Razia v Moldave: pred tromi rokmi chceli zbitých obyvateľov osady odsúdiť, teraz ich oslobodzujú

Tri roky chodili na súd vystrašení s pocitom, že ich môžu kedykoľvek odsúdiť. Za to, že pred siedmimi rokmi povedali, čo sa im stalo počas policajnej razie v podvečer 19. júna 2013. Ich slová vyšetrovateľ napokon obrátil proti nim a z obetí robili páchateľov.

Tentoraz už pojednávanie na Okresnom súde Košice I znamenalo nádej, že obavy z trestu sa môžu rozplynúť.

Ako o prvom súd rozhodoval o Leonardovi Horváthovi – a oslobodil ho.

V júni 2013 nemal Leonard ani len osemnásť. Dnes je z neho zrelý muž, otec, manžel, ktorý si svoj sen dokázal splniť v Nemecku. Ako jeden z mála sa vymanil z prostredia osady v Moldave nad Bodvou. Pravidelne cestoval na Slovensko na všetky pojednávania.

Hovorieval, že musí prísť, lebo s kamarátmi bojuje za pravdu. Bál sa neprísť, aby si ešte viac nepriťažil. Brával si dovolenku, pretože cesta domov mu zabrala autobusom aj vyše dvadsať hodín. Nie raz trvalo pojednávanie len pár minút.

Tentoraz už z Nemecka neprišiel. Vedel totiž, že ani v neprítomnosti mu už trest nehrozí. Sudca Ľuboš Vereš totiž rozhodol o jeho oslobodení. Sudca zdôvodnil rozhodnutie tým, že prokurátor Matej Čintala ustúpil od obžaloby.

Obhajca Roman Kvasnica povedal, že niečo podobné vo svojej praxi ešte nezažil. Prokurátor na pojednávanie neprišiel. Podľa kolegu, ktorý ho zastupoval, je na dovolenke.

Hovorkyňa košickej prokuratúry Jarmila Janová povedala, že prokurátor ustúpil od obžaloby po opätovnom zvážení dôkaznej situácie. „Takýto postup je v prípade splnenia zákonných podmienok štandardný aj v iných trestných veciach,“ dodala.

Oslobodiť by mali aj ďalších

Rovnaký scenár sa na košickom súde očakáva aj v najbližších týždňoch pri zvyšných štyroch obžalovaných. Jediná žena z pôvodnej šestice Irena Matová obžalovanou ostáva. U nej podľa prokuratúry je iná situácia, zákonný dôvod na ustúpenie od obžaloby u nej nie je. „Preto prokurátor, prihliadajúc na konkrétnu dôkaznú situáciu, naďalej trvá na podanej obžalobe proti tejto osobe,“ dodala Janová.

Napriek tomu kauza policajnej razie speje ku koncu. K inému, ako to pôvodne vyzeralo.

„Toto nie je víťazstvo spravodlivosti, keď obeť trestnej činnosti je potrestaná za to, že vypovedala o trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru. Vnímam to ako víťazstvo všetkých slušných ľudí, ktorí stáli pri našich rómskych spoluobčanoch od začiatku týchto trestných vecí,“ reagoval na rozsudok Roman Kvasnica.

Poďakoval ombudsmanke Márii Patakyovej, ale aj zástupcom zahraničných ambasád, ktorí chodievali na pojednávania a vyjadrili nevinným obetiam represálií policajnej akcie spred ôsmich rokov absolútnu podporu.

Verejná ochrankyňa práv bola v Košiciach osobne aj v pondelok. „Je to symbolické rozhodnutie,“ povedala novinárom. Verí, že je to symbol konca prístupu založenom na represii. No zároveň symbol začiatku nového prístupu, a to založeného na prevencii.

„Z hľadiska trvania zásahu do ľudských práv obete to bolo mimoriadne dlhé a náročné obdobie, no je evidentné, že presadzovanie ľudských práv má svoje opodstatnenie,“ skonštatovala.

Rýchly spád trval tri roky

Pomaly to bude osem rokov, odkedy podvečer 19. júna prišli do osady v Moldave nad Bodvou policajti. Bolo ich vyše 60, po ich príchode bolo všade počuť krik a plač.

