Psychiater Černák: Nie je dobré mať na všetko terapeuta, človek by si mal šťastie trochu aj zaslúžiť
Článok uverejňujeme v rámci spolupráce s Ligou za duševné zdravie.
Psychiater Pavel Černák si nemyslí, že by sme mali mať všetko v živote vždy harmonicky usporiadané. K životu patrí aj určité strádanie a obdobia, keď sa nám darí menej, vysvetľuje v rozhovore. Jeho úplnú verziu si môžete vypočuť v novom podcaste Ligy za duševné zdravie Ako sa máš?
Keď príde pacient za psychoterapeutom, ako zvyčajne vyzerá ich rozhovor?
V psychoterapii je špeciálna metóda. Navonok vyzerá ako bežný rozhovor, ale nie je to bežný rozhovor, naopak, je to veľmi štruktúrovaný rozhovor, v ktorom si terapeut všíma všeličo, najmä neverbálne prejavy a z toho usudzuje, ako je to u klienta naozaj. Pacient má množstvo nevedomých procesov a terapeut ich musí rozpoznať a odhaliť. Je to proces, v ktorom sa odohráva množstvo informácií, postojov aj motivácií.
Nemá terapeut nutkanie pacienta trochu pokarhať alebo mu povedať, že niečo nebolo správne?
On to nutkanie, samozrejme, má, pretože terapeut je tiež len človek z mäsa a kostí. Aj my cítime a máme svoje hodnotové schémy. Pacient nám môže ponúknuť niečo, čo je nám úplne cudzie. Platí však pravidlo, že nehodnotíme, neposudzujeme, rešpektujeme to, čo pacient má. Druhá vec je, či je to pre neho životaschopné, nosné, či je pacient identifikovaný s tým, ako žije, alebo či chce zmenu. Keď chce zmenu, tak mu, samozrejme, ukážeme: „Vidíte, hovorili ste toto a konáte takto“. Môžeme mu ukázať cestu, ale v zásade nesmieme implantovať pacientovi naše predstavy o správnom živote.
V jednom rozhovore ste povedali: „Keby sme chodili so všetkým na terapiu, budovali by sme ideálny svet a to je pasca.“ Ja si to vykladám tak, že istá forma duševnej nepohody je úplne v poriadku a mal by som sa s ňou vedieť vyrovnať sám. Chápem to správne?
Áno, správne ste odhadli, čo som tým myslel. Ja si nemyslím, že byť šťastným a mať všetko stále harmonicky usporiadané by mal byť sen ľudského indivídua. Určité strádanie, určitá frustračná tolerancia, určitá nepohoda a obdobia, keď sa človeku menej darí – horšie vstávame, sme mrzutí, máme pocit, že nás všetci opustili a nemajú nás radi – to všetko patrí k životu.
A v čom teda spočíva tá pasca?
V tom, že by sme
