Denník N

Vzniká prvá kniha rómskych riekaniek

Dostane sa najskôr k deťom z chudobného prostredia. Práve im môže výrazne pomôcť v napredovaní.

Chudobné deti majú už pred nástupom do školy výrazne nižšiu slovnú zásobu a zaostávajú v reči. Rodičia s nimi rozprávajú podstatne menej, ako je to vo vrstvách s vyšším socio-ekonomickým statusom. Na tento problém reaguje aj prvá kniha rómskych riekaniek, ktorá má slúžiť ako nástroj na rozvoj reči pre tie najchudobnejšie deti vo vylúčených komunitách.

Sunoro (Sen)

Kniha riekaniek a detských básničiek v rómskom jazyku je prvou svojho druhu a dostala názov Sunoro (Sen). Jej autorkou je Vierka Kováčová zo Zborova, ktorá pôsobí ako omama v občianskom združení Cesta von. Kniha je reakciou na potrebu rozvíjať materinský jazyk detí, ktorým sa denne venuje vo svojej práci.

Ako ostatné omamy, aj Vierka pracuje s deťmi v ranom veku. Raz týždenne navštívi každú rodinu z programu Omama. Rodičov v najchudobnejších osadách učí ako rozvíjať kognitívne zručnosti, jemnú a hrubú motoriku, a reč ich detí.

Omama

Program Omama pred tromi rokmi spustilo občianske združenie Cesta von, ktoré takto zamestnáva už 16 rómskych žien a venuje sa takmer 300 deťom a ich rodičom z chudobných komunít. Jeho cieľom je znížiť dopad toxického stresu spôsobeného životom v chudobe, ktorý fatálne narúša zdravý rozvoj detského mozgu a neskôr výrazne znižuje ich šancu uspieť v škole. Jednou z oblastí, kde sa tento sklz prejavuje najviac, je aj vývin reči.

Prečo riekanky

Podľa výskumov, deti z chudobných rodín počujú okolo 250 tisíc slov do jedného roka, na rozdiel od detí z vyššej vrstvy, kde sú to až 4 milióny slov. Okrem toho, rómske deti z chudobných osád čelia oproti svojim vrstovníkom aj inej výzve. Pre väčšinu z nich nie je slovenčina materinský jazyk a prvýkrát sa s ňou častokrát stretávajú až v škole. Keďže musia zvládať naraz nový jazyk, nové prostredie a nové učivo, hneď od začiatku zažívajú pocit neúspechu, čo ich často odradí od ďalšej snahy a úsilia učiť sa. Mnohé už v prvých ročníkoch prepadnú a zvyšok štúdia dokončia s pocitom, že škola nie je miesto pre ne.

Omamy sa tomu snažia vo svojej práci s deťmi v ranom veku predísť. Okrem toho, že sa s deťmi na lekcii rozprávajú po slovensky, rozvíjajú aj ich materinský jazyk – rómčinu. Odborníci tvrdia, že keď si dieťa dobre osvojí materinský jazyk, omnoho ľahšie sa potom naučí akýkoľvek iný cudzí jazyk.

U malých detí sú skvelým nástrojom na rozvoj reči práve riekanky.

V rómskom jazyku doteraz žiadne neexistovali a preto sa ich omama Vierka rozhodla napísať a sprístupniť ich všetkým rodinám, ktoré o ne budú mať záujem.

O autorke

Omama Vierka Kováčová sama vyrástla vo veľmi ťažkých a chudobných podmienkach v osade. Napriek nepriaznivej situácii v rodine ju otec od malička viedol k čítaniu kníh a vzdelaniu. Vierka si spravila maturitu, pedagogické minimum a okrem omamy pôsobí aj ako asistentka v materskej škole v Zborove. 36 riekaniek v rómskom jazyku, ktoré sama napísala a potom preložila do slovenčiny, venovala všetkým rómskym deťom. Vďaka nim sa slovná zásoba detí rozšíri o pomenovania farieb, ročných období, či názvov zvierat. Svojimi ilustráciami ich doplnila maliarka Mária Cingelová.

Ambíciou občianskeho združenia Cesta von je dostať knihu k čo najviac rodinám, s ktorými omamy pracujú. Koncom tohto roka to už bude takmer 500 detí. Využiť ju môžu aj iné organizácie a materské školy, ktoré navštevujú rómske deti.

Podporiť jej vydanie môžete cez kampaň na Startlabe, ktorá práve prebieha.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie