Denník N

O mieste, kde niektorí ľudia nemôžu ísť ani do reštaurácie (ukážka z knihy Sama Marca a Veroniky Prušovej)

Moldava nad Bodvou. Foto N - Tomáš Benedikovič
Moldava nad Bodvou. Foto N – Tomáš Benedikovič

[Roky bezprávia. Neuveriteľný príbeh razie v Moldave  vám priblíži kniha Sama Mareca a Veroniky Prušovej.]

Text je ukážkou z pripravovanej knihy o razii v Moldave nad Bodvou Sama Marca a Veroniky Prušovej, ktorá vyjde v júli 2021. Zverejňujeme ho pri príležitosti prvého oslobodzujúceho rozsudku v prípade, v ktorom súdili zbitých obyvateľov osady.

Oti

Je neskoré popoludnie, v kalendári štátny sviatok a v Moldave tak opäť vládne pokojná nehybnosť. Obchody sú zatvorené, na hlavnej ulici nikoho niet, na sedenie v parku je príliš chladno. Na tabuli vedľa busty cestovateľa Mártona Csombora Szepsiho pri budove mestského úradu sa v ľahkom vetre pohojdáva niekoľko plagátov, ktoré sa postupne odlepujú: ponuka na palivové drevo, pozvánka na oslavu Halloweenu, niekoľko ďalších v maďarčine.

„Už si tam?“ pýta sa Oti do telefónu. „Sadám do auta a o päť minút som tam.“

O tri minúty sa naozaj akoby odnikiaľ vynorí malé a ošúchané auto, na ktorom je vidieť, že skôr ako výzor je dôležitý jeho účel.

Otiho, alebo teda Ota Horvátha, pozná v Moldave každý a hoci sa nájde aj niekoľko ľudí, ktorí k nemu neprechovávajú celkom vrúcny vzťah, vo všeobecnosti platí, že sa teší veľkej obľube. Oti je vysoký a uhladený mladý muž s mäkkým hlasom a úsmevom, ktorý odhaľuje dokonale biely chrup. Slovenčina je až jeho tretím jazykom, napriek tomu ju ovláda výborne a len s nebadaným prízvukom. Má tridsaťštyri rokov, manželku a dve deti; dvanásť rokov pracoval ako sociálny pracovník, teraz pracuje ako sociálny pedagóg na základnej škole. Znamená to, že je vlastne mediátorom; spolupracuje s učiteľmi aj rodičmi a svoju prácu miluje.

Škola na ulici Československej armády, ktorá sa nachádza asi dvesto metrov od centra, je dokonalým príkladom hneď niekoľkých vecí naraz. Ide totiž vlastne o dve školy, jednu s vyučovacím slovenským a druhú s vyučovacím jazykom maďarským. Do slovenskej školy najprv chodili slovenské deti, do maďarskej maďarské. A Rómovia, ktorým je maďarčina bližšia ako slovenčina. Rómskych detí bolo čoraz viac a maďarských čoraz menej; do veľkej miery aj preto, že v meste vznikla nová súkromná cirkevná škola s vyučovacím jazykom maďarským financovaná zo štedrej podpory vlády Viktora Orbána.

Podobný príbeh sa pritom nebadane už niekoľko rokov odohráva vo všetkých krajinách, ktoré s Maďarskom susedia; a odohráva sa v oblastiach, kde žije maďarská menšina. Futbalovým klubom v Dunajskej Strede a jeho novým štadiónom počnúc a súkromnou cirkevnou školou v Moldave končiac, podpora Viktora Orbána je štedrá:

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Knihy

Razia v Moldave

Slovensko

Teraz najčítanejšie