Denník N

Newsfilter po piatich rokoch

Autor tohto textu poslal presne pred piatimi rokmi, 2. mája 2016, svoj prvý skúšobný Newsfilter svojim kamarátom a známym, aby ho ofrflali a aby sa postupne mohol začať zlepšovať. Pôvodný zámer bol, aby sa z Newsfiltra stala platená služba do mailových schránok. Z rôznych dôvodov sa stal napokon vlajkovým „newslettrom“ a obľúbeným každodenným formátom v Denníku N, pričom autor tohto projektu sa medzičasom vrátil do sveta politiky a dnes je riaditeľom komunikačného oddelenia Progresívneho Slovenska.

Cieľom Newsfiltra bolo vždy zhrnúť to najdôležitejšie, čo sa udialo za posledných 24 hodín, prípadne v nedeľu za posledných 7 dní. Dnes oslavuje päť rokov od svojho vzniku, preto si dnes v špeciálnom vydaní Newsfiltra po piatich rokoch prečítate zhrnutie všetkého dôležitého, čo sa na Slovensku udialo za posledných 5 rokov:

  1. Smrť J. Kuciaka a M. Kušnírovej
  2. Parlamentné voľby 2020
  3. Odchod I. Matoviča z funkcie premiéra

1. Smrť Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej

Každý, kto sa nejakým spôsobom motá okolo politiky, si úplne presne pamätá ráno 26. februára 2018, keď sa celé Slovensko dozvedelo o vražde novinára.

Známe klišé hovorí, že kampaň sa začína deň po voľbách. V tomto prípade sa však kampaň pred voľbami 2020 začala práve týmto dňom. A ak platí téza, že túžba po zmene sa do určitej miery prejavila už vo voľbách v roku 2016, tak vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej bola jej zásadným katalyzátorom.

Vražda novinára a jeho družky mala z pohľadu volieb tri hlavné následky: 1. Obrovskú energiu z námestí po celom Slovensku, ktoré žiadali predčasné voľby/pád vlády a vyšetrenie tejto hroznej udalosti. 2. Výmenu vlády, ktorá však bola v skutočnosti iba výmenou figúrok. 3. Preskupenie síl na opozičnej politickej šachovnici.

Za slušné Slovensko

Okamžite po vražde prišlo najprv k pietnym, ale veľmi skoro aj k protestným zhromaždeniam ľudí. Išlo o najväčšie masy ľudí od roku 1989, ktoré sa postavili proti vládnucemu režimu, a Robert Fico mal reálny problém. Žiadna korupčná kauza ani žiadne iné odhalenie mu počas jeho politickej kariéry nespôsobili toľko problémov ako táto vražda.

V histórii Slovenskej republiky došlo k viacerým masovým protestným akciám, no žiadna z nich nedosahovala ani zlomok masívnosti a intenzity, ako to bolo v roku 2018. Asi najviac sa k nim priblížili protesty z roku 2011, keď sa na verejnosť dostali prepisy spisu SIS Gorila, ale aj vzhľadom na nejasnosti okolo jeho autenticity a chaos organizátorov sublimovali rovnako rýchlo, ako vznikli.

Protesty po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej zdvihli obrovskú vlnu nielen obyvateľov, ale aj celej občianskej spoločnosti. Ficove bludy o Sorosovi boli síce úplne mimo, ale pravda je, že mladým novinárom a aktivistom v kľúčových začiatkoch pomáhali aj skúsenejší borci z rôznych mimovládok či reklamných agentúr. Pridali sa aj iniciatívy študentov, umelcov, učiteľov, sestričiek, hercov a mnoho iných, ktorí spolu s podporou väčšiny médií vytvorili na vládu bezprecedentný tlak.

Toto vzopätie občianskej spoločnosti bolo silnejšie ako pred voľbami v roku 1998. Vytvorilo v našej spoločnosti takú vlnu, aká nemala v histórii našej krajiny obdobu. Ľudia chodili na námestia každý piatok a monolit Smeru sa postupne začínal rozpadať – z úradu vlády museli odísť najprv šéf krízového manažmentu a bezpečnosti štátu na Úrade vlády SR Viliam Jasaň a hlavná štátna radkyňa premiéra Mária Trošková, z funkcie (dobrovoľne) odstúpil aj dlhoročný súpútnik Marek Maďarič a čoraz väčší tlak bol vyvíjaný na ministra vnútra Roberta Kaliňáka.

Pád vlády Roberta Fica

Prvou „náhodou“ bola zhoda okolností, ktorú by neprestál ani populárnejší politik, akým bol v marci 2018 Robert Fico – zavraždený novinár písal vo svojom poslednom texte pred smrťou o prepojení talianskej mafie na úrad vlády. Neskôr sa síce ukázalo, že toto prepojenie nemalo s vraždou Kuciaka nič spoločné, ale táto kombinácia bola pre úradujúceho predsedu vlády a jeho ministra vnútra zničujúca.

