Keď sa za Fica kradlo, tak sa aj bilo

Tibor Gašpar je dôvodne podozrivý z korupcie. Údajne najlepší policajný prezident v dejinách (podľa Smeru) bude v prípade dokázania viny zároveň vysvetlením, že korupcia privoláva aj ďalšie zlyhania. Obzvlášť keď je systém prehnitý zhora.

Ak vedenie zboru samo porušuje zákon, chýba mu vôľa vyžadovať jeho dodržiavanie od radových policajtov. Veľmi dobre to vidno na prípade razie v Moldave nad Bodvou.

Po ôsmich rokoch sa prvý z policajtmi zbitých obyvateľov tamojšej rómskej osady dočkal akej-takej satisfakcie. Prokuratúra upustila od stíhania Leonarda Horvátha, ktorý podľa nej až doteraz o brutalite policajného zásahu v júni 2016 klamal. Na zmenu jej názoru bolo potrebné dlhoročné úsilie dvoch ombudsmaniek a zásah súdu v Štrasburgu. Dovtedy si rozhodujúce slovenské inštitúcie osvojili verziu príbehu, ktorú napriek očividným slabinám hlásal Robert Fico, Robert Kaliňák a už spomínaný Tibor Gašpar.

Nie je to tak, že by Slovensko bolo v zlyhaní niektorých policajtov výnimočné. Stáva sa aj inde. Stačí sa pozrieť na USA alebo na známy prípad slovenského občana, ktorý po neprimeranom zásahu policajtov zomrel v Belgicku. No u nás sme mali svoje špecifiká. Konkrétne policajné a politické vedenie, ktoré za vlád Smeru vopred a opakovane obhajovalo agresorov (alebo v prípade Hedvigy Malinovej, naopak, hanilo obeť).

U Fica a jeho priateľov jednoducho nešlo o jednorazový úlet, ale nastavenie priamo z továrne, ktoré ich nútilo postaviť sa vždy proti menšine a na stranu silnejšieho, aj keď nebol v práve.

Tak ako nevieme, či bola prvá sliepka alebo vajce, nevieme, či sa za Fica najskôr bilo alebo kradlo. Je len očividné, že oboje spolu súviselo v tom zmysle, že ak sa robilo jedno, ľahšie sa tolerovalo druhé.

Alebo inak – ak vedenie policajného zboru bralo úplatky, bolo preň celkom prirodzené kupovať si lojalitu podriadených tým, že zatváralo oči nad ich pochybeniami.