Prokurátor Kysel: Pri Pčolinskom som nezistil žiadnu mocenskú hru (+ podcast, video)

V rozhovore sa dočítate:

• Prečo prokurátor meškal so žiadosťou obvineného Reháka na súd 57 dní,
• O tom, že prokurátori musia preveriť ešte množstvo výpovedí,
• Ako prokuratúra dohoduje tresty so spolupracujúcimi obvinenými,
• Ako na prokurátorov pôsobia vyhrážky Roberta Fica.

Najvyšší súd v dôsledku vašej chyby prepustil z väzby bývalého riaditeľa úradu zvláštnych policajný činností Jozefa Reháka. Dôvodom bolo, že ste 57 dní nepredložili súdu jeho návrh na prepustenie z väzby. Prečo došlo k takejto chybe?

 Je to kombinácia viacerých faktorov. Žiadosť prišla v čase, keď som sa zúčastňoval híringov v parlamente pre kandidatúru na špeciálneho prokurátora a kauze Milana Lučanského a následne som ochorel na covid. Pár týždňov som bol práceneschopný. Chorí na covid boli aj všetci členovia tímu zaradení na tento prípad a v úrade bol len obmedzený počet prokurátorov a administratívnych pracovníkov. Bohužiaľ, žiadosť ostala nevybavená. Akonáhle som v súvislosti s inou žiadosťou zistil, že tá žiadosť tam je, tak som konal najrýchlejšie, ako som mohol, a vec som za dva dni predložil súdu. Samozrejme, pochybenie z mojej strany tam je a bolo predovšetkým mojou povinnosťou aj po návrate z práceneschopnosti skontrolovať celý dozorový spis a vybaviť všetky veci. Ja som vybavoval iba veci, ktoré prišli po tom, ako som prišiel po práceneschopnosti do práce.

To sa asi stane, že prokurátor ochorie, no lehoty bežia. Prečo vás niekto nezastúpil?

Zastupovanie bolo vyriešené, ale predpokladám, že kolegovia nekontrolovali spis pred mojou PN-kou. Žiadosť prišla tesne predtým, ako som ochorel, a nestihol som ju vybavovať. Nezbavujem sa toho, že je to predovšetkým moje pochybenie, pretože ja som určený ako dozorový prokurátor. Každý z nás vybavuje v úrade niekoľko desiatok spisov. Nie je to ako vo filme, ktorý keď pozeráte, tak sa vyšetruje jedna závažná kauza. V podstate už na úrade nemáme takzvané ľahké kauzy a tých náročných káuz je viac.

Špeciálny prokurátor s vami vykonal pohovor, čo je tiež forma potrestania, ale generálny prokurátor chce podať návrh na disciplinárne konanie. Aký trest by ste si navrhli vy sám?

K tomu sa nebudem vyjadrovať práve preto, že pán generálny prokurátor mieni využiť svoje oprávnenie a podať návrh na začatie disciplinárneho konania. Moje vyjadrenie by som považoval za neetické. Bude vecou disciplinárneho senátu, aby posúdil moju mieru zavinenia.

Video: Prokurátor Kysel: Pri Pčolinskom som nezistil žiadnu mocenskú hru (Autorky: Monika Tódová, Martina Koník)

Táto vec sa stala v čase, keď ste vyhrali výberové konanie na pozíciu zástupcu špeciálneho prokurátora a výsledok jednohlasne odobrila aj Rada prokurátorov. Boli ste to tam vysvetľovať?

Áno, Rada prokurátorov sa o to zaujímala, aj pán generálny prokurátor sa vyjadroval pred radou.

Rada skonštatovala, že vaše pochybenie nie je také závažné, že by ste kvôli tomu mohli prísť o funkciu, a aj preto vás podporili. Máte už informáciu, či vás generálny prokurátor vymenuje?

Nemám, je to oprávnenie pána generálneho prokurátora.

Najvyšší súd vás vo svojom rozhodnutí za prieťahy skritizoval, ale predtým v iných rozhodnutiach v podobných veciach skonštatoval, že prieťahy v konaní na strane orgánov činných v trestnom konaní nemajú za následok prepustenie obvineného z väzby, ale skôr môže žiadať odškodné. Odvolávali sa aj na rozhodnutie Ústavného súdu v podobných veciach. Prekvapilo vás, že Najvyšší súd prepustil obvineného z väzby? 

