Denník N

Slovenský plán obnovy zabudol na ženy

Foto - TASR
Foto – TASR

Plán obnovy takmer nič z obáv, jedinečných potrieb, zodpovedností a perspektív žien neberie do úvahy.

Autorka je odborníčka strany Spolu na rodinnú politiku a rovnosť pohlaví

Pozorne som si prečítala komponenty (čo sú v podstate kapitoly) plánu obnovy Slovenska, ktorý sme v týchto dňoch poslali do Bruselu. Na začiatok treba férovo povedať, že vidieť, že na ňom bol urobený kus práce. Preto to zrejme nebude „prúser“ a veľa dobrých vecí sa z neho hádam aj uskutoční (ak nepohoríme na čerpaní finančných prostriedkov). Plán obnovy však už teraz pohorel na tom, že zabudol na ženy a rodovú rovnosť.

Európska komisia nám koncom roka 2020 poslala usmernenie, v ktorom jasne definuje oblasti, v ktorých rovnosť medzi mužmi a ženami a rovnosť príležitostí nesmie byť opomenutá. V usmernení od EK sa hovorí, že členské štáty musia v pláne obnovy preukázať, že ciele týkajúce sa rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí budú zakomponované vo všetkých šiestich základných pilieroch, ktoré musí obsahovať každý plán obnovy (zelená tranzícia; digitálna transformácia; udržateľný a inkluzívny rast ekonomickej kohézie, trhu práce, produktivity, výskumu a vývoja, inovácií a posilnenie postavenia malých a stredných podnikov; sociálna a územná súdržnosť; zdravotná, ekonomická, sociálna a inštitucionálna odolnosť spojená s pripravenosťou na krízy a vzdelávacie politiky pre budúcu generáciu, deti a mládež).

Žiaľ, nestalo sa tak. Každý rezort si za seba vybral reformy a investície, ktoré chce za pomoci prostriedkov z plánu obnovy uskutočniť a ktorými sa potom pred voľbami môže pochváliť, ale len veľmi málo z nich vzalo do úvahy, že tu stále máme pandémiu, ktorá oveľa viac a úplne inak ako mužov zasiahla práve ženy. Zodpovedná vláda by tento fakt mala brať do úvahy pri každom opatrení, ktoré zavádza, pretože keď kríza pominie, budú to práve ženy, ktoré na ňu doplatia najviac. O to viac, ak máme ako krajina historickú možnosť využiť taký veľký objem finančných prostriedkov, ktorá sa už len tak nebude opakovať.

Čo bolo potrebné zohľadniť v pláne obnovy Slovenska:

– Ženy sú na čele boja proti pandémii, pretože tvoria vyše 80 percent pracovnej sily v zdravotníctve a sú vystavené väčšiemu riziku infekcie, ale zároveň nie sú dostatočne zastúpené vo vedúcich zdravotníckych pozíciách a v ich rozhodovacích procesoch. Starostlivosť je slovo, ktoré aktuálne definuje ženu v boji proti pandémii – okrem zdravotnej starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach sú to opäť prevažne ženy, ktoré pracujú v domovoch sociálnych služieb a starajú sa o starších (až takmer 90 percent pracovnej sily v tejto oblasti tvoria ženy).

– Ženy zároveň znášajú väčšinu bremena doma, kde sa teraz viac ako inokedy prejavujú rodové nerovnosti pri vykonávaní neplatenej práce (starostlivosť o domácnosť, varenie, nakupovanie, starostlivosť o ďalších členov rodiny okrem detí), ktorá v sebe donedávna zahŕňala aj starostlivosť o vzdelávanie detí, keďže školské zariadenia boli dlhodobo zatvorené a vzdelávanie detí prebiehalo dištančne.

– Ženy čelia aj vysokým rizikám straty zamestnania a príjmu – či už z dôvodu, že mnohé z nich pracujú v odvetviach, ktoré teraz vinou pandémie nevykonávajú svoju činnosť, alebo preto, že musia voliť medzi tým, či si prácu udržia alebo zostanú doma starať sa o rodinu. OECD v apríli 2020 vydala štúdiu s názvom Women at the core of the fight against COVID-19 crisis (Ženy v centre boja proti koronakríze), kde okrem iného prináša štatistiky rizika straty zamestnania u žien a mužov ešte z obdobia pred krízou. Slovenské ženy z nich vyšli ako tretie najohrozenejšie spomedzi všetkých krajín OECD z pohľadu straty zamestnania. Až 15 percent slovenských žien je priamo ohrozených znížením príjmu z dôvodu straty zamestnania. Zároveň sa medzi štatistikami uvádza, že až 60 percent slovenských žien pracuje v odvetviach najviac postihnutých koronakrízou. Z toho vyplýva, že ženy na Slovensku patria medzi skupiny najviac postihnuté koronakrízou a budú viac vystavené ekonomickej chudobe a poklesu životnej úrovne aj po skončení krízy. Spomedzi nich sú najzraniteľnejšie práve matky samoživiteľky, resp. jednorodičovské rodiny, pre ktoré má strata zamestnania fatálne dôsledky. Prepadajú sa do chudoby, mnohé z nich prišli o prácu, sú na úrade práce, nemajú peniaze ani na základné veci, ako je nájomné, nieto ešte na notebooky pre deti, žijú z SOS dotácie, ich budúcnosť je neistá.

– To, že covid zavrel ľudí v bytoch a domoch, že množstvo z nich prišlo o prácu, že deti dlhodobo neboli v škôlkach a školách, že v rodine chýbajú peniaze a že v spoločnosti je chaos, výrazne zvýšilo aj mieru domáceho násilia. Ženy aktuálne čelia zvýšenému riziku násilia, vykorisťovania, zneužívania alebo obťažovania, pretože enormný tlak na psychiku spôsobuje, že sa násilníkmi stávajú aj ľudia, ktorí predtým agresívni neboli. Nehovoriac o existencii násilníckych vzťahov ešte pred pandémiou, kde sa situácia len zhoršila. Počas trvania pandémie sa vyťaženosť Národnej linky pre ženy zažívajúce násilie zdvojnásobila. Na dotvorenie obrazu, na Slovensku má skúsenosť s fyzickým alebo sexuálnym násilím každá tretia žena nad 15 rokov (dáta z FRA).

– Starostlivosť o sexuálne a reprodukčné zdravie žien je koronakrízou takisto ohrozená. Či už ide o separáciu matky od dieťaťa bezprostredne po pôrode, aj keď matky neboli pozitívne, alebo dlhodobú separáciu predčasne narodených detí od rodičov, či nemožnosť mať pri sebe počas pôrodu blízku osobu, alebo odmietanie niektorých nemocníc vykonať žene interrupciu. Nehovoriac o tom, že práve v strede pandémie ministerstvo zdravotníctva prijalo vyhlášku, ktorou spoplatnilo interrupcie ženám nad 40 rokov. Zvýšenej viacnásobnej diskriminácii v tejto oblasti čelia Rómky, migrantky, žiadateľky o azyl či sexuálne pracovníčky, ale aj ženy so zdravotným znevýhodnením a transrodové ženy.

Plán obnovy Slovenska takmer nič z týchto obáv, jedinečných potrieb, zodpovedností a perspektív žien neberie do úvahy. Odkazy na zohľadňovanie rodovej rovnosti sú väčšinou len vo všeobecnej rovine, „aby sa nepovedalo, že to tam nemáme“, prípadne sa vplyvu na ženy a na rovnosť príležitostí týkajú len okrajovo. Balík šiestich miliárd eur bol rozdelený do viacerých dôležitých oblastí, ale takmer v žiadnej z nich nie je pozornosť venovaná opatreniam, ktoré by znižovali rodové nerovnosti či pomáhali zlepšiť kvalitu života slovenských žien. Jediná väčšia reforma v tomto smere sa týka vzdelávania, kde je v pláne obnovy zakomponovaná „dostupnosť, rozvoj a kvalita inkluzívneho vzdelávania na všetkých stupňoch“, kam bude patriť aj výstavba škôl a škôlok a zavedenie právneho nároku na miesto v škôlke od troch rokov. Ani táto reforma však nie je systémovo dotiahnutá. S problémom nedostatku miest v škôlkach sa na Slovensku boríme už vyše 12 rokov (v roku 2019 aj v roku 2020 bolo zamietnutých viac ako 11-tisíc žiadostí). Ak chce štát garantovať miesta v škôlke všetkým deťom od troch rokov, musí na to vytvoriť potrebné mechanizmy, a to nielen dobudovaním nových miest – to bude totiž logisticky aj finančne náročné a potrvá ďalšie roky, deti však potrebujú miesto v škôlke už teraz. Zvlášť keď prichádza povinný predškolský ročník, ktorý spôsobí ďalší nápor na kapacity škôlok a doplatia na to opäť najmladšie deti.

Nejde mi do hlavy, prečo náš plán obnovy myslel viac na budovy ako na ľudí. Každý členský štát EÚ poňal plán obnovy po svojom, my sme ho poňali cez obnovu budov. Keď už sa rozhodlo, že do obnovy budov pôjde 741 miliónov eur, mohlo sa napríklad myslieť na krízové centrá či bezpečné ženské domovy, ktoré pri práci s obeťami násilia potrebujú špecifické vybavenie. Tie si, žiaľ, musia vystačiť s jednorazovou podporou z rezervy predsedu vlády, ktorá im vystačí maximálne tak do konca tohto roka.

Najlepšie spracovaná časť plánu obnovy Slovenska je časť týkajúca sa zdravotníctva. No to, že budeme mať zmodernizované všetky nemocnice, nám nezaručí, že v nich dostaneme kvalitnú rešpektujúcu starostlivosť. Konkrétne mám na mysli pôrodnice, v ktorých ženy na Slovensku stále príliš často zažívajú traumy a porušovanie svojich práv, na základe čoho potom radšej nechcú mať ďalšie dieťa alebo odchádzajú rodiť do zahraničia. Plán obnovy predstavoval príležitosť na reformu predpôrodnej, pôrodnej a popôrodnej starostlivosti, ktorú sme, žiaľ, nevyužili.

Napriek tomu, že je veľmi ambiciózny, slovenský plán obnovy – podobne ako programové vyhlásenie vlády – princípy rodovej rovnosti nezohľadnil. Na druhej strane, niet sa čomu čudovať, keďže pojem „rodová rovnosť“ je u nás dlhodobo zneužívaný, prekrúcaný, prípadne príliš abstraktný na to, aby ho politici, političky, ale aj odborníci a odborníčky automaticky vnímali ako neoddeliteľnú súčasť politík štátu, ktoré vytvárajú.

Plán obnovy EÚ

Politici píšu

Životy žien

Komentáre

Teraz najčítanejšie