Laura Dittel z Karpatskej nadácie: Ak niekto verí, že za neziskovkami je sprisahanie, zmeniť jeho názor je veľmi ťažké
Tretí sektor často čelí konšpiračným teóriám a nedôvere časti verejnosti, ktorú mnohokrát podporujú aj politici. „Keď počúvam istých politikov, ako znevažujúco hovoria o práci mimovládnych organizácií, predstavujem si, čo to asi urobí s jednoduchým človekom, ktorý tie slová počúva,“ hovorí riaditeľka Karpatskej nadácie Laura Dittel.
V rozhovore rozpráva o prínose dobrovoľníctva, filantropii, ale aj o živote komunít na východnom Slovensku. „My východniari sme od hlavného mesta najďalej, a preto máme často pocit, že v Bratislave na nás celkom zabúdajú. Od rozhodovania sme ďaleko a veľakrát ho nevieme ovplyvniť,“ vysvetľuje v rozhovore.
Má dobrovoľníctvo svoje „módne trendy“, teda oblasti dobrovoľníckej práce, ktorých popularita sa mení v čase?
Netreba v tom hľadať žiadnu špeciálnu vedu, aj dobrovoľníctvo je o celospoločenskom vývoji a pohyboch. Tak ako v súčasných diskusiách riešime iné témy ako kedysi, aj v dobrovoľníctve sú oblasti, ktoré sú v danom čase viac aktuálne.
Napríklad v poslednom období všetci vidíme, že globálnym trendom sú hnutia na ochranu životného prostredia a uvedomenie si klimatickej krízy. Situácia, v ktorej sa ako ľudstvo nachádzame, je veľmi silným motivátorom, čo prebúdza veľa lokálnych hráčov, ktorí sa cítia byť dostatočne silní a motivovaní na zmenu na miestnej úrovni.
Mnohí ľudia sa pridávajú k medzinárodným a celosvetovým hnutiam, podporujú ich finančne alebo pomáhajú iným spôsobom. Iní vidia potenciál aj v miestnej akcii. Niekedy napríklad úplne stačí, aby sme presvedčili miestnu samosprávu, aby sa zapojila do separácie odpadu tým, že občanom zabezpečí kontajnery na rôzne typy odpadu.
Módne trendy v dobrovoľníctve, ktoré priťahujú mladých ľudí, čo chcú byť in, kopírujú celospoločenské dianie. Je to úplne v poriadku. Zdravý životný štýl, pestovanie zdravých potravín alebo boj za práva zvierat boli témy, ktoré sme pred dvadsiatimi rokmi neriešili v takej miere ako dnes. Ich dnešná popularita znamená, že ľudia cítia ich akútnosť oveľa naliehavejšie.
Istá časť slovenskej verejnosti vyjadruje veľké pochybnosti a nedôveru k celému neziskovému sektoru a predovšetkým k niektorým konkrétnym donorom za ním. Podozrievajú ich z nekalých úmyslov a svetových sprisahaní. Do akej miery predstavujú takéto úvahy a konšpirácie pre tretí sektor problém?
Naša spoločnosť je v mnohých témach naozaj veľmi polarizovaná a práca tretieho sektora je jednou z nich. Toto je veľmi dôležitá vec, o ktorej treba hovoriť. Spomínané verbálne útoky a podozrenia cítime, s nedôverou časti populácie teda musíme pracovať. Snažíme sa ju meniť.
Darí sa vám to?
Časť ľudí, o ktorých hovoríme, je vo svojom názore formovateľná, dajú sa presvedčiť. Na väčšinu z nich najlepšie pôsobí vzdelávanie, informovanie a vťahovanie do deja. Znamená to, že keď títo ľudia napríklad zažijú spoločnú akciu s dobrovoľníkmi, o ktorých motiváciách a pohnútkach pochybujú alebo sa o nich vyjadrujú s dešpektom, zistia, že všetko je celkom inak, ako si pôvodne mysleli. Že za tým, keď človek robí niečo pre svoju komunitu a okolie, nemusí byť žiadne svetové sprisahanie ani žiaden veľký manipulatívny donor. Na konkrétnej akcii na vlastné oči vidia, že za svoju prácu tam nikto nedostal žiadne peniaze, že nikto nikoho ideologicky nepresviedčal.
Snažíme sa verejnosti prezentovať pozitívne príbehy pomáhajúcich organizácií aj konkrétnych dobrovoľníkov, ale musím priznať, že tieto informácie len s ťažkosťami dostávame k tým ľuďom, ktorých by sme potrebovali presvedčiť. Zmeniť názor ľudí, ktorí v podstate neopúšťajú sociálne siete a internetové prostredie, ktoré dnes ponúka najrôznejšie konšpirácie a nezmysly, je takmer nemožné. Nedostaneme ich totiž na miesto, kde by presvedčení byť mohli. S ich extrémnymi názormi a nedôverou potom bojujeme len veľmi ťažko.
Čo by pomáhajúcim organizáciám tretieho sektora najviac pomohlo v tom, aby sa v spoločenskom diskurze dokázali presadiť pozitívne témy?
To, čo potrebujeme,