Poznám rozhodnutia Najvyššieho súdu, ktoré riešia prieťahy v konaní bez ohľadu na to, na ktorej strane vznikli. Neprináleží mi hodnotiť rozhodnutie Najvyššieho súdu, môžem ho len plne rešpektovať, určite som však takéto rozhodnutie neočakával. Do budúcnosti je otázne, či sa Najvyšší súd vyrovná s tým, že rozhodol o rovnakej otázke rôznym spôsobom, čo zvykne byť témou pre trestnoprávne kolégium.

Tam aj tento prípad pôjde. Mohlo zohrať úlohu to, že napríklad v dvoch opačných rozhodnutiach išlo o zhruba 20-dňový prieťah a tu to bolo až 57 dní?

Nezaregistroval som v rozhodnutiach Ústavného súdu ani Európskeho súdu pre ľudské práva, že by dĺžka prieťahov bola dôvodom na prepustenie. Vždy to bola otázka prípadného finančného odškodnenia dotyčnej osoby. Neviem sa teda vyjadriť, či práve lehota bola dôvodom rozhodnutia Najvyššieho súdu. Len z rozhodnutia, ktoré mi bolo doručené, môžem dedukovať, že považovali túto lehotu za absolútne neprimeranú. Uvidíme, ako rozhodnú v budúcnosti.

Vy ste argumentovali, že obvinený nemá ísť na slobodu aj preto, že dôkazná situácia voči nemu sa posilňuje, a teda dôvody väzby trvajú. Môže to, že sa dostal Rehák na slobodu, skomplikovať vyšetrovanie?

Nemyslím si. V čase, keď sa predkladala žiadosť na rozhodnutie Špecializovanému trestnému súdu, bolo vyšetrovanie viac-menej skončené a boli vypočutí všetci podstatní svedkovia, ktorí prichádzali do úvahy a mohli sa vyjadriť k priebehu deja, ktorý sa kladie obvinenému za vinu. Samozrejme, obhajoba môže navrhovať ešte vypočutie iných svedkov. Nejaké skomplikovanie nepredpokladám. Posilnenie dokazovania bolo skonštatované v súvislosti s tým, že boli zistené aj iné skutočnosti v inej súbežnej veci. V tejto veci nebolo zaregistrované, že dochádza k ďalšiemu kolúznemu konaniu.

Ak už boli vypočutí všetci svedkovia, prečo bolo dôležité, aby zostal Rehák vo väzbe?

Vzhľadom na konanie, ktoré sa mu kládlo za vinu. Mal používať korupčnú schému, aby nejako konal. Je to stále živá trestná vec a podrobnosti nemôžem hovoriť. Ani neprejudikujem vinu obvineného, bude to otázkou súdneho konania. Vyšetrovanie sa blíži ku koncu – k oboznamovaniu jeho výsledkov. Následne vec posúdim.

Vieme už všetko o mafii v polícii, na prokuratúre a súdoch, ktorá tu fungovala, alebo ešte nás prekvapia nejaké nové mená?

Môžem potvrdiť, že máme viac výpovedí viacerých ľudí, ktoré sú obsiahle a hovoria o množstve skutkov. Tieto výpovede musíme analyzovať, rovnako aj ostatné dôkazy. Predpokladám, že niektoré osoby obviníme. Nebudem sa vyjadrovať, či z radov polície alebo iných zložiek.

Ešte ste neskončili.

Určite nie. Narozprávaných skutkov je naozaj veľa a budeme sa s tým musieť porátať. Ako orgány činné v trestnom konaní sme povinné to urobiť. Nepredpokladám, že sa vždy dostaneme k rozhodnutiu vo veľmi krátkom čase. Niektoré skutky a konania sú veľmi komplikované, niektoré časti konaní, ktoré sú označované ako korupčné, sú pomerne sofistikované, pretože má ísť o zakrývanie niektorých vyšetrovaní, a nie je to urobené takým okatým spôsobom, že by sme hneď mohli rozpoznať, či pri danom trestnom konaní došlo k ovplyvneniu čiastkového rozhodnutia za finančné prostriedky alebo či tam v tom čase nebola dôkazná situácia taká, že by sa dalo vzniesť obvinenie alebo začať stíhanie.

