radanou. Foto – Washington Post/Jelena Anosovová

Jazero ako blízky priateľ

Bajkalské jazero preniká sibírskou tajgou severne od mongolskej hranice. V niektorých častiach dosahuje hĺbku viac než 1,5 kilometra a jeho vek sa odhaduje až na 25 miliónov rokov.

Ukrýva až 25 percent množstva všetkej sladkej vody na svete a je domovom tuleňa bajkalského, nazývaného nerpa, ktorý je jediným známym sladkovodným tuleňom.

Počas zimy je ľad na hladine až nezvyčajne priehľadný a taký pevný, že po ňom môžu jazdiť autá. Prvého februára 2021 tu bola nameraná teplota až mínus 38 stupňov Celzia.

Pre ľudí, ktorí v blízkosti jazera bývajú, ide o mystické miesto. Už oddávna sa spája so šamanizmom a s mystickými

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Ochrana prírody

Príroda

Svet

Teraz najčítanejšie