Denník N

Jedným z častých mýtov je, že za atmosféru v rodine zodpovedá žena, a ak sa vo vzťahu niečo pokazí, je to jej vina

Apolónia Sejková. Foto N - Ria Gehrerová
Apolónia Sejková. Foto N – Ria Gehrerová

Apolónia Sejková je riaditeľkou prešovského centra MyMamy, ktoré pomáha ženám, čo zažívajú domáce násilie. Väčšinu klientok podľa nej tvoria ženy, ktoré v detstve nedostali od svojich rodičov bezpodmienečné prijatie a lásku. „Im naozaj stačí, že si ich niekto na chvíľu, obrazne povedané, privinie k hrudi – a tak ich má vo svojej moci,“ vysvetľuje v rozhovore.

Vyrastali ste a žijete v Prešove, ale na rok štúdia ste si odbehli do Amsterdamu. Bolo to na prelome rokov 1991 a 1992. Nelákalo vás vtedy zostať v Holandsku a zažiť život vo vyspelej západoeurópskej krajine dlhšie?

Myslím si, že ten rok znamenal veľmi veľký prelom v mojom živote. Po revolučnom roku 1989 sme naozaj verili na veľké zmeny. V Holandsku som videla, že veci sa dajú meniť v spolupráci rôznych sektorov, a to sa mi veľmi páčilo. Prišla som do kontaktu s rôznymi nadáciami, lebo v tom čase som sa už venovala téme mojej diplomovej práce, čo boli rómske deti.

Začiatok bol však drsný. Asi treba zmieniť, že v tom čase som už bola vydatá a mala som dvojročnú dcéru, ktorú som na Slovensku nechala s manželom. Dnes by asi všetci spravili všetko pre to, aby dieťa mohlo byť s nimi. Ja som však bola rada, že som dostala štipendium, a nevedela som si predstaviť, ako sa dievča z malého mesta usídli v Amsterdame aj s celou rodinou.

A či som tam chcela ostať? Amsterdamom som bola naozaj očarená, ale veľmi som sa tešila domov, lebo som mala pocit, že tu ma viac treba. Možno to znie pateticky a smiešne, no mala som pocit, že Amsterdam a celé Holandsko už funguje, systém je zabehaný. U nás to boli prelomové roky, keď sme si naivne mysleli, že ten systém nastavíme my, ktorí budeme aktívni a akční.

Čo vás na spôsobe života v Holandsku najviac očarilo a chceli ste, aby sa to pretavilo aj do života u nás doma? 

Otvorená spoločnosť. Mne sa páčia aj otvorené okná bez záclon, to, že ľudia majú v sebe takú kultúru, že nepotrebujú veci skrývať. Veľmi sa mi páčila sloboda, voľnosť, rešpekt voči inakosti. Tým som bola úplne očarená. Prvý človek, ktorého som v metre oslovila a opýtala sa ho, koľko je hodín, bol transsexuál. Skoro som odpadla. Neviem, či si to dokážete predstaviť. V roku 1991 to bol pre mňa mierny šok. Potom som si na to zvykla. Mala som veľa kamarátov, kamarátok z rôznych komunít. Páčila sa mi najmä úroveň rešpektu k individualite a zároveň zmysel pre komunitu. Mala som šťastie, že sme bývali v oblasti, kde boli usídlení obyvatelia Surinamu a afrických krajín. Bolo to tam veľmi pestré, voňavé. Vždy, keď si spomeniem na Amsterdam, spája sa mi to s vôňami, so zvukmi, s hudbou. A, samozrejme, bola som očarená bicyklami. Celý ten rok som chodila na bicykli, vždy a v každom počasí. Infraštruktúra pre cyklistickú dopravu tam bola a stále je fantastická.

Do Holandska sa pravidelne vraciate. Keď sa pozriete na pokrok, ktorý odvtedy zažil Amsterdam, a ktorý sme odvtedy zažili my na Slovensku, nakoľko sme sa priblížili k tomu, čo ste tam zažili pri svojej prvej návšteve?