To hovoríme o konaniach, o ktorých sa teraz ešte nevie, že vy ich vyšetrujete ako možno zmanipulované. 

Áno, vyšetruje sa viacero konaní, musia sa triediť, párovať s výpoveďami svedkov, porovnávajú sa listinné dôkazy. Je to pomerne náročné na čas a v súčasnosti sa vyšetrovatelia musia zaoberať aj s tými konaniami, kde už obvinenia sú vznesené.

Úrad špeciálnej prokuratúry začína podávať prvé obžaloby. Začali ste špeciálnym prokurátorom Dušanom Kováčikom, ale ešte predtým došlo k uzavretiu viacerých dohôd o vine a treste so spolupracujúcimi obvinenými. Kedy môže prokurátor uzatvoriť dohodu o vine a treste?

Len na základe skutočností, ktoré priamo vyplývajú z Trestného poriadku. Predovšetkým sa vyžaduje priznanie obvineného v celom rozsahu. Toto priznanie musí byť v súlade s dôkazmi, ktoré nám vyplývajú z vyšetrovania. Konanie o dohode o vine a treste spočíva v tom, že prokurátor si predvolá príslušného obvineného. Zo zákona sa vyžaduje položenie presne stanovených ôsmich otázok a pokiaľ obvinený súhlasí s tými otázkami a jednoznačne na ne odpovedá áno, môže dôjsť k dohode o vine. Následne sa spraví dohoda o treste. Prokurátor predkladá návrh trestu a obvinený sa vyjadruje k tomu, či s tým súhlasí alebo nie.

Prečo je tento inštitút potrebný?

Nie je to výmysel u nás na Slovensku. V rôznych obdobách ho používajú, či už v Spojených štátoch amerických, alebo v niektorých krajinách Európy. Inštitút má skrátiť konanie. Nevykonáva sa hlavné pojednávanie s dlhým dokazovaním, ale len čo dôjde k dohode o vine a treste, vykoná sa iba jedno verejné zasadnutie, na ktorom sú obvinenému opäť položené zákonom stanovené otázky. Pokiaľ má súd za to, že obvinený im porozumel a odpovedal kladne, a súd zároveň považuje trest za primeraný a v súlade so zákonom, tak schvaľuje dohodu vo forme rozsudku a tento rozsudok je hneď právoplatný a nie je možné podanie odvolania, iba ak by došlo k porušeniu práva na obhajobu. Toto skracuje štandardný trestný proces.

Tresty, ktoré v exponovaných kauzách dohodujete, sa väčšinou zdajú ľuďom nízke, možno až ako výsmech. Začalo to žilinským sudcom Pavlom Polkom, ktorý bol akýmsi symbolom korupcie, no on dostal podmienku a peňažný trest 150-tisíc eur. Bolo to spravodlivé?

Ja si myslím, že áno. Pri dohode o vine a treste nemôžeme zohľadňovať všeobecné vedomosti alebo to, čo si ľudia rozprávajú, alebo to, čo vedia. V trestnom konaní sledujeme vždy len to, čo máme napísané v skutku.

Čiže pre vás Polka nebol symbolom dlhoročnej korupcie.

Nechcem to takto povedať, ale ja sa musím držať skutku, takisto ako každý iný prokurátor. Pokiaľ zo skutku vyplýva, že konkrétne sudca Polka mal prevziať úplatok vo výške 106-tisíc eur a z toho si ponechal 36- až 41-tisíc a zvyšok odovzdal iným sudcom za to, aby ovplyvnil iné konania, tak ja ako prokurátor musím zohľadňovať iba túto výšku úplatku. K tomu pristupuje ešte ďalšia skutočnosť a práve v prípade tohto sudcu je tu aj významná spolupráca na objasňovaní trestnej činnosti iných jeho kolegov. Tá sa pretavuje aj do trestných konaní, ktoré sú v súčasnosti vedené.

Čo to znamená? 

