Slovan Bratislava mení trénera osemnásty raz za trinásť rokov éry majiteľa Ivana Kmotríka staršieho. Do klubu sa vracia Vladímir Weiss starší, ktorý nahradil Slovinca Darka Milaniča.
Také časté výmeny nahrávajú na vtip, že sa už všetci tréneri minuli, a preto Slovan začína točiť tých istých odznovu.
Realita je však taká, že pre Kmotríka staršieho je Weiss dlhodobo najlepším slovenským trénerom a najradšej by bol, keby Slovan trénoval stále.
Keď z klubu pred deviatimi rokmi odišiel, majiteľa to nepotešilo. Pre problémy s fanúšikmi však Weissa nedokázal presvedčiť, aby zostal.
Dočítate sa:
- za akých okolností Weiss st. v Slovane skončil naposledy;
- ako Kmotrík pred 25 rokmi Weissovi pomohol po spore s Júliusom Rezešom;
- prečo Weiss šetrí Kmotríkovi peniaze;
- ako sa darilo Weissovi po odchode zo Slovana;
- že je známy nielen trénerskými úspechmi, ale aj útokmi na novinárov.
Keď ho vyhodil Rezeš, zobral ho Kmotrík
Weiss trénoval Slovan od 5. augusta 2011 do 29. júla 2012. Zo začiatku sa jeho práca v klube prekrývala s povinnosťami reprezentačného trénera.
Po historickom postupe na majstrovstvá sveta do Juhoafrickej republiky, kde Slováci uhrali v roku 2010 osemfinále, sa mu v ďalšej kvalifikácii nedarilo. Preto v januári 2012 pri reprezentácii skončil a zameral sa len na Slovan.
Weiss mal v klube skvelý nástup. V Európskej lige vyradil AS Rím, a hoci v skupinovej fáze získal iba bod, s odstupom času vyzerajú výsledky s Parížom Saint-Germain (0:1, 0:0), Athléticom Bilbao (1:2, 1:2) a Red Bullom Salzburg (2:3, 0:3) oveľa lepšie ako vtedy.
V lige však Slovan skončil až tretí za Žilinou a Trnavou. Keď v lete vypadol v Európskej lige po dvoch remízach s maďarským Videotonom, fanúšikovia boli veľmi nespokojní. Slovan v ďalšom zápase v lige remizoval so Žilinou 1:1 a Weiss následne rezignoval na svoju pozíciu.
Kmotrík starší však tvrdí, že za jeho koncom neboli výsledky, on by ho vraj na mieste trénera podržal. Aký bol skutočný dôvod?
„Pár tiežfanúšikov na tribúnach ho urážalo. A to od osobných urážok až po antisemitizmus, čo bolo naňho veľa. Ako emotívny človek im to opätoval, potom to bolo ešte horšie a nakoniec si povedal, že toto nepotrebuje, a odišiel,“ vravel Kmotrík na jeseň v rozhovore pre Denník N.
Už vtedy sa vyjadril, že Weiss by bol pre Slovan najlepším trénerom, hoci mal vtedy silnú pozíciu pri gruzínskej reprezentácii a v Slovane začínal tréner Darko Milanič.
Kmotrík sa s Weissom pozná 25 rokov. Do Petržalky ho priviedol už v roku 1996, keď pre súkromný spor s Júliusom Rezešom nečakane skončil v 1. FC Košice. „Tak som mu povedal, nech ide ku mne. Ukázal sa ako dobrý hráč aj tréner.“ Weiss mal potom tri funkcie naraz – bol hráčom, trénerom aj manažérom.
Kmotrík má Weissa rád aj preto, že mu šetrí peniaze. Tvrdí, že na neho netreba dozerať ako na niektorých iných trénerov, u ktorých si nemôže byť istý, či hráčov nestavajú pre lobing futbalových agentov. „Chce len hráčov, ktorých potrebuje. Viem, že nebude posily zbytočne preplácať. Vlado je srdciar. Nepotešil ma len vtedy, keď priviedol Kamila Kopúnka. Mal ho rád, lebo strelil víťazný gól Talianom na majstrovstvách sveta. Tak som mu vyhovel.“
Kmotrík starší sa z diania v klube postupne trochu stiahol a viac právomocí dal svojmu synovi Ivanovi Kmotríkovi mladšiemu. Ten je veľmi dobrý priateľ s Weissovým synom, ktorý momentálne tiež hráva za Slovan.

O Weissovom príchode sa špekulovalo celý minulý týždeň. Predošlý tréner Milanič odtrénoval počas neho ešte dva zápasy a klub ho odvolal až v nedeľu po domácej prehre 0:1 s Dunajskou Stredou.
