Začal kultúrnu futbalovú vojnu, ktorá trvá dodnes. Ako sa poľský chlapec z bane stal legendou Francúzska
Keď pred štyrmi rokmi Raymond Kopa zomrel, spomínalo sa naňho ako na futbalistu svetového formátu. New York Times prišli s nekrológom, v ktorom o ňom písali ako o „Napoleonovi futbalu“.
Patrí k najlepším hráčom v histórii francúzskeho futbalu, France Football ho v ankete najlepších Francúzov 20. storočia umiestnil na tretiu priečku za Michela Platiniho a Zinedina Zidana.
Jeho vzťah s vlasťou však nikdy nebol jednoduchý. „Kopa, retourne à la mine!“ skandovali fanúšikovia, keď Francúzsko na MS 1954 ani nepostúpilo zo skupiny. Kopa, vráť sa do bane!
O pár mesiacov neskôr Kopa patril k najlepším hráčom na kontinente. V marci 1955 hralo Francúzsko priateľský zápas v Madride so silným Španielskom a vyhralo 2:1. Kopa dal prvý gól a Marca ho v reportáži oslavovala ako „pequeño Napoleon“ (malého Napoleona). Prirovnávanie k Napoleonovi sa opakovalo aj v ďalších desaťročiach. Kopovi sa darilo ovládať futbalové ihrisko: krásnymi prihrávkami, skvelými nápadmi a centrami od postrannej čiary. Dokázal zahrať na prakticky všetkých postoch v ofenzíve, najlepší bol v pripravovaní gólov pre spoluhráčov.
V 50. rokoch zohralo Francúzsko v európskom futbale rozhodujúcu úlohu. Tamojšie periodikum L’Equipe na čele s editorom Gabrielom Hanotom stálo za vznikom Európskeho pohára majstrov, predchodcu modernej Ligy majstrov. Hneď v prvej sezóne sa do finále dostal francúzsky klub: Stade de Reims. V ofenzíve mal Kopu aj skvelého útočníka Justa Fontaina, ktorý sa preslávil trinástimi gólmi na MS 1958. Francúzom sa vtedy na svetovom šampionáte podarilo získať bronz.
Tím z roku 1958 bol jedným z najlepších, aký Francúzsko na svetových šampionátoch malo. Francúzsko s Kopom a Fontainom bolo vo svete obávané, doma však boli okolo tímu vždy zmiešané pocity. „Dokonca ani počas vrcholu v 50. rokoch sa Francúzsko necítilo pohodlne vo vlastnej futbalovej koži,“ napísal historik David Goldblatt v knihe The Ball Is Round (Lopta je guľatá). „Ale necítilo sa dobre vo vlastnej koži ani ako národ.“
Chvála komunistickej tlače
Francúzsko sa stále spamätávalo z náročných vojnových rokov, keď rýchlo podľahlo Hitlerovej invázii. Nasledovali roky okupácie a kolaborantskej vichystickej vlády. Francúzsko síce z vojny vyšlo ako víťaz, získalo post stáleho člena v Bezpečnostnej rade OSN aj jadrové zbrane, ale jeho koloniálne impérium v Indočíne, severnej Afrike a v Karibiku sa rýchlo rozpadalo. V lete 1958 sa politická kríza vo Francúzsku prehĺbila a blížil sa návrat generála Charlesa De Gaulla k moci.
Futbalisti však