Asi sme veľmi zádumčivý a depresívny národ. Niekedy to aj na mňa dolieha a mám pocit, že sa tu vôbec nič nedeje. Robí mi veľmi dobre, keď za mnou prídu priatelia zo zahraničia a vedia mi dať spätnú väzbu, že sa tu veľa vecí zmenilo k lepšiemu. Pomaly si aj ja začínam uvedomovať, že máme už aj v Prešove cyklochodníky.

Čo sa u nás zmenilo? To, že sme vytvorili podmienky pre občiansku spoločnosť. Teraz to po tých rokoch trochu škrípe. Mám pocit, že som sa prebrala práve v súvislosti s vraždou Jána Kuciaka a jeho snúbenice. Vtedy som zažila obrovský šok. Pýtala som sa, čo sme vlastne celé tie roky robili, že sme si to akoby nevšimli. Alebo nám tú krajinu naozaj niekto ukradol?

Napriek tomu sú tu stále ľudia, ktorí rozmýšľajú inak, sú zástancami otvorenej spoločnosti, a môžu sa stále nahlas vyjadrovať. Myslím si tiež, že je nás viac. Koniec koncov, som veľmi rada, že u generácie mojich detí je túžba po voľnosti a občianskej spoločnosti silnejšia, než to bolo v našej generácii. To je podľa mňa veľmi pozitívne.

A čo sa zmenilo v Amsterdame? Asi to tak býva, že keď človek starne, má pocit, že to boli staré zlaté časy. No keď som tam bola naposledy, mala som pocit, že aj vďaka rozvoju lacných charterových letov je tam strašne veľa turistov. Iste, Holandsko je veľmi husto zaľudnená krajina a je tam ťažké byť sám. Predtým tam však boli okrajové časti, kde sa mohol človek sám prechádzať. Okrem toho si myslím, že naše problémy sú veľmi podobné. Asi je pravda, že všade je chlieb o dvoch kôrkach. Všade, kde by sme žili, by sme museli s niečím bojovať a za niečím stáť.

Spomenuli ste, že vás už vtedy v Amsterdame očarila tolerantnosť voči inakosti. Je aj toto oblasť, v ktorej sa na Slovensku posúvame vpred? 

To je ťažká otázka. Keď človek žije vo svojej bubline a stretáva sa s ľuďmi, ktorí vyznávajú rovnaké hodnoty, prepadne optimizmu a veľkej nádeji, že to tak je. Potom sa zase stretáva s netolerantnosťou v skupinách ľudí, ktorí mu nie sú názorovo blízki. Vidím to najmä na východe Slovenska a tiež v rámci svojej práce, kde pomáham ženám zažívajúcim násilie na základe rodových princípov.

Bez problémov o sebe hovorím, že som feministka, aj keď som vydatá a mám tri deti. Veľa ľudí je pri tomto výraze zdesených. Neviem, čo to pre nich znamená, no určite niečo negatívne. Moja práca so ženami niekedy vyvoláva netolerantné reakcie. Ultrakonzervatívne postoje totiž hovoria, že ženy

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Domáce násilie

Kde môžete hľadať pomoc?

  • Národná bezplatná nonstop linka pre ženy zažívajúce násilie: 0800 212 212
  • Nonstop krízová linka Aliancie žien Slovenska, ktorá poskytuje poradenstvo a pomoc obetiam násilia: 0903 519 550, [email protected]
  • Poradenské centrum Alej (Bratislavský kraj): 0911 417 778, [email protected]
  • Poradenské centrum Nádej (Bratislava): 0905 463 425, [email protected]
  • Centrum Slniečko (Nitra): 0917 545 808, [email protected]
  • Bezpečný ženský dom Dúha: 0915 166 663 a 0918 824 247, [email protected]
  • Bezpečný ženský dom Brána do života: 0915 439 245, [email protected]
  • Poradenské centrum Náruč Žilina: 0918 185 576, [email protected]
  • Poradenské centrum Náruč Čadca: 0907 840 552, [email protected]
  • Bezpečný ženský dom Luna v Trenčíne, krízová linka non-stop: 0918 312 908,

Rozhovory

Vzťahy

Životy žien

Rodina a vzťahy

Teraz najčítanejšie