Slovan bol síce pod jeho vedením prvý v ligovej tabuľke a dostal sa aj do finále Slovenského pohára, ale v poslednom období sa mu nedarilo.
Z posledných piatich zápasov získal iba štyri body. O toľko bodov vedie dve kolá pred koncom pred Dunajskou Stredou. Ďalšiu možnosť rozhodnúť o titule bude mať v sobotu v Zlatých Moravciach a na lavičke už bude sedieť Weiss starší.
„Naše rokovania dospeli do úspešného konca. Trénerské kvality a predovšetkým úspechy Vladimíra Weissa hovoria jasnou rečou, osobne ho vnímam ako najlepšieho slovenského trénera súčasnosti. Bol pre nás jasnou voľbou číslo jeden a som veľmi rád, že sme s ním opäť nadviazali spoluprácu. V utorok povedie prvý tréning, v najbližších dňoch si zostaví aj svoj vlastný realizačný tím. Som presvedčený, že naša spolupráca bude úspešná, a teším sa, že sa Vladimír Weiss stáva trénerom Slovana Bratislava,“ informoval prostredníctvom klubovej stránky generálny riaditeľ Slovana Ivan Kmotrík mladší.
S Gruzínskom bol blízko Eura
Weiss po konci v Slovane tri roky trénoval kazašský klub Kairat Almaty, s ktorým získal miestny pohár. Následne sa presunul na lavičku gruzínskej reprezentácie, ktorú priblížil k dosiaľ najväčšiemu úspechu.
Po víťazstve v skupine D-divízie Ligy národov hrali Gruzínci baráž o postup na Euro, no v rozhodujúcom zápase doma prehrali 0:1 so Severným Macedónskom. Weiss trénoval gruzínsku reprezentáciu päť rokov a dosiahol s ňou zaujímavé výsledky, napríklad tri dni pred Eurom 2016 v priateľskom zápase Gruzínci vyhrali v Španielsku 1:0.
Podľa miestneho novinára Dimu Shariqadzeho z portálu CrystalSport bol Weiss úspešný vďaka tomu, že dokázal zabrániť konfliktom, ktoré boli predtým pre reprezentáciu typické. „Weiss to vyriešil, hráči našli spoločnú reč. Áno, (Weiss) vyžaduje disciplínu, ale je to priateľský človek. Vytvoril dobrú atmosféru a v Gruzínsku má dobrú reputáciu. Hráči ho veľmi rešpektujú,“ hovoril Shariqadze pre Denník N.
V Gruzínsku sa stal Weiss aj obľúbencom novinárov, hoci na Slovensku s nimi mal v minulosti viacero konfliktov.
„Na začiatku na tlačových konferenciách rozprával po rusky, ale teraz už komunikuje iba v angličtine. Bolo to pekné gesto, lebo v Gruzínsku všetci neznášajú Rusko a všetko ruské. Vždy po gruzínsky pozdraví. Pred médiami neprejavuje takmer žiadne emócie. Mám z neho dojem, že je čestným človekom,“ povedal nám Shariqadze.
Weissovi sa napokon s Gruzínskom nepodarilo postúpiť na prvý veľký turnaj a už v decembri avizoval, že by sa rád vrátil ku klubovému futbalu.
„Keď ste päť rokov reprezentačným trénerom, tak máte dosť času rozmýšľať o všetkom, pretože tých zápasov je cez rok málo. Ja som žil doma na Slovensku, nie v Gruzínsku, takže som bol prakticky doma pri rodine a cestoval som len na zápasy a sústredenia a keď to bolo potrebné. Chcem sa vrátiť na klubovú úroveň, no uvidíme, aké budú ponuky, pretože trénerov je milión, ale dobrých klubov nie je veľa, takže človek si niekedy nemôže vyberať. Chcem si nájsť takú cestu, ktorá ma bude baviť, bude mať svoju úroveň a prinesie mi radosť,“ hovoril podľa TASR.
Na Slovensku ho nedávno v rámci ankety Futbalista roka ocenili Cenou Jozefa Vengloša pre najlepšieho slovenského trénera. V hlasovaní dostal o bod viac než Ján Kozák ml.

S úspechmi pribúdali aj konflikty s novinármi
Weiss ako hlavný tréner do povedomia športovej verejnosti prvýkrát výraznejšie prenikol v roku 2003, keď v prvom kole Pohára UEFA (dnes známeho ako Európska liga) s Artmediou Petržalka len tesne vypadol so známym francúzskym klubom Girondins Bordeaux po prehre 2:1 vonku a remíze 1:1 v domácej odvete.