Tento súhrn faktorov dohromady znamená, že tomuto obvinenému sa znižuje trest a ukladá sa mu peňažný trest. Mal prevziať 106-tisíc a ukladal sa mu trest 150-tisíc, ktorý je vyšší ako to, čo mal skutkom „zarobiť“. Je to v súlade s medzinárodným dohovorom o boji proti korupcii, ktorý vyžaduje, aby sa odčerpávali výnosy z korupčnej trestnej činnosti. Zároveň je aj trestaný, pretože dostáva aj sankciu. Vždy je to veľmi ťažké rozhodovanie a chápem, čo asi verejnosť zaujíma. Všetci si šuškáme, že táto osoba mala konať spôsobom, ktorý je vyložene protizákonný, navyše je to verejný činiteľ, ktorý mal chrániť čistotu verejného života a mal by byť exemplárne potrestaný. Určite je to sčasti správny názor, ale vyvažujeme to tým, či nám významne spolupracoval pri objasňovaní iných vecí. Chcel by som upriamiť pozornosť na to, že ľudia, ktorí spolupracujú, rozprávajú také skutočnosti, o ktorých orgány činné v trestnom konaní nemali buď vôbec vedomosť, alebo ich nevedeli dokázať. Korupcia sa dokazuje enormne ťažko. Máte osobu, ktorá dáva úplatok, ktorá prijíma a obyčajne nie je prítomná tretia osoba. Pokiaľ to nemáme pokryté technickými prostriedkami, tak to v podstate nevieme dokazovať. A o to je to ťažšie, ak sa to dotýka justície, prokuratúry a polície.

Pre ľudí je možno symbolicky dôležité aj to, aby odsúdený chvíľu sedel. Pobyt vo väzbe si až tak neuvedomujú, hoci sa zarátava do trestu. Keby ste mu navrhli rok nepodmienečne a 300-tisíc, tak by s tým nesúhlasil?

Je to dobre položená otázka a máte pravdu, že pokiaľ človek bol vo vyšetrovacej väzbe, tak by sa to malo zohľadniť aj vo výške trestu, je to bežná prax súdov všade vo svete. Vyvažujem pomyselné misky váh, či by osoba mala ísť do výkonu trestu, pokiaľ sa „iba“ priznala a vydala finančné prostriedky. Tu bola zásadným meradlom pri nastavovaní trestu práve spolupráca. Mali sme veľmi ťažkú dôkaznú situáciu vo vzťahu k dokazovaniu korupcie na súdoch.

Ten peňažný trest nepredstavuje ani hodnotu jeho domu. Ľudia majú pocit, že niečo zaplatil, ale tie roky poberajúce úplatky si teraz bude v pohode užívať na slobode. Nestane sa z neho ani bežný človek, ktorý by sa mal zamestnať, platiť hypotéku. 

Vystupuje aj v iných trestných konaniach, kde takisto ešte môže dôjsť k uloženiu nejakého trestu alebo previazaniu inštitútov, ktoré máme v trestnom poriadku. Ak orgány činné v trestnom konaní zistia, že sa dopúšťal aj inej trestnej činnosti, o ktorej nevypovedal, tak napriek spolupráci to neznamená, že má imunitu. Práve naopak.

Súd schválil dohodu o vine a treste aj s viceprezidentom finančnej správy Danielom Čechom. Dostal podmienku a peňažný trest 30-tisíc eur. Prečo by mala verejnosť akceptovať, že to je v poriadku?

Táto osoba nebola stíhaná za to, že bola v nejakej funkcii, a ani tak nie sú nastavené tresty v Trestnom zákone.

Verejný činiteľ je priťažujúca okolnosť. 

A odrazilo sa to v právnej kvalifikácii skutku. No bez ohľadu na to, či bol viceprezident alebo radový zamestnanec finančnej správy, stále ide o tú istú právnu kvalifikáciu. Áno, priznávam, že skutočne posudzujeme aj to, aký dosah mala táto osoba na činnosť, ktorú hodnotíme ako protiprávnu. V tomto prípade išlo o prijímanie úplatku v roku 2014 a preukázaná výška prijatého úplatku bola 14-tisíc eur. Dostal peňažný trest vo výške dvojnásobku toho, čo mal vziať. Je to teda odčerpanie výnosu z trestnej činnosti plus trest navyše. Navyše, aj v jeho prípade išlo o osobu, ktorá významnou mierou spolupracuje v iných trestných konaniach a povedala orgánom činným v trestnom konaní také skutočnosti a skutky, o ktorých čiastočne ani nemali vedomosť. Aj toto sa zohľadnilo pri ukladaní trestu. Nie je možné ukladať osobe trest úplne v maximálnych čiastkach len preto, že bola v nejakej funkcii. Som presvedčený, že pokiaľ by sme výšku peňažného trestu prestrelili, tak by nám to súd ani neakceptoval.

Prečo by súd neakceptoval vyšší peňažný trest, keď ho akceptuje obvinený?

Súd je posledná inštancia, ktorá hodnotí aj primeranosť trestu. Ak by bol trest uletený, tak by to neakceptovali.

Ale to sa ešte nestalo. Skôr neakceptovali to, ak bol trest mierny. 

Nepamätám si veľa takých prípadov. Boli prípady, ale je ich veľmi málo, keď súdy považovali len uloženie peňažného trestu za málo a požadovali aj uloženie aspoň podmienečného trestu. Myslíme si, že tresty, ktoré máme nastavené teraz, sú primerané tomu, ako Špecializovaný trestný súd rozhodoval posledných päť rokov.

To isté sa týka aj námestníka Slovenskej informačnej služby (SIS) Borisa Beňu, kde ešte súd dohodu neschválil. Dohodli ste s ním prísnejšiu podmienku, ako dostal Čech, ale zase nižší peňažný trest. Prečo?

Táto vec ešte nie je právoplatne skončená, čakáme na to, ako bude súd rozhodovať. Vo všeobecnosti môžem povedať, že jeho právna kvalifikácia bola miernejšia ako u obvineného Čecha. A ďalším faktorom bola miera jeho účasti na korupčnom skutku. Nebol iniciátorom korupčnej schémy, ani hýbateľom.

Keď námestník SIS vidí, že sa deje korupcia, tak sa asi nemôže obhajovať tým, že bol do toho nevedome vtiahnutý. 

Veď bol za to aj stíhaný a k trestnej činnosti sa priznal a porozprával veci a skutočnosti, ktoré hodnotíme ako významnú spoluprácu. Nielen pri objasňovaní tohto skutku, ale aj iných. Navyše, zo žiadnych dôkazov nevyplýva, že by v tomto prípade prevzal akúkoľvek finančnú čiastku. Preto je aj výška peňažného trestu nižšia. Pokiaľ by finančné prostriedky prevzal, tak by bol peňažný trest vyšší. Podotýkam, že peňažný trest musí byť vždy ukladaný tak, aby ho osoba vedela uhradiť. Musíme teda vždy zisťovať aj majetkové pomery obvinených.

Vydal Boris Beňa alebo Daniel Čech nejaký úplatok aj sám od seba? 

Nebudem sa k tomu vyjadrovať, sú v istých procesných postaveniach aj v iných konaniach a momentálne by to nebolo vhodné. Urobíme odpočet konaní, ktoré bežia, ale tak a vtedy, keď nezmaríme vyšetrovanie.

Beňa vypovedá aj v kauze riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského, kde hovorí, že prijal polovicu zo 40-tisícového úplatku od Zoroslava Kollára. Tieto peniaze vám vydá?

Deklaroval snahu, že takéto prostriedky vydá. Doteraz bol vo väzbe, čo vydávanie patrične sťažovalo.

Vydali nejaké peniaze iní spolupracujúci obvinení? Vie sa len, že Bernard Slobodník vydal 200-tisíc eur. Vydal niečo Ľudovít Makó?

Áno vydal a rádovo ide o vyššiu sumu. Aj iné osoby vydali úplatky, ktoré sa v týchto kauzách vyskytujú. Sú to vysoké sumy, v státisícoch. Navyše všetkým týmto osobám, ktoré boli v procesnom postavení obvineného, bol aj zaisťovaný majetok.

A majú ešte majetok napísaný na seba? Napríklad dcéra Bernarda Slobodníka prezentuje na svojom Instagrame veľmi luxusný život. Verejnosť môže mať pocit, že obvinení vydávajú len symbolické sumy oproti tomu, čo naozaj na úplatkoch pobrali. Pôjde aj Slobodník na dohodu a peňažný trest?

To je predčasná otázka. Trestné konanie stále prebieha a je v postavení obvineného. Je to jedna z možností. Zaisťovali sme majetok všetkým obvineným bez ohľadu na to, či spolupracujú. Pokiaľ vieme preukázať, že príbuzní majú majetok pochádzajúci z trestnej činnosti, vieme postihnúť aj taký majetok.

Ale asi je to komplikovanejšie. 

Určite je. Máme dva právne režimy. Pokiaľ zaisťujeme celý majetok ako taký, tak nám stačí, že osoba je obvinená za konkrétny trestný čin vymedzený v Trestnom zákone, teda predpokladá sa trest uloženia prepadnutia majetku. Pokiaľ je osoba obvinená za menej kvalifikovanú skutkovú podstatu a nejde o tie najvyššie škody, tak môžeme zaisťovať len tú časť majetku, o ktorej vieme, že bola získaná z trestnej činnosti. Toto dokazovanie je podstatne komplikovanejšie a prácnejšie. A veľmi nás brzdí to, že polícia nevybudovala kvalitnú zložku, ktorá by sa venovala finančnému vyšetrovaniu a vyhľadávaniu výnosov z trestnej činnosti. Policajný prezident už deklaroval, že je to jedna z jeho priorít.

Spravodlivejší sa javí trest pre zástupcu riaditeľa Úradu zvláštnych policajných činností Norberta Paksiho. V stredu súd schválil dohodu o vine a treste – päť rokov nepodmienečne a prepadnutie majetku. Aký je rozdiel medzi Paksim a Čechom? 

Je to práve v tom, že Paksi bol obvinený za trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny. Mal byť činný pre skupinu tým, že jej vynášal informácie zo svojej práce. Zároveň bol odsúdený aj za trestný čin prijímania úplatku až v treťom odseku. Presne tieto dva trestné činy patria medzi tie, ktoré hovoria o úplnom prepadnutí majetku.

A ešte nejaký majetok mal?

Áno, mal. Zaistili sme mu aj nehnuteľnosti, jeden zo spoluobvinených vydal nemalé finančné prostriedky, ktoré mal uňho Paksi schované, boli tam aj motorové vozidlá, bolo tam veľa majetku. Ak by boli páni Čech alebo Beňa obvinení za trestné činy, kde by bolo možné uložiť prepadnutie majetku, takýto trest by sme určite navrhli. Stále musím povedať, že tieto osoby významne spolupracujú aj pri iných skutkoch. Vždy zvažujeme, či pomáhajú a či hovoria pravdu. Často som zachytil zo strany obhajcov vyjadrenia, že práve spolupracujúce osoby boli tie, ktoré vymysleli trestnú činnosť a do toho zatiahli všetkých ostatných.

Aj tento týždeň to rozprával jeden z obhajcov, bývalý minister vnútra za Smer Robert Kaliňák. Povedal, že spolupracujúci obvinení boli vlastne na vrchole pyramídy. 

Je to bežná súčasť obhajoby, ktorú používajú odjakživa, alebo teda odkedy pôsobím na Úrade špeciálnej prokuratúry. Hlavne to hovoria pri všetkých trestných činoch, ktoré sa týkajú zločineckých skupín. Je to mantra, ktorá sa opakuje. Pokiaľ máme osobu, ktorá spolupracuje bez ohľadu na trestnú činnosť, vždy sa jej výpoveď veľmi starostlivo preveruje. Málokedy sme išli do obvinenia nejakej osoby a už vôbec nie do obvinenia osoby, ktorá bola nejako exponovaná, teda spoločensky vo vysokej funkcii tak, že by existovala len výpoveď jednej spolupracujúcej osoby. Vždy ide minimálne o výpovede dvoch osôb. Ak to bola jedna osoba, tak tam muselo byť viac dôkazov, listín alebo iných skutočností, na základe ktorých bolo možné výpoveď overiť. Keď ide o rozhodovanie o väzbe, tak to vždy prejde aj cez hodnotiaci mechanizmus súdov, ktorý dôkazy uznal. Nikto z nás nemá ambíciu, aby hlava nehlava začal stíhať kohokoľvek z polície, justície alebo prokuratúry. Vždy si uvedomujeme, že vypovedá osoba, ktorá sa dopúšťala trestnej činnosti a môže mať motiváciu, aby sa snažila sama seba zachrániť a popritom označiť za páchateľa inú osobu. Všetky tieto osoby sú poučené o následkoch krivej výpovede a krivého obvinenia. Ak by sme zistili takú skutočnosť, boli by bez milosti stíhaní. V minulosti sa tak aj pri dvoch osobách stalo. Vždy posudzujeme aj to, či sa nám osoby mohli pred tým dohovárať, koordinovať. Ale zisťujeme presný opak. Výpovede sa často v drobnostiach rozchádzajú. A pri kladení množstva otázok, a teraz musím vyzdvihnúť aj prácu advokátov, ktorí podrobne vypočúvajú, vieme zistiť, či osoby klamú alebo nie. To, že sa pri trestnom konaní hodnotenia obhajoby a orgánov činných v trestnom konaní rozlišujú, je pochopiteľné. Obhajoba je tu preto, aby hľadala čo najmenšiu štrbinu v tom, ako prezentujeme dôkazy. Máme tu súd, ktorý rozhodne, ktorá miera hodnotenia dôkazov je správna.

Najnovšie unikla do médií výpoveď podnikateľa v IT Michala Suchobu, že guvernér NBS Peter Kažimír bral úplatky od podnikateľa Jozefa Brhela. Ako mohla tá výpoveď uniknúť? Boli pri vypočúvaní Suchobu viacerí advokáti?

Boli. Bolo to ich zákonné právo, ktoré využili. K tomu, ako mohla výpoveď uniknúť, sa neviem vyjadriť. Môžem len povedať, že pokiaľ akákoľvek osoba vypovedá o páchaní trestnej činnosti, do ktorej sa zapojili iné osoby, a malo ísť o sofistikovanú a komplikovanú trestnú činnosť, tak určite nie je v záujme orgánov činných v trestnom konaní, aby takúto výpoveď sprístupnili mimo trestného konania. Kazili by sme si taktiku vyšetrovania, aj moment prekvapenia, či zadovažovanie dôkazov.

Znamená to, že si o pár dní pôjdete po Kažimíra?

K tomu sa nemôžem, ani nebudem vyjadrovať. Pokiaľ bude miera dôkazov taká, že by bolo potrebné konať istým procesným spôsobom, tak takým spôsobom určite postupovať budeme. Takáto otázka je predčasná.

Prečo ste Suchobu vypočuli z Dubaja a netrvali na tom, aby prišiel na Slovensko, keď chcel spolupracovať a priznať sa? 

Je to živá trestná vec a nemôžem vysvetľovať podrobnosti, ale zvážili sme všetky možnosti, ktoré viedli k tomu, aby sme sa dostali k jeho výpovedi. Toto bola v tom momente najlepšia forma, ktorá umožnila získať dôkaz do trestného konania, a preto sme ju využili.

Príde Suchoba na Slovensko?

Nemôžem sa k tomu vyjadrovať.

Robert Fico vyhlásil, že ľudia ako prokurátor Kysel musia skončiť na Úrade špeciálnej prokuratúry, keď sa Smer dostane k moci, že budú stíhaní a možno pôjdu aj do väzenia. Ako ste sa cítili, keď ste to počuli?

Úprimne, ani som to nezachytil, až keď mi to nejakí známi hovorili. Nesledujem vyjadrenia politikov. Menovaný pán politik má právnické vzdelanie, takže si je plne vedomý toho, že akékoľvek vyjadrenie, ktoré urobí týmto spôsobom, ostane v rovine, že my ako prokuratúra sa k nemu vyjadrovať nemôžeme. Využíva možnosti, ktoré mu politika dáva, pokiaľ ide o slobodu vyjadrovania.

Ataky politikov sa priamo úmerne stupňujú podľa toho, ako vysoko postavené osoby vyšetrujete. Dokážete si to nevšímať? 

Áno. Nejaký tlak človek vidí, len keď si občas niečo prečíta v správach, ale myslím, že väčšina z nás je natoľko časovo vyťažená, že po práci už veľa vecí nečítame. Hlavne, keď človek v práci číta kopec dôkazov alebo výpovedí. Radšej siahnem po knihe alebo zájdem do voľnej prírody, ako by som sledoval ďalšie vyhlásenia. Všetci z nás sú prokurátori, ktorí pred tým pôsobili na iných zložkách prokuratúry. Je všeobecne známe, že Úrad špeciálnej prokuratúry je inštitúcia, ktorá je vystavená istému tlaku vzhľadom na závažnosť trestných káuz. Každý z nás, kto išiel do úradu, si bol plne vedomý, že takéto kauzy budeme robiť, a je na každom z nás, ako sa s tým vnútorne vyrovná. Áno, niekedy to môže byť nepríjemné, keď je meno prokurátora vláčené po médiách, ale je to súčasť našej práce. Sústredíme sa na to, aby sme robili veci, ktoré máme v zmysle Trestného zákona a Trestného poriadku.

Vašu pozíciu zhoršilo aj to, keď ste zavreli šéfa SIS Pčolinského. Sme rodina hovorí o spravodajsko-mocenskej hre. Je to hra?

Nemám vedomosť o tom, že by to bola mocenská hra. Vychádzame len z výpovedí, ktoré sme získali z iných trestných vecí, kde nám začali spolupracovať iné osoby a začali objasňovať činnosť, ktorá je predmetom tohto trestného konania. Všetko je otázkou vyšetrovania. Nastalo možno trochu veľa kriku v súvislosti s tým, že ide o takú vysoko exponovanú osobu. Momentálne si vykonávanie dokazovania nedovolím nijako hodnotiť, som tam dozorujúci prokurátor a tá vec je živá, ale z dôkazov, ktoré boli predložené, som nezistil nijaké mocenské hry. Pre mňa je to obyčajné trestné konanie, ktoré sa vedie na základe dôkazov.

Predseda parlamentu a Sme rodina Boris Kollár stále opakuje, že nechápe, prečo ešte Vladimír Pčolinský nebol zbavený mlčanlivosti. 

Pokiaľ je páchaná trestná činnosť korupčného charakteru verejným činiteľom, nie je dôvod na zbavenie mlčanlivosti, lebo mlčanlivosť neplatí. Obvinený má právo sa brániť akýmkoľvek spôsobom, ktorý uzná za vhodný. Samotné páchanie trestnej činnosti verejnými činiteľmi nepodlieha ani ochrane zákona o ochrane utajovaných skutočností, je to tam presne vymedzené. Toto nemôže byť utajovaná skutočnosť.

Po zadržaní Pčolinského sa politici rozhodli, že treba zmeniť podmienky kolúznej väzby a idú otvoriť Trestný poriadok. Vidíte na to dôvod?

Neviem, či je to práve v dôsledku tejto kauzy alebo aj niektorých iných, ale každopádne musíme rešpektovať, že zákonodarny zbor je tvorený politikmi a majú plné právo rozhodovať o tom, či zmenia Trestný poriadok, podmienky väzby alebo nie. Začalo sa o tom veľa diskutovať a som veľmi rád, že do konania vstúpila aj ministerka spravodlivosti, ktorá sa pokúsila urobiť vlastný návrh, aby to nebolo živelné. Náš úrad je účastný tohto procesu a plne podporujeme to, čo sa prerokovalo v rámci legislatívneho procesu. Ale skôr sme predpokladali, že ak sa väzba bude meniť, tak v rámci komplexnej úpravy Trestného poriadku, ktorá sa chystá. Nie je jednoduché zmeniť len isté ustanovenie o väzbe ako takej. Má to dosah na množstvo paragrafov a súvisiacich úkonov. Ak sa rozprávame o tom, aký strašný je výkon väzby, tak to nerieši Trestný poriadok, ale zákon o výkone väzby. Tam je skutočne dôvod urobiť zmeny, ktoré sú primerané 21. storočiu. Podmienky väzby máme upravené od roku 1961 a menili sa minimálne. Najvýznamnejšia zmena bola po revolúcii, že o tom, či niekto pôjde do väzby, prestal rozhodovať prokurátor, ale začali rozhodovať súdy, čo pokladám za štandardné pre demokratický svet.

Uvidíme, či pre kolúznu väzbu nepadne vláda. Keby padla, ohrozí to nejak rozbehnuté prípady?

Nemyslím si, že by politická situácia mala priamyvplyv na výkon trestného konania. Sme viazaní Trestným zákonom a Trestným poriadkom.

Peter Kysel (49)

Narodil sa v Banskej Bystrici. Vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského. Na prokuratúru nastúpil v roku 1999 ako právny čakateľ. Od roku 2000 bol vojenským obvodným prokurátorom v Banskej Bystrici, neskôr na vojenskej prokuratúre v Bratislave. Od 1. decembra 2005 je prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry. V poslednej voľbe kandidoval za špeciálneho prokurátora, parlament zvolil Daniela Lipšica. Rada prokurátorov ho odsúhlasila do funkcie zástupcu špeciálneho prokurátora, generálny prokurátor ešte nerozhodol. Dozoroval kauzy viacerých zločineckých skupín.