Denník N

Zachráni ďalšia Matovičova atómová bomba pôrodnosť?

Ilustračné foto – TASR
Ilustračné foto – TASR

Ak niečo v prípade rodinnej a populačnej politiky nefunguje, tak to je priama úmera v zmysle, čím viac peňazí nalejeme do systému, tým viac detí sa bude rodiť.

[Premiér v teniskách – kniha o politikovi, ktorý tak chcel byť chybou v systéme, až sa mu to podarilo.]

Autor je demograf, Prírodovedecká fakulta UK

Oblial ma studený pot, keď som sa dopočul o ďalšom probléme, ktorý ide šmahom ruky vyriešiť predseda OĽaNO. Najprv iba tajomný status, potom aj niekoľko ďalších informácií, že by sa mali zvyšovať prídavky na deti, a to niekoľkonásobne.

O vplyve na štátny rozpočet a nutnosti zvyšovať DPH ako neekonóm písať nebudem. Na predmete populačná a rodinná politika však študentom vysvetľujem, že je zásadný rozdiel medzi účinnosťou a (finančnou) efektívnosťou opatrení. Ak niečo v prípade rodinnej a populačnej politiky nefunguje, tak to je nejaká priama úmera v zmysle, že ak „nalejem“ do systému 1,5-krát viac peňazí, tak páry budú mať 1,5-krát viac detí.

Existuje mnoho štúdií, ktoré ukazujú, aký mnohoraký a komplikovaný je problém účinnosti politík. Mohli by sme uviesť príklad Južnej Kórey, ktorá po rokoch rapídneho rastu výdavkov na rodinnú politiku zaznamenala v roku 2018 presne 0,98 dieťaťa v prepočte na jednu ženu v reprodukčnom veku (úhrnná plodnosť). Teda dvakrát nižšiu, ako je dlhodobá záchovná hodnota pre populáciu. Sú aj ďalšie príklady krajín, kde účinnosť novozavedených opatrení bola nízka alebo iba dočasná.

Som ten posledný, kto by chcel spochybňovať potrebu ďalších opatrení na zvýšenie plodnosti, vítam ich. Áno, zaznamenávame pokles alebo prinajlepšom stagnáciu plodnosti generácií čoraz mladších žien, rastúcu bezdetnosť, rast jednodetnosti spojený s poklesom pravdepodobnosti narodenia detí druhého poradia (jeden z kľúčových problémov) a v konečnom dôsledku máme iba okolo 1,55 dieťaťa v prepočte na ženu, a to už po dobiehaní „odložených“ pôrodov po transformácii reprodukčného správania po roku 1989. Pritom sa ukazuje, že v prieskumoch Európanky deklarujú s výnimkou niektorých krajín dva a aj o čosi viac detí ako ideálnu veľkosť rodiny, eventuálne ako takzvaný zamýšľaný (intended) počet detí.

Ukazuje sa, že krajiny, kde majú vyššie výdavky na rodinnú politiku, ale predovšetkým prepracovanejšie politiky najmä so zreteľom na zosúladenie rodiny a práce, majú o niečo vyššiu plodnosť a rozdiel medzi reálnou a zamýšľanou plodnosťou je nižší. Sú však aj krajiny, kde je rozdiel viac ako 0,5 dieťaťa medzi realitou a ideálom. To indikuje, že v týchto štátoch niečo nefunguje dobre.

Sú to často najmä krajiny s menším potenciálom rodín generovať „vankúš“ pre výchovu a krajiny s problematickým trhom práce (napríklad nezamestnanosťou mladých), teda aj postkomunistické, ale aj mediteránne štáty. Ale pozor, aj v krajinách s vyššou pôrodnosťou a príkladnými politikami môže napríklad obdobie hospodárskeho poklesu znamenať dočasný pokles pôrodnosti, najčastejšie sa to prejaví ako odklad pôrodov na vyšší vek, z ktorých časť sa už nemusí „dobehnúť“.

Chcem tým povedať, že populačná politika sa skladá a musí skladať z mnohých ingrediencií. Ani do polievky nikto nesype bezhlavo všetky druhy korenín a dochucovadiel alebo iba jedno v ľubovoľnom množstve. Jednak to polievku predraží a vôbec to nemusí znamenať lepšiu chuť. Ak je Matovičova nová atómová zbraň iba (respektíve najmä) o tom, že sa nalejú také obrovské miliardy práve a len do jednej dávky (prídavku na deti), tak to je presne tento prípad.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Igor Matovič

Komentáre

Teraz najčítanejšie