Správy vybral a komentoval Juraj Javorský
1. Pre jedného Matoviča sa nemusí búrať demokracia
Zhodou okolností práve v deň, keď majú poslanci hlasovať o vyslovení dôvery vláde Eduarda Hegera, prijali v prezidentskom paláci petíciu za vyhlásenie predčasných volieb. Kým v parlamente sa očakávalo potvrdenie mandátu súčasnej vládnej koalície, cieľom referenda je pravý opak – ich mandát ukončiť.
Znamená to, že sa práve začal súboj medzi priamou a zastupiteľskou demokraciou, ktorého výsledok bude mať na krajinu určujúci efekt s oveľa väčšou trvanlivosťou než vláda Igora Matoviča.
Návrat po 17 rokoch. V skutočnosti je toto len ďalšie kolo súboja o hlavný nástroj demokracie, pretože vôbec nejde o prvé referendum o predčasných voľbách. Tomu poslednému z roku 2004 takisto predchádzala petícia so 600-tisíc podpismi. Napriek tomu prišlo na referendum len 20 percent voličov.
Tentoraz by mohla byť cesta od petície k skutočnému referendu zložitejšia, aj keď organizátori petície dúfajú v hladký a rýchly priebeh.
Od prezidentky na súd. Podľa očakávania dá prezidentka najprv prepočítať podpisy pod petíciou a potom si z dvoch možností – 1. vypísať referendum, 2. požiadať Ústavný súd o posúdenie ústavnosti referenda – vyberie tú rozumnejšiu.
Na Ústavnom súde by sa malo potom odohrať posledné kolo súboja medzi priamou a zastupiteľskou demokraciou. Nech je raz a navždy jasné, ako to vlastne je – či je Slovensko štandardnou zastupiteľskou demokraciou, v ktorej ľudia každé štyri roky odovzdajú svoj hlas voleným zástupcom a kde je skrátenie volebného obdobia prísne obmedzené.
Alebo či je Slovensko nejakým endemickým hybridom, kde síce existujú voľby a volebné obdobia, ale len pokým referendum nerozhodne inak.
Referendový marketing. Fico a Pellegrini, ktorí si toto referendum privlastnili, budú teraz púšťať obohranú platňu o tom, že moc pochádza z ľudu a ľud môže všetko. Pre ľud naštvaný na vládu Igora Matoviča sú to lákavé slová, pretože v nich cíti nádej na zmenu.
Je to však falošná nádej, pretože je vylúčené, aby všetci – prezidentka, Ústavný súd a parlament – dovolili v mene hnevu ľudu na jedného Igora Matoviča riskovať základy demokracie v účelovom referende.
Vedia to aj Fico s Pellegrinim a sami by v skutočnosti nechceli robiť politiku v systéme, kde dĺžka volebného mandátu závisí od referenda. To im však nebráni robiť si z referenda marketingový nástroj.
Fakt, že presvedčili už 600-tisíc ľudí, hovorí veľa o výsledkoch práce súčasnej vládnej koalície. Nielen tí, ktorí podpísali petíciu, majú pocit, že si zaslúžia lepšiu vládu.
Ešte oveľa viac si však zaslúžia stabilné a overené demokratické inštitúcie vrátane štandardného uplatňovania volebného práva, pretože tie sú neporovnateľne dôležitejšie než jedna nepodarená vláda.
2. Akcia Moldava sa obracia na dobrý koniec
Robert Fico a Peter Pellegrini mali v pondelok plné ústa rečí o právach a vôli ľudu, lenže ich skutočný vzťah k ľudským právam prezradila udalosť, ktorá nijako nesúvisela s referendom. Okresný súd v Košiciach oslobodil jedného zo siedmich Rómov, ktorých zbili policajti a namiesto satisfakcie ich potom ešte aj odsúdili za krivú výpoveď.
Budovanie autority psami a obuškami. Bitka bola v roku 2013 súčasťou akcie, pri ktorej nabehlo 60 policajtov so psami do rómskej osady v Moldave nad Bodvou a pomocou fyzického násilia si „zvyšovali svoju autoritu“, ako to vtedy pomenoval policajný šéf Tibor Gašpar.
Hoci sa neskôr ukázalo, že na takú akciu nemala polícia žiadny dôvod, že tam nikoho a nič nenašla a že násilie použila v rozpore so zákonom, Robert Fico sa vtedy spolu s Robertom Kaliňákom bez váhania postavili na stranu polície.
Lenže neoprávnená policajná brutalita a morálne zlyhanie vládnych špičiek neboli zďaleka celým peklom, ktorým si Slovensko muselo prejsť. Hanba za Moldavu nad Bodvou patrí aj vtedajšiemu šéfovi policajnej inšpekcie Milanovi Lučanskému, prokurátorovi Matejovi Čintalovi, ktorý si teraz radšej zobral dovolenku, aby nemusel vysvetľovať, prečo stiahol účelovú žalobu až po rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu v prospech Rómov.
A spomínať sa bude aj na sudcov, ktorí dokázali na slovenské pomery nevídanou rýchlosťou odsúdiť Rómov, menovite na Martina Baločka, Ladislava Bujňáka či Milana Hustáka.
Vďaka a prepáčte. Hoci by toto víťazstvo spravodlivosti nebolo možné bez obchádzky cez Štrasburg, najväčšiu zásluhu na ňom majú samotní Rómovia, ktorí sa rozhodli nepoddať sa presile vládnej a súdnej moci, ktorá sa proti nim spojila.
Mnohí Rómom pomáhali: aktivistka Lýdia Šuchová, obhajcovia Roman Kvasnica a Dalibor Kuciaň, dve ombudsmanky, najprv Jana Dubovcová a potom Mária Patakyová.
3. NCZI varuje: s očkovaním je to ešte horšie
Ešte v piatok to vyzeralo, že najväčší problém s očkovaním proti koronavírusu predstavuje systém registrácie pod Národným centrom zdravotníckych informácií. To preto, že prideľoval termíny 16-ročným ľuďom, hoci tisícky starších naň čakali márne.
V pondelok však vystúpil šéf NCZI na špeciálnej tlačovke a veci posunul do inej perspektívy. Niežeby v nej systém registrácie už nebol problémom, ten najväčší problém je však iný: nezáujem o očkovanie.
Ani nie polovica. Podľa Róberta Suju sa Slovensko v zaočkovanosti nedostane ani cez hranicu 1,8 milióna ľudí. Všetci, ktorí chcú dostať vakcínu, ju dostanú v priebehu nasledujúcich pár týždňov.
Suja vychádzal pri svojich odhadoch najmä z počtov, ktoré vidí v elektronickej čakárni. V nej aktuálne čaká na svoju prvú dávku približne štvrť milióna ľudí. Necelých 1,2 milióna už prvú dávku dostalo.
Tieto čísla sú žalostné, aj keby boli mierne podhodnotené. Hovoria, že doterajšia predstava ministerstva zdravotníctva o zaočkovaní 60 percent populácie bola príliš optimistická a že v skutočnosti to môže skončiť pod 50 percentami.
Kolektívny problém. Ani vedci zatiaľ nemajú úplne jasno v tom, aká musí byť miera zaočkovanosti v kombinácii s mierou premorenosti na to, aby sa dalo hovoriť o kolektívnej imunite proti koronavírusu. Seriózne odhady však majú spodnú hranicu na 70 percentách, čo znamená očkovať prakticky celú dospelú populáciu, resp. zapojiť do očkovania aj deti.
Nízky podiel zaočkovaných pritom znamená problém pre všetkých, pretože bez dosiahnutia kolektívnej imunity bude vírus stále natoľko životaschopný, že si vynúti neustále predlžovania a opakovanie zákazov a opatrení proti šíreniu nákazy. To budú cítiť všetci – očkovaní aj neočkovaní.
Preto by sa malo stať pozdvihnutie záujmu o očkovanie najvyššou tohtoročnou prioritou vlády Eduarda Hegera.
Jednou vetou:
4. Na Slovensku potvrdili za nedeľu 41 úmrtí na covid, počet hospitalizovaných klesol na 1327, podporu umelej pľúcnej ventilácie potrebuje 193 osôb.
5. Na očkovanie klientov a zamestnancov čaká ešte 130 zariadení sociálnych služieb z celkovo 893, ktoré prejavili záujem.
6. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry prepustil z väzby právnika Jána Gajana, ktorý je obvinený z korupcie.
7. Mariana Kočnera čaká ďalší súd, obžalovali ho v kauze motákov, ktoré posielal z väzby.
8. Strana Za ľudí navrhne vláde úplne zrušiť zákaz vychádzania a zhromažďovania, vládny kabinet bude na jej návrh prehodnocovať aj pokračovanie núdzového stavu.
9. „Staviam sa za Petra Kažimíra,“ vyhlásil vo videu predseda Smeru Robert Fico.
10. Pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače Kristián Čekovský (OĽaNO) informoval, že pripravujú „postupnú“ reformu RTVS.
Zaujímavé články:
Čo však stále fascinuje, je počet ľudí, ktorí napriek všetkému, čo sa stalo a čo sa deje, sympatizujú s Putinom a jeho režimom.
Ivan Mikloš o Putinových užitočných idiotoch (sme.sk)
Z policajných dokumentov o akcii vyplýva, že išlo o plánovanú represívno-policajnú akciu. Také sú bežné v diktatúrach. Represívne policajné akcie. Až dodatočne a pod tlakom verejnej mienky ako dôvod akcie polícia začala uvádzať, že jej účelom bolo pátranie po hľadaných osobách a veciach pochádzajúcich z trestnej činnosti.
Jana Dubovcová o šiestom výročí akcie v Moldave nad Bodvou (dennikn.sk)
FB status:
Generálny riaditeľ NCZI zhodnotil, že podľa neho realisticky dosiahneme tak 38 % zaočkovanosť. Znie to alarmajúco, že? No áno. Takáto je realita a mnohí tu opakovane kričíme na poplach, že štát nerobí nič, aby toto zvrátil. Práve naopak, bývalý premiér a súčasný minister financií tu časť populácie namotal na očkovanie Sputnikom. Čiže môžem pokojne povedať, že sa tu robí akurát tak antikampaň.
Zo slov riaditeľa NCZI je zároveň tiež zrejmé, že v čakárni na mnohých miestach nie je dosť ľudí nad 60 rokov a teda systém by mal automaticky prideľovať termíny zase ľuďom do 18 rokov, keďže už len oni sú tam pridelení na vakcínu Pfizer. A teraz jednoduchá otázka, prečo ešte stále neznížili vek pre Pfizer?
Shooty:
Citát:
Riaditeľ Národného centra zdravotníckych informácií Róbert Suja
Odkaz MMŠ:
Posledné slovo Braňa Bezáka:
V komediálnej šou herečky Catherine Tateovej bol jeden zo segmentov postavený na tom, že jej postava sa zhodou okolností dostávala do situácií, keď niekto v jej okolí potreboval pomôcť.
Ona vždy v snahe pomôcť s dobrým úmyslom zareagovala: „To zvládnem!“
A my sme smiali na tom, ako v skutočnosti nezvláda prekladať do siedmich jazykov, hrať na bicie v kapele Divine Comedy alebo hrať curling.
Neviem, kto prišiel za Igorom Matovičom s tým, že Slovensko potrebuje pomôcť s demografickou krízou. Ale som si istý, že po tom, ako už po niekoľký raz v podobnej situácii povedal, že to zvládne, sa nikto smiať nebude. Skôr naopak.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Denník N
Juraj Javorský



































