Čierny jastrab odtajnený
Keď sa stavia nová nemocnica, najskôr sa o nej roky verejne diskutuje. Nákup vrtuľníkov za ešte viac peňazí minister avizuje po jednej návšteve v Spojených štátoch.
Keby iní ministri nakupovali tak, ako to doteraz bežne robil Martin Glváč na obrane, opozícia by zvolávala tlačové besedy, ulica štrajkovala a premiér by možno odvolával. To druhé podľa toho, ako by sa k veci postavila spomínaná ulica.
No tá sa nemala k činu, pretože u vojakov sa netransparentnosť stala tolerovaným štandardom. Vedeniu ministerstva prešla pri spartanoch i puškách.
Teraz ideme kupovať vrtuľníky. Môžu stáť až tristo miliónov eur, čo je viac, než by nás vyšla nová nemocnica v Bratislave, o ktorej výhodách a nevýhodách sa diskutuje už dva roky. Toľko času pri vrtuľníkoch nemáme, ale určite si zaslúžia viac pozornosti, než dostali doteraz.
Minister síce na rozdiel od predchádzajúcich prípadov sľubuje pred uzavretím kontraktu aj rokovania s opozíciou, ale to ešte nemusí nič znamenať, pretože môže zostať pri jedinom formálnom stretnutí v parlamente.
Ak však Glváč nezostane len pri sľuboch a opozícii, ale slovo dostane aj širšia odborná verejnosť, ide o chvályhodný počin, pretože vojaci nové vrtuľníky nevyhnutne potrebujú. Potrebujú ich dokonca viac než už dohodnuté spartany. Preto je dôležité, aby budúci nákup prebehol civilizovane, a nie z noci na ráno.
Je z čoho vyberať, UH-60 Black Hawk (aj s množstvom rôznych verzií a modernizácií) zďaleka nie je jediný na trhu. Čierne jastraby používajú dve desiatky armád po celom svete, boli nasadené v množstve konfliktov a o ich kvalite netreba pochybovať.
Ako vždy sa však dá baviť o cene a o tom, či iní výrobcovia z Európy alebo mimo nej neponúkajú techniku, ktorá by viac vyhovovala našim špecifickým potrebám.
Naše vrtuľníky totiž celkom iste budú menej lietať nad nepriateľským územím, ale o to viac zasahovať napríklad pri povodniach u nás doma. Presne o tom by mali byť vrtuľníková diskusia a súťaž, ktoré v minulosti neprebehli pri iných obchodoch, pretože tie sa varili v najužšom kruhu okolo ministra.
Ministerstvo obrany síce má podľa zákona právo rozhodnúť aj bez súťaže, no taký postup kombinovaný s mizernou komunikáciou navonok je v úplnom protiklade ku Glváčovým vyhláseniam pri nástupe do funkcie, že z obrany vybuduje najtransparentnejší rezort na Slovensku.
Aj bez pochybností o nedodržaní sľubov bude minister čeliť pobúreniu internetu, ktorému bude proti srsti, že nakupujeme americkú techniku. To je pritom na celom príbehu tá najlepšia správa, pretože armádu nielen symbolicky, ale aj prakticky vzďaľuje od ruského vplyvu. Nie je to málo, ale prečo si to kaziť pokútnymi obchodnými praktikami?
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