Keď policajti odišli, v osade zostalo ticho. Všetci, deti aj dospelí, sa zo strachu poskrývali. Ten strach bolo cítiť v osade ešte niekoľko mesiacov.

Leonard bol jedným zo šiestich zbitých, ktorí verili, že ak na polícii povedia pravdu a opíšu, čo sa v ten júnový podvečer stalo, nájdu sa vinníci a už sa to nikdy nebude môcť zopakovať.

Stal sa opak, jeho slová polícia nakoniec obrátila proti nemu – obvinili ho a neskôr aj obžalovali z krivého obvinenia. Z obetí urobili páchateľov.

Keď prokurátor Čintala podal v máji 2018 obžalobu na šesticu pôvodne obetí razie, zdalo sa, že do konca toho istého roka bude aj po súde. A to napriek tomu, že prípad rozkúskoval na šesť samostatných častí. Veľmi podobnými obžalobami sa teda zaoberali celkovo štyria sudcovia.

V piatich prípadoch konali skutočne rýchlo. Sudca Martin Baločko ani nie do 24 hodín vydal trestný rozkaz. Jeho kolegovia Ladislav Bujňák či Milan Husťák do pár týždňov.

Znamenalo to, že obžalovaných odsúdili od stola. Bez toho, aby ich vypočuli.

Ak by nepodali voči trestným rozkazom odpor, v kauze by sa vôbec nepojednávalo a obžalovaní by boli právoplatne odsúdení. Lenže oni sa bránili. Ich obhajcami sa stali Roman Kvasnica a jeho kolega Dalibor Kuciaň. Kauza, ktorá mala mať rýchly spád, sa zrazu začala „naťahovať“. Z odsúdenia za 24 hodín sa stalo oslobodenie po troch rokoch.

Za policajtov sa postavili Fico aj Kaliňák

Leonard bol po razii zbitý. Na tvári mal podliatiny, čo dokazujú aj fotografie urobené nasledujúce ráno. Kto mladíka zbil, policajné vyšetrovanie neodhalilo.

Raziu vyšetrovala policajná inšpekcia. Po pár mesiacoch prípad uzavrela s tým, že všetko bolo v súlade so zákonom. Urobila to bez toho, aby si vypočula poškodených, teda tých, ktorých policajti zbili.

Po zásahu bývalého generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára sa inšpekcii prípad vrátil. Zbití obyvatelia osady dostali slovo až začiatkom roka 2014 – sedem a viac mesiacov od razie.

Bolo to dávno po tom, ako akciu odobril vtedajší policajný prezident Tibor Gašpar, ktorý povedal, že vďaka nej si policajti získali rešpekt. Za policajtov sa postavili aj tí, ktorí Gašpara nominovali do funkcie – vtedajší premiér Robert Fico a minister vnútra Robert Kaliňák (obaja Smer).

Keď sa razia začala vyšetrovať, prišli osobne do Moldavy podporiť policajtov.

Akcia 100, ako sa razia úradne nazývala, mala pôvodne prívlastok „represívno-pátracia“. Išlo o akciu, ktorú polícia využívala najmä v rómskych osadách. Keď sa začala vyšetrovať, z oficiálnych dokumentov slovíčko represívna vypadlo. Vraj sa do opisu dostalo omylom. Ostalo teda len pri pátracej akcii.

Policajti si vyslúžili pochvalu, hoci v osade pri Moldave nad Bodvou nenašli žiadnu osobu, po ktorej by sa pátralo, či ukradnuté veci. Namiesto toho ostali desiatky zranených a vystrašených ľudí.

Po politických odkazoch už nikoho neprekvapilo, keď vyšetrovanie skončilo so závermi, že razia bola v súlade so zákonom. Naopak, výpovede poškodených obrátili voči nim. Teória bola, že si bitku od policajtov vymysleli.

Pri tomto závere pritom vyšetrovateľom pomohli posudky o „mentalite romica“. Teda o tom, že Rómovia klamú a netreba im veriť. Dodnes sa medzi policajtmi v Moldave a okolí hovorí, že sa vlastne zbili sami.

Bývalá ombudsmanka Jana Dubovcová to už vtedy videla inak. Bola jednou z mála, ktorí upozorňovali, že pri razii boli porušené práva obyvateľov osady. Nikoho to nezaujímalo. Rovnako ako si nikto z kompetentných nevšímal slová jej nástupkyne Márie Patakyovej, ktorá varovala, že Slovensko za túto kauzu utŕži medzinárodnú hanbu.

