Denník N

Chceme rybie prsty, kričali aj na Pálffyho. Príbeh najhoršieho rebrandingu v histórii NHL

Nezaobíde sa bez nich žiadny rebríček najškaredších dresov NHL. Je na nich starý rybár, ktorý drží hokejku, a celé logo sa veľmi podobá na značku rybích prstov.

Logo rybích prstov Gorton’s však vydržalo dodnes, zatiaľ čo nenávidené dresy New Yorku Islanders len dve sezóny.

„Ten dres vyzeral ako pyžamo, ktoré som nosil, keď som bol malý chlapec,“ povedal vtedajší hráč Islanders Wendel Clark.

Islanders boli v druhej polovici 90. rokov synonymom neúspechu a nevydarený rebranding bol len jedno zo zlyhaní klubu, v ktorom vtedy nebolo dobré takmer nič okrem Žigmunda Pálffyho.

Napriek tomu z neho odmietali spraviť tvár svojej organizácie a nepodarené dresy propagovali cez tri postavy, ktoré sa stali symbolom tejto éry Islanders podobne ako škaredé logo.

Prvou tvárou bol Brett Lindros, deviaty výber v drafte, o ktorom Islanders hovorili, že bude lepší ako jeho brat Eric. Neprekážalo im, že sa mladší Lindros nedostal ani do kanadskej dvadsiatky. Stavili na slávno meno a tak aj dopadli. Brett Lindros v NHL odohral 51 zápasov a získal 7 bodov.

Druhou tvárou sa stal Mike Milbury, ktorý je považovaný za jedného z najhorších trénerov aj generálnych manažérov v histórii. Preslávil sa nielen zlými výsledkami, ale aj rozhodnutiami pri výmenách hráčov, drafte a podpisovaní zmlúv.

Milbury vymenil prakticky všetkých svojich dobrých hráčov a potom sledoval, ako hrajú skvele v iných kluboch. Zo slovenského pohľadu je zaujímavé, že draftoval radšej Ricka DiPietra ako Mariána Gáboríka, poslal preč Zdena Cháru a nakoniec vymenil aj Pálffyho.

Podobne dopadli Bryan McCabe, Tommy Salo, Bryan Smolinski, Robert Reichel či Todd Bertuzzi.

V jedných novinách navrhli Milburyho na cenu za celoživotné dielo v kategórii „zlé výmeny“.

Tak to dopadne, keď si klub myslí, že človek, ktorý počas svojej hráčskej kariéry zbil fanúšika súpera jeho vlastnou topánkou, bude dobrým riadiacim pracovníkom.

Hoci je to veľmi ťažké, tretia tvár prekonala v bizarnosti aj Milburyho. Po New Yorku boli niekoľko mesiacov vylepené plagáty s novým majiteľom Johnom Spanom, z ktorého sa vykľul jeden z najväčších podvodníkov v dejinách NHL.

Spano o sebe tvrdil, že má majetok v hodnote 250 miliónov dolárov; v skutočnosti mal na účte len 1,2 milióna, čím by nepokryl ani Pálffyho ročný plat.

Napriek tomu sa mu sériou podvodov podarilo kúpiť a štyri mesiace vlastniť klub NHL, čo dnes znie absolútne neuveriteľne.

„Bolo to presne také, ako som si predstavoval. Splnil som si sen, hoci len na krátku chvíľu,“ hovoril po rokoch Spano.

Za podvody s Islanders dostal podmienku, nechala ho manželka a stal sa drogovo závislým. Neskôr chcel platiť nájom neplatnou kreditnou kartou a falošnými šekmi. Z podmienečného trestu sa stal nepodmienečný a Spano skončil prvý raz na 21 mesiacov za mrežami.

Za falšovanie dokumentov a spreneveru peňazí sedel opäť vo väzení v rokoch 2005 – 2009 a v roku 2015 ho odsúdili na ďalších desať rokov.

Príbeh NY Islanders z éry rybárskych dresov je takým žiarivým príkladom, ako sa to nemá robiť, že sa mu autor Nicolas Hirschon podrobne venoval v knihe s názvom Chceme rybie prsty – Bizarný a neslávny rebranding New Yorku Islanders.

Dočítate sa:

  • ako „šialený“ Mike Milbury trápil hráčov a čo robil Žigmundovi Pálffymu;
  • ako Pálffy pobozkal na ústa spoluhráča Travisa Greena;
  • ako sa dá kúpiť klub za 165 miliónov, hoci vlastníte len milión;
  • ako dopadol Jaroslav Halák, keď si dal na prilbu „prekliateho“ rybára;
  • aká séria udalostí je potrebná na to, aby ste si dobrovoľne dali na dres najškaredšie logo.

Vpredu biznis, vzadu párty

Rebranding väčšinou postavíte okolo najväčšej hviezdy, no Žigmund Pálffy sa vo vlastnom klube nedočkal uznania, ktoré mu prejavovali fanúšikovia a zvyšok NHL.

Milburymu nepadol do oka, keď prišiel do letného kempu po lete na Slovensku a

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Hokej

NHL

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie