Denník N

Knižnice v obývačke nie sú dobrý nápad. Konzervátorka radí, ako uchovať knihy čo najdlhšie

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Ľudia sa doma radi chvália knižnicou a radi ukazujú, aké tituly do nej nazbierali. Ale tu si treba vybrať, či sa chceme pýšiť kratší čas alebo si to vzácne chceme uchovať čo najdlhšie, hovorí Alena Maková zo Slovenského národného archívu.

Po starom otcovi som zdedil knihu – prvú časť z príbehov Sherlocka Holmesa, vydanie z roku 1965, ktoré preložil ešte Alfonz Bednár. Kniha je značne umastená, obšúchaná, pôvodný prebal dávno neexistuje, listy majú silnú žltohnedú farbu. Na jednej z vnútorných strán sa nachádza dokonalý čierny odtlačok palca, na ďalšej ktosi odtrhol časť listu tak, že chýbajú polovice niekoľkých viet.

Napriek tomu si myslím, že ak túto 55-ročnú knihu nepostihne zvlášť krutý osud, budú ju môcť čítať aj ďalšie generácie. Je vlastne v lepšom stave ako niektoré nedávno vydané knihy, z ktorých mi už vypadávajú strany alebo sa rozpadávajú väzby. Pritom so všetkými zaobchádzam rovnako opatrne.

Pri pohľade na knižnicu rozmýšľam, ktoré z tých stoviek kníh ma prežijú a ktoré sa stanú nepoužiteľnými zrejme v priebehu niekoľkých dekád, možno už rokov.

Ak človek nemá dlhoročné odborné skúsenosti s papierom, nemá šancu v kníhkupectvách po prvom dotyku s knihou odhadnúť, či ide o výtlačok vyrobený zo strojového papiera s dobrými vlastnosťami a kvalitnou väzbou. Pre laikov, ktorí o papieri vedia s istotou iba to, že sa vyrába z dreva, je to viac-menej lotéria, naznačuje Alena Maková, vedúca oddelenia ochrany archívnych dokumentov Slovenského národného archívu. V rozhovore okrem iného vysvetľuje, aké faktory ovplyvňujú životnosť kníh a čo všetko sa dá spraviť pre to, aby sme si ich uchovali čo najdlhšie.

Aká je priemerná životnosť knihy, ktorú dnes bežne kúpim v kníhkupectvách?

Súčasná produkcia kníh je taká rozsiahla, že ani nemôže existovať jednoznačná odpoveď na túto otázku. Rôznorodé materiály používané na vyhotovenie kníh majú aj rôznorodú životnosť, nehovoriac o tom, že nie všetky knihy používame rovnako. Sú knižky, ktoré čítame často a často sa dostávajú aj do iných rúk, niektoré kupujeme ako zamýšľaný predmet dedičstva a vyberáme ich len občas. No a, samozrejme, podľa toho, ako často a ako s nimi manipulujeme, od toho závisí aj miera ich fyzického opotrebovania.

Ak ste mali na mysli, koľko vydržia materiály, je to, samozrejme, závislé tiež od ich kvality. Len o papieri môžeme povedať, že rozhodne dlhšie vydrží ten vyrábaný ručne a z kvalitných surovín, ako sú bavlna a ľan, než papiere strojovej produkcie vyrobené najmä po 50. rokoch 19. storočia. Tie boli vyrábané zväčša zo surovín obsahujúcich drevovinu, ktorá výrazne zhoršovala kvalitu papiera. Aj niektoré knižky mladšej produkcie boli tlačené na takomto papieri, často to boli aktuálne príručky, slovníky, ale i beletria a odborná literatúra. Čitateľ to pozná podľa výrazného zožltnutia papiera, jeho skrehnutia, zvýšenej lámavosti, čo je prejavom zhoršených mechanických vlastností papiera.

Naopak, tie ručne vyrobené handrové papiere majú aj po 500 rokoch dobré vlastnosti; samozrejme, ak boli uchované v dobrých podmienkach. Dnešní producenti kníh si už dávajú záležať aj na výbere kvalitných papierov a rozvoj tlačových technológií ich aj naviguje na výber papiera s požadovanými parametrami kvality.

Čo by som teda vlastne mal vedieť o papieri všeobecne? Aké druhy sa u nás na Slovensku používajú?

Papierov je neskutočné množstvo. Základný rozdiel medzi kvalitným bezdrevným a menej kvalitným, respektíve nekvalitným, drevitým papierom môžeme zistiť len na základe zistenia obsahu drevoviny v papieri pomocou stanovených testovacích metód. Spravidla je to tak, že bezdrevný papier sa najčastejšie vyrába z drevitého papiera, odstránením maximálneho množstva drevoviny – lignínu – rôznymi varnými procesmi.

Lignín je jednou z látok, ktoré výrazne ovplyvňujú kvalitu papiera v procese starnutia papiera. Samozrejme, že na kvalitu papiera majú vplyv aj iné látky – či už pridávané do papieroviny v procese výroby papiera, alebo dodávané na povrchovú úpravu papiera; nie všetky pozitívne ovplyvňujú dlhodobé uloženie papiera.

Spomínali ste ľan a bavlnu. Nevyrábajú sa súčasné papiere výhradne z dreva?

Veľmi hrubo by sme mohli rozdeliť papiere na papiere vyrábané ručne a papiere vyrábané strojovo. Ručne vyrábané papiere nazývame aj ručné papiere – tie sa vyrábali z handier, ktoré boli vyrobené z bavlny, ľanu, konope a podobných materiálov a tie sa mletím spracovali na vlákna tak, aby sa dali použiť na výrobu papiera. Ale môžeme nájsť papiere vyrobené aj zo žihľavy, eukalyptu, slamy, ale i azbestových vlákien.

Ručné sa volajú preto, že sa tu naozaj v maximálnej miere využívala ručná práca na čerpanie papiera na sito, jeho odvodňovanie (odgaučovanie), sušenie. Papierničku na výrobu ručného papiera, kde sa používa zmes bavlny a ľanu, nájdeme ešte i na Slovensku. Papiereň pracuje síce s obmedzenou prevádzkou, ale pre zachovanie tradície je výbornou ukážkou pôvodnej výroby. Takto slúži napríklad papiereň v Prietrži pri Senici. V Čechách má dlhodobú tradíciu ručná papiereň vo Veľkých Losinách. Odporúčam ich návštevu, je to výborná možnosť predstaviť našim deťom či vnúčatám tradičné remeslo.

Strojová produkcia papiera sa rozvinula po 50. rokoch 19. storočia, keď sa začalo s využívaním novej suroviny – dreva. Začalo vznikať veľa papierní, kde sa výroba mechanizovala, a dnes je už rozvinutá veľká strojová produkcia papiera. Odvtedy sa vyrábajú menej kvalitné drevité papiere. Keďže sa rýchlo zistilo, že drevovina, ktorej podstatu tvorí lignín a jeho obsah závisí od druhu spracovaného dreva, sa rýchlo rozpadá a má to veľký vplyv na zhoršujúcu sa kvalitu papiera, hľadali sa spôsoby, ako lignín z drevoviny odstrániť, ale nedá sa to na 100 percent. Aj papiere, ktoré označujeme ako bezdrevné, pokiaľ sú vyrobené z dreva, obsahujú jeho nepatrné množstvo.

Takže knihy, ktoré sa vyrábali kedysi, majú šancu vydržať dlhší čas ako tie súčasné?

Áno, možno by sme mohli povedať, že tie spred 400 rokov vydržia dlhšie ako tie naše dnešné. Ale nie je to pravidlo, všetko závisí aj od toho, z čoho sú aj tie dnešné vyrobené a ako sa o ne staráme.

Používajú sa na výrobu kníh aj recyklované papiere?

Recyklované papiere, teda papiere opäť vyrobené z už použitých papierov, sa na tlač kníh nepoužívajú. Sú z nich robené rôzne druhy lepeniek, obalových materiálov, využiteľných aj v potravinárskom priemysle, teda tam, kde sa počíta s ich krátkodobým využitím. Nie sú vhodné na ochranné obaly na dokumenty, ktoré chceme archivovať.

V kníhkupectvách vidieť, že farba listov kníh je kdesi na škále medzi úplne bielou a žltou. Napovie mi niečo táto skutočnosť o kvalite papiera?

Biely papier

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Knihy

Rozhovory

Kultúra

Teraz najčítanejšie