Bolo to pred tromi rokmi, keď z obetí urobili páchateľov a postavili ich pred súd.

Argumenty obžalovaných nikoho nezaujímali

Obhajcovia od začiatku upozorňovali na množstvo procesných chýb, ktoré sa udiali v tomto prípade od vyšetrovania cez obvinenie až po podanie obžaloby, no nenašli nikoho, kto by ich vypočul. Nevšímali si ich na prokuratúre ani sudcovia.

Napríklad ešte ako poškodení a svedkovia vypovedali šiesti ľudia s tlmočníkom. V roku 2014 vyšetrovateľ aj prokurátor vedeli, že pochádzajú z maďarského prostredia a po slovensky nevedia tak dobre, aby to zvládli bez tlmočenia.

O tri-štyri roky neskôr, keď už boli v pozícii obvinených, tlmočenie na polícii nemali. Obvinili ich pritom z krivého obvinenia a krivej výpovede, čiže zo skutkov, kde záleží na každom slovíčku.

Keď obhajcovia žiadali na súde pre svojich klientov tlmočenie a nakoniec aj preklady relevantných dokumentov, napríklad aj obžaloby, od prokurátora si vypočuli, že ide o obštrukciu. A k týmto argumentom sa pridávali aj okresní sudcovia. Zvrátil to až krajský súd.

Zvrat vďaka Štrasburgu a voľbám

Na porušenie svojich práv – nedostatočné vyšetrovanie razie – sa sťažovali aj na Ústavnom súde. Keď ani tam neuspeli, ostal pre nich jedinou nádejou Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu.

Prvé rozhodnutie prišlo vlani v septembri, sudcovia v Štrasburgu potvrdili v prípade dvoch obžalovaných, že boli porušené ich práva. Skritizovali nedostatočné vyšetrovanie, ktoré prišlo neskoro.

Po tomto rozhodnutí ESĽP obhajcovia čakali na kroky prokurátora. Ten mesiace čakal na oficiálny preklad rozsudku. Keď prokurátor nekonal, napísali obhajcovia na generálnu prokuratúru, upozornili na procesné chyby, na rozhodnutie Štrasburgu a žiadali oslobodenie svojich klientov.

Prokurátor Ladislav Masár im síce napísal, že nemôže podriadenému prokurátorovi z okresnej prokuratúry nariadiť, aby ustúpil od obžaloby, ale aj tak po preštudovaní spisov skonštatoval, že obžalovaní nemajú vôbec čo stáť pred súdom.

Na generálnu prokuratúru pritom obhajcovia písali už v lete 2019. Vtedy ich sťažnosti skončili na Krajskej prokuratúre v Košiciach a nikto im nedal za pravdu.

Teraz, v roku 2021, to už išlo. „Po oboznámení sa so stanoviskom generálnej prokuratúry a po opätovnom prehodnotení skutkového stavu prokurátor Okresnej prokuratúry Košice I ustúpil od obžaloby,“ potvrdila hovorkyňa košickej prokuratúry Jarmila Janová v marci.

„Takmer osem rokov boli obyvatelia Budulovskej ulice v Moldave nad Bodvou traumatizovaní postupom štátnych orgánov, ktoré sa, vyzerá to tak, riadili viac politickou objednávkou ako príslušnými zákonmi a právom,“ povedala Lýdia Šuchová z občianskeho združenia Equity.

Práve vďaka nej sa podarilo do kauzy „privolať“ Kvasnicu s Kuciaňom. Šuchová po celý čas stála pri zbitých, a hoci dnes pôsobí ako riaditeľka Základnej školy v Lozorne, pravidelne si brávala dovolenky a chodievala na každé jedno pojednávanie do Košíc.

Okresný súd dnes podľa Kvasnicu vyslal veľmi dôležitý signál. „Je to signál, že obete trestnej činnosti sa nemusia báť vypovedať, a to je mimoriadne dôležité,“ dodal s tým, že teraz sa to týkalo rómskej menšiny, v minulosti príslušníkov maďarskej menšiny. „Som rád, že naši rómski spoluobčania sa dokázali postaviť a udržať si vztýčenú hlavu,“ povedal Kvasnica.