Víťazstvo s trpkou príchuťou

Autorka je bývalá verejná ochrankyňa práv

Neprimeraný policajný zásah na Budulovskej ulici v Moldave nad Bodvou polícia uskutočnila 19. júna 2013. Až na základe silného mediálneho tlaku a takmer rok po zásahu nasledovalo jeho vyšetrovanie. Výsledkom vyšetrovania policajného zásahu bolo konštatovanie, že neexistujú žiadne dôvody na vznesenie obvinenia voči príslušníkom polície. A podanie obžaloby v roku 2018 voči šiestim Rómom, v piatich prípadoch boli obžalovaní z prečinu krivého obvinenia a v jednom prípade z prečinu krivej výpovede a krivej prísahy.

V júli 2020 Európsky súd pre ľudské práva vydal rozsudok o sťažnosti R. R. a R. D. voči Slovenskej republike. Rozhodol, že došlo k porušeniu článku 3 Európskeho dohovoru v jeho vecnej aj procesnej časti. V konaní pred súdom sa preukázalo, že sťažovatelia boli počas policajného zásahu vystavení neľudskému zaobchádzaniu, že vláda nepreukázala, že použitie sily voči nim bolo nevyhnutné a nebolo neprimerané. Súd konštatoval, že vyšetrenie prípadu ako celok nebolo adekvátne.

Rozhodol aj o tom, že došlo k porušeniu článku 14 v spojení s článkom 3 Európskeho dohovoru z dôvodu nedostatočného vyšetrenia údajnej diskriminácie pri plánovaní zásahu vykonaného dňa 19. júna 2013 v rozsahu, v akom sa týkalo sťažovateľov.

Až po tomto rozhodnutí sa pred našimi orgánmi spravodlivosti a zákonnosti zmenilo postavenie obžalovaných Rómov a je možné, že rozsudok o oslobodení spod obžaloby nadobudne právoplatnosť.

Ale to by nemalo byť všetko. Oslobodením šikanovaných by sa to pre štát nemalo skončiť, ale začať.

Pretože prekáža, že sa nepreskúmala existencia materiálnych dôvodov na zásah v čase jeho plánovania a nariadenia, a teda jeho legitimita. Prekáža, že zásah nebol nahratý na video. Prekáža, že nebyť rozsudku európskeho súdu naše štátne orgány by ho považovali za legálny, legitímny, primeraný, opodstatnený a potrebný. Donedávna to vyzeralo tak, že aj vrátane našich súdov.

Kto z novozapálených ochrancov právneho štátu a základných ľudských práv z radov politikov sa dnes, v čase pandémie, prihlási k svojim nedávnym a často až arogantným odmietnutiam návrhov ústavného orgánu verejného ochrancu práv napríklad na zmenu prístupu polície k predvedeným a zaisteným osobám, na zmenu doterajších neľudských podmienok v policajných celách? Alebo k ignorovaniu návrhov na zabezpečenie základného práva na prístup k pitnej vode a hygiene pre všetkých, na zmenu vo vzdelávaní rómskych detí, na zabezpečenie prístupu k právu na právnu ochranu, na ochranu súkromia a na rodinný život pre všetkých.

Ak by sťažovatelia z Moldavy nemali advokátov, nemali by rozsudok európskeho súdu. Kto si myslí, že bez tohto rozsudku by naše inštitúcie právneho štátu zmenili posúdenie policajného zásahu v Moldave a postavenia sťažovateľov? Ja si to, žiaľ, nemyslím. A to je tá trpká príchuť víťazstva. Ešte to asi potrvá, kým budeme v spravovaní krajiny vnútorne inklinovať viac k demokracii než k diktatúre.