O dva roky neskôr získal s Artmediou prvý titul v najvyššej slovenskej Corgoň Lige. V to leto sa začalo slávne ťaženie Artmedie v Lige majstrov, počas ktorého Weissov tím v predkolách postupne vyradil Kajrat Almaty, Celtic Glasgow a po penaltách pred plnými srbskými tribúnami napokon aj Partizan Belehrad. Senzáciou však bolo najmä domáce víťazstvo 5:0 nad Celticom, po ktorom si Artmedia mohla dovoliť aj prehru o štyri góly v napínavej odvete v Glasgowe.
Po triumfe v Belehrade sa Artmedia stala po 1. FC Košice iba druhým slovenským mužstvom, ktoré sa prebojovalo do skupinovej fázy Ligy majstrov.
V nej získala v konkurencii veľkoklubov ako Inter Miláno, Glasgow Rangers a FC Porto šesť bodov za tri remízy a víťazstvo 3:2 v Portugalsku v stretnutí, v ktorom Weissov tím prehrával v 39. minúte o dva góly.
O historický postup do osemfinále bojovala Artmedia do posledného zápasu, v ktorom doma v zlom počasí aj napriek niekoľkým veľkým gólovým príležitostiam remizovala s Portom 0:0, po čom ju Rangers v tabuľke predbehli o jediný bod.
Artmedia na seba aj tak strhla pozornosť európskeho futbalu a počas zimnej prestávky v nej majiteľ Ivan Kmotrík st., ktorý v súčasnosti vlastní Slovan, rozbehol veľký výpredaj. Po odchode väčšiny kľúčových hráčov Bratislavu opustil aj Weiss so svojím asistentom Michalom Hippom.
Spolu sa sťahovali do klubu Saturn Moskovská oblasť, ktorý pôsobil v najvyššej ruskej súťaži. V prvej sezóne s mužstvom získali jedenáste miesto v lige a postúpili do semifinále ruského pohára. V tej druhej však Saturn zbieral jednu remízu za druhou a Weiss s Hippom v Rusku po desiatom kole predčasne skončili.
Pred sezónou 2007/2008 sa trénerské duo vrátilo do Artmedie, s ktorou v nasledujúcom ročníku získali tzv. „double“, teda víťazstvo v lige aj pohári.
Weiss bol považovaný za najlepšieho slovenského trénera a jeho príchod k reprezentácii bol preto vnímaný ako prirodzený krok v jeho kariére.
Po pamätnom zasneženom kvalifikačnom zápase v Poľsku doviedol v roku 2010 slovenský národný tím ako prvý tréner v histórii samostatnosti na MS v Juhoafrickej republike. Na šampionát cestoval spolu so svojím 20-ročným synom Vladimírom Weissom mladším, ktorý v tom čase pôsobil v Anglicku.

Slovensko na MS po remíze s Novým Zélandom, prehre s Paraguajom a prekvapivom víťazstve nad Talianskom postúpilo do osemfinále, v ktorom ho Holandsko zdolalo 2:1.
Weissove trénerské úspechy však sprevádzali aj kontroverzie. Hoci novinárom pred MS sľuboval „otvorené dvere“, jeho vzťah s médiami sa rýchlo zhoršoval. Po prehre s Paraguajom na otázku redaktora Markízy, či si je vedomý nejakej chyby, reagoval podráždene slovami: „Buzera… vyje…“. Nazlostený odišiel, čoskoro sa však vrátil a rovnakému novinárovi povedal: „Keď sa stretneme nabudúce, rozbijem ti hubu.“

Za „rýpanie“ označil aj otázky agentúry Reuters o trénovaní syna a o tom, či si zaslúži byť v tíme. Podobne sa osopil aj na redaktora SME, ktorý robil rozhovor s Weissom mladším. „Ty si odkiaľ, čo podrýpavaš?“ pýtal sa tréner Weiss, po čom ho upokojoval aj syn.
Vulgarizmy použil aj neskôr po prehre s Ruskom počas kvalifikácie na Euro 2012, keď pýtajúcemu sa novinárovi pohrozil slovami „Ešte sa so mnou potrápiš, ty ko…!“
Na lavičke reprezentácie skončil po neúspešnej kvalifikácii na spomínaný európsky šampionát, keď Slovensko v tabuľke skončilo až štvrté. Predbehlo ho aj Arménsko.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Štefan Bugan
Edward Szekeres
Matej Ondrišek
























