Denník N

Stratila som zrak, ale som tu pre dcéru. Môj syn v bdelej kóme neobjíme svoje dieťa. Matky posielajú odkaz matkám

Mamy mamám na Deň matiek
Mamy mamám na Deň matiek

Štyri matky, ktoré zažili veľa utrpenia, hovoria na Deň matiek o tom, prečo je napriek bolesti možnosť byť mamou to najlepšie, čo sa im mohlo stať, a posielajú odkazy všetkým mamám.

Projekt Pošli dobro mamám umožňuje širokej verejnosti adresne prispieť konkrétnym mamám v zložitej situácii.

Na Deň matiek prinášame možnosť nahliadnuť do životov niektorých z nich a možnosť priamo im pomôcť.

Mama Anna z Košíc. Foto – archív A. R.

Anna z Košíc: Máme 90 eur na mesiac

Mám šesť detí a dala som im celý život. Dnes, keď nemám kde bývať, prichýlil ma dočasne s najmladším synom starší syn s rodinou.

Materstvo je šťastie. Moja mamka pochádzala z dvanástich detí. Keď som ja mala trinásť rokov, umrela.

Nečakala som, že sa mi po rokoch stane, že ostanem bez strechy nad hlavou. Roky som pracovala v kuchyni, pandémia mi prácu vzala a ostalo nám s ôsmakom Patrikom 90 eur na mesiac. Takže neviem platiť ani nájomné.

Čo si prajem? Nepotrebujem dovolenky, raz som sa bola prejsť popri Zemplínskej Šírave, nemaľujem sa, strihám sa sama. Chcem len, aby mali všetky deti dobrý život. Snívam o istote pre Paťa, aby mohol študovať a mal kde bývať.

Najviac dnes myslím na mamy, ktoré sa majú ešte horšie ako ja. Keď vidím, ako niektoré nemajú vôbec kde bývať, nemajú čo jesť, vždy im dám aspoň mincu. Mamy, majte sa dobre.

Pomôcť Anne môžete TU.

Mama Adriana zo Starej Kremničky. Foto – Viera Trubačová

Adriana zo Starej Kremničky: Po požiari žijeme v ruine

Po požiari žijeme v ruine, bez elektriny, vody, niekde bez okien a s plesňou. Moje dcéry si zaslúžia viac.

Lucka ako jedna z mála v obci vyštudovala odbor kuchár čašník, dcéra Marianka by si chcela urobiť maturitu. Doma nemá na štúdium podmienky, chodieva na obecný úrad. Je šikovná, vyhrala aj súťaže, v škole si ju veľmi chvália, že je zodpovedná, pokorná, plní si všetky úlohy.  Vedela by si predstaviť pracovať aj ako sociálna pracovníčka, tak ako tá, ktorá jej dnes veľmi pomáha – pani Vierka.

Sme vďačné za každú pomoc, môj muž pil, som sama, robím v obecných službách, Lucka si privyrába ako upratovačka, je pre matku ťažké, keď si jej deti nevedia nájsť prácu, hoci chcú pracovať. Dom sa môže každú chvíľu zrútiť, možno by sme si mohli kúpiť unimobunku. Marianke by som priala lepšiu budúcnosť, no nevieme vybaviť ani žiadne štipendium.

Byť mamou je ťažké.

Pomôcť mame Adriane môžete TU.

Mama Júlia z Veľkej Doliny. Foto – archív J. T.

Júlia z Veľkej Doliny: Štyri mesiace po mozgovej príhode sa synovi narodilo dieťa

Som matka, ktorá vidí svojho syna nehybne ležať už sedem rokov. Najviac ma bolí, že mi už nikdy nepovie maminka, lebo tak mi vždy hovoril.

Mirko bol môj splnený materský sen, dobrý, pokorný, nikdy nepil, nefajčil. S manželom sme sa brali, keď sme mali sotva osemnásť rokov, každý vravel, že nám to nevydrží. Dnes, sedemdesiatroční, spolu otáčame nášho syna, aby nemal preležaniny, sme veľmi zohratí a rovnako aj trpíme. Pomôcť nám nemá kto, ani za peniaze sa do toho nikto nechce dať.

Keď upadol Mirko po mozgovej príhode do bdelej kómy, presne o štyri mesiace nato sa mu narodil syn, ktorého už nedokázal objať, hoci všetko vníma. Vnúčik je u nás často, keď bol malý, spával na ockovi, teraz ho drží za ruku a rozpráva sa s ním. Tisíce eur sme už dali na nádej v zlepšenie. Aj vy by ste dali.

Prajem mamám, aby vždy mohli počuť svoje dieťa povedať: „Mama.“

Pomôcť mame Júlii môžete TU.

Mama Silvia z Bratislavy. Foto: Archív S.M.

Silvia z Bratislavy: Pre mamu na invalidnom dôchodku to je ťažké

Aj keď som v dôsledku cukrovky stratila zrak, snažím sa byť mojej Laure oporou, venujem sa naplno jej aj domácnosti. Má jedenásť rokov a je mojou kamarátkou a zmyslom môjho života.

Som aj po mozgovej príhode. Pre mamu na invalidnom dôchodku je najťažšie zabezpečiť, aby dieťaťu nič nechýbalo. S výživným som to ešte akosi zvládla, no Laurin otec, ktorý sa o ňu nikdy nezaujímal, v decembri zomrel.

Od 10. januára čakám na sirotský dôchodok, ale stále nemáme nič. Síce ho dostaneme aj spätne, ale nikto mi nepovie, v akej výške, a z čoho máme zatiaľ žiť. Matky to nemajú ľahké. A hoci som nikdy nemala ani oporu partnera, ani veľa peňazí, svoje rozhodnutie byť matkou by som nikdy nezmenila.

Prajem mamám veľa sily každé ráno vstať a začať odznova. Dieťa prirodzene rieši hlavne seba a my musíme riešiť jeho problémy s láskou. Myslite stále na to, že dieťa je to najvzácnejšie, čo sa nám mohlo stať.

Pomôcť mame Silvii môžete TU.

Slovensko

Teraz najčítanejšie