Dnes sa rozhoduje o pohreboch na jeseň 

Autor je podpredseda BBSK

Počty nakazených pomaly klesajú a téma očkovania odpadla od chuti. Vyzerá to, že kompetentní, oslepení prvými jarnými lúčmi slnka, zabudli na to, čo je prvým a najdôležitejším cieľom. Skúsim pripomenúť: stále máme kriticky nízke množstvo zaočkovaných v starších a ohrozených skupinách obyvateľstva. Tých, ktoré plnia nemocnice a cintoríny. Patríme k najhorším v Európe. Optimizmus z lepšej situácie tento problém zakrýva a podľa mnohých odborníkov bude aj dôvodom ďalších problémov. S lepšou situáciou sa totiž stráca aj ostražitosť a tá nás môže znovu vyjsť draho.

Úprimne, ťažko sa mi na to pozerá. Tak ako sme z pozície Banskobystrického samosprávneho kraja pred rokom prví bili na poplach pri problémoch v domovoch sociálnych služieb, tak ako sme prví riešili pravidelné testovanie ohrozených skupinách, tak ako sme prišli s nápadom a plánom na veľkokapacitné centrá, rovnako sme tento týždeň spustili mobilné očkovacie jednotky, ktoré budú očkovať starších a ohrozené skupiny priamo v mieste bydliska. Je to náročná operácia, ktorá sa dá zvládnuť len vďaka príkladnej spolupráci medzi krajom, starostami obcí, záujmovými spolkami alebo cirkvami. Ide to.

Vo veľkých číslach je to kvapka v mori, ale v číslach ohrozených skupín to bude znamenať výrazný posun. Problém spočíva v tom, že to okrem nás takmer nikoho netrápi a štát svoju bezradnosť pri dostupnosti očkovania maskuje všeľudovým otváraním čakárne. Veď keď sa bude očkovať každý, kto chce, ešte chvíľu si nikto nevšimne, že máme veľké problémy v ohrozených skupinách a aj celých regiónoch.

Vrcholom je nápad s presúvaním vakcín z regiónov do Bratislavy, lebo tam je záujem vyšší. Povedzme si čísla, ktoré sú úplne výpovedné. Pri vakcínach od Pfizeru a Moderny sa nedá hovoriť o ochote dať sa zaočkovať, pretože o tieto vakcíny je záujem bez ohľadu na región. Vyočkuje sa ich toľko, koľko ich je štát schopný distribuovať. A na týchto číslach vidieť, aký „spravodlivý“ je systém už teraz. Kým v Bratislave je týmito žiadanými vakcínami zaočkovaných aspoň jednou dávkou 36 percent obyvateľov, v Trnavskom kraji je to 20 a v našom Banskobystrickom 21 percent. Rozdiely zostávajú priepastné aj pri prepočte na obyvateľa podľa obvyklého pobytu.

Opakujem, bavíme sa o vakcínach, ktoré keď prídu, sú okamžite podané ľuďom. Ako je to možné? Neviem. Možno je to podielom kritickej infraštruktúry v jednotlivých krajoch, napríklad počtom tenistiek alebo politikov. Možno je to neschopnosťou ministerstva zazmluvniť nemocnice, kde sa tieto vakcíny podávajú. A možno je to nejaká bulharská konštanta pri distribučnom kľúči.

Preto keď vidím tieto čísla a potom čítam, ako poprední bratislavskí politici bez hanby rozprávajú, že chcú vakcín ešte viac na úkor regiónov, a to všetko za potlesku časti mienkotvorcov, nie je mi úplne jasné, či títo ľudia chápu, že problém nezaočkovaných regiónov a ohrozených skupín je aj ich problémom. Lebo zdravotný systém a ekonomika budú trpieť zatváraním všade, nielen v regiónoch s nízkou mierou zaočkovanosti. Nehovoriac o úplne zbytočných úmrtiach a trvalých následkoch ťažkých priebehov covidu.

Preto by som chcel ešte raz vyzvať a poprosiť zodpovedných regionálnych politikov, ktorí sú ochotní vzdať sa trochy lokálneho populizmu, aby sme spoločne zabojovali o kvalitnú očkovaciu stratégiu, lepšiu komunikáciu štátu, väčšiu ochotu ísť aj do projektov, ktoré síce vyzerajú marginálne v počte podaných dávok, ale sú kľúčové pri ochrane ohrozených. Ja viem, že to veľmi nevidieť a ani to väčšina ľudí neocení, ale je to dnes naozaj dôležité. V tejto kríze sme si mnohokrát dokázali pomôcť nie vďaka, ale napriek štátu a ministerstvám, dotiahnime to do konca a nepokazme si to.