Všetky (nielen) slovenské médiá tento posledný text Jána Kuciaka zverejnili a bolo jasné, že toto už dvojica Robertov neprestojí. Darmo tvrdili, že to nemá s vraždou nič spoločné. Darmo na stôl položili milión eur (po vzore maltského premiéra, ktorý urobil niečo podobné pár týždňov pred nimi), aby tým deklarovali, že s tým nemajú nič spoločné. A darmo presviedčali svojich koaličných partnerov, aby to zvládli spolu s nimi. Jeden z nich, konkrétne Béla Bugár, podľahol tlaku verejnosti a postavil Ficovi na stôl iba dve možnosti: pád vlády alebo predčasné voľby.

Podobnú požiadavku vyslovil ešte pred Bugárom aj prezident Andrej Kiska, no v slovenskom ústavnom režime nemal žiadne reálne kompetencie si niečo také vynútiť. V slovenskej politike rozhodujú len a výlučne „žetóny“, čiže počet poslancov v parlamente. Presne 90 a viac ich potrebujete na predčasné voľby (tie boli neisté), a presne 76 a viac ich potrebujete na pád vlády (tie Bugár spolu s opozíciou mal).

Robertovia nechápali, čo sa okolo nich deje, ale postupne museli odísť obaja. Možno by stačilo, keby dokázal včas podať demisiu Robert Kaliňák, ale to sa už nikdy nedozvieme, pretože ju podal až v čase, keď už to nikoho nezaujímalo a všetky kanóny už boli namierené na Roberta Fica. Ten sa v tejto situácii uchýlil k niečomu, čo by mu ani samému nikdy nenapadlo – vytiahol Sorosa ako pôvodcu celého tohto „puču“. Ak si odmyslíme všetko ostatné, tak z marketingového hľadiska sa tomu dá rozumieť – proti takmer až filmovému príbehu (chápadlá talianskej ’Ndranghety siahajúce až na úrad vlády) potreboval prísť s podobne silným príbehom, ktorý si medzi sebou budú môcť šíriť jeho priaznivci a celá konšpiračná scéna. Úbohé, ale mocensky pochopiteľné.

Aj tento sorosovský naratív však paradoxne viedol k Bugárovmu ultimátu, z ktorého nebolo úniku. Predčasné voľby boli niekoľko dní reálnou možnosťou, bol už dokonca vybratý aj ich presný dátum, no v poslednej chvíli sa Fico rozhodol, že keď už nemôže udržať moc pre seba osobne, udrží ju aspoň pre svoju stranu. Logickým náhradníkom sa stal prvý vicepremiér, ktorý sa v tejto pozícii náhradníka ocitol už niekoľkokrát predtým. Mocensky neambiciózny a poslušný, ale zároveň populárny a celkom výkonný. Peter Pellegrini. Nakoniec jedna z troch kľúčových postáv volieb 2020.

Opozičné šachy

Opozícia bola z vraždy novinára zaskočená ešte viac ako vláda. Kým sa premiér Fico zúfalo stretával s vydavateľmi a šéfredaktormi, organizoval niekoľko tlačoviek denne s témami dlažobných kociek, tajomného Sorosa v pozadí a presviedčal svojich koaličných partnerov, aby ho podržali, opozícia bola paralyzovaná. Zmohla sa iba na niekoľko výziev a s výnimkou niekoľkých odhalení Lucie Nicholsonovej o ministerke pôdohospodárstva Gabriele Matečnej (a jej údajných prepojeniach na talianskych mafiánov) neposúvala celý príbeh ani o milimeter.

Opozičné strany zorganizovali prvý pietny míting za Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú, no odvtedy už kompletne prenechali ulicu mladým aktivistom. Ťažko teraz posúdiť, či to tak bolo správne alebo nie, ale rozhodne sa dá skonštatovať, že nevyužiť takúto situáciu vo svoj prospech bolo skoro až umenie. Preferencie strán ako SaS či OĽaNO v tomto období nijako výrazne nenarástli a všetci boli vtedy presvedčení, že energiu týchto protestov využijú až vtedy sa iba formujúce politické strany Progresívne Slovensko okolo Ivana Štefunka a strana Spolu – občianska demokracia okolo Miroslava Beblavého.

Bez ohľadu na to, prečo a za akých okolností boli utlmené protesty Za slušné Slovensko v čase výmeny premiéra Fica za premiéra Pellegriniho, všetkým bolo jasné, že práve táto energia, tento tlakový hrniec vybuchne v najbližších parlamentných voľbách, nech už budú kedykoľvek. Práve o túto energiu visiacu nad Slovenskom sa začal neľútostný boj. Zdalo sa, že tzv. stará opozícia (SaS a OĽaNO) na ňu nedočiahne, takže sa jej mohli chopiť v najhoršom prípade fašisti z Kotlebovej ĽSNS, v lepšom prípade strany PS a Spolu, no a niekde s otáznikom sa ešte črtala osoba úradujúceho prezidenta Andreja Kisku. Ten napokon rozhodujúcu úlohu zohral, ale nie tak, ako si všetci predstavovali.


2. Parlamentné voľby 2020

Voľby 2020

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie