Denník N

Desať najväčších klamstiev Viktora Orbána z historického rozhovoru pre slovenských novinárov

Útok na Index vyvrcholil po historickom samite v Bruseli, kde sa Orbán tváril ako víťaz. EÚ pritom proti nemu vedie sankčnú procedúru pre obavy o právny štát v Maďarsku. Foto - TASR/AP
Útok na Index vyvrcholil po historickom samite v Bruseli, kde sa Orbán tváril ako víťaz. EÚ pritom proti nemu vedie sankčnú procedúru pre obavy o právny štát v Maďarsku. Foto – TASR/AP

Viktor Orbán je veľký rozprávač a voľne strieda žánre od lacnej operety až po surrealistickú dystopiu, ale reality sa príliš striktne nedrží.

Viktor Orbán dal po skoro dvanástich rokoch rozhovor slovenskému médiu. Je to výnimočná udalosť, pretože Orbán komunikuje takmer výlučne iba s maďarskými štátnymi alebo provládnymi médiami, na čele ktorých sú jeho podriadení. Raz ročne zvykol mať medzinárodnú tlačovku, kde mu mohli klásť otázky aj novinári kritických médií, ale tá sa v tomto roku pre pandémiu nekonala.

Nevieme presne, prečo sa Orbán rozhodol pre slovenský rozhovor, ale z kontextu udalostí posledných týždňov a mesiacov vyplýva, že za tým môže byť zmenená zahraničná politika Slovenska. Pre Orbánov politický plán je V4 dôležitá, pretože vo svojej vojne proti Bruselu potrebuje spojencov a nové vedenie ministerstva zahraničných vecí Slovenska na to nie je najlepším partnerom. Po konfliktoch posledných mesiacov hľadá Orbán nové cesty k srdciam Slovákov.

Desať najväčších klamstiev

Orbán si na rozhovor vybral konzervatívny portál Postoj, ktorý je mu ako „kresťanskému demokratovi“ možno ideologicky blízky. Text, ktorý vznikol, je zaujímavý, lebo Orbán je talentovaný rozprávač. V mnohom to však pripomína rozhovory, ktoré Orbán dáva svojim spriazneným domácim médiám, ktorých reportéri mu z času na čas položia aj „kritické“ otázky typu: „Nebolo toto opatrenie trošku prehnané?“ Polopravdy a klamstvá pritom ostávajú väčšinou visieť vo vzduchu a nebolo to inak ani teraz.

Preto by sme chceli poukázať na desať najväčších lží Viktora Orbána z rozhovoru pre Postoj.

1. Východné vakcíny a pľúcne ventilátory

Na otázku, prečo sa pri nákupe vakcín obrátil na Rusko a Čínu, Orbán odpovedá, že na základe skúsenosti s pľúcnymi ventilátormi z minulej jari predpokladal, že na trhu bude málo vakcín, a preto „sa chcel poistiť“. Z rozhovoru sa čitateľ nedozvie, že obchod s pľúcnymi ventilátormi patrí medzi najvážnejšie korupčné kauzy maďarskej vlády z posledných rokov.

Maďarské ministerstvo zahraničných vecí kúpilo 16-tisíc pľúcnych ventilátorov za 300 miliárd forintov (asi 860 miliónov eur). Bolo zrejmé, že toľko prístrojov nikdy nebudú potrebovať, ale tvrdili, že sa chcú pripraviť na všetky situácie. Maďarskí odborníci pritom zdôrazňovali, že zdravotníctvo nezvládne viac ako 1500, v krajnom prípade 2000 pacientov na pľúcnej ventilácii. Za ventilátory zaplatili výrazne vyššiu sumu ako Taliansko a Nemecko.

Maďarskí investigatívci neskôr zistili, že za nákupom ventilátorov stáli pochybné firmy, ktoré sa objavili aj pri nákupe predražených čínskych vakcín. Jedným z hlavných vlastníkov týchto firiem má byť neznámy hokejový tréner z Budapešti, ktorý s podobnými obchodmi nemal nikdy nič spoločné.

2. „Ruskú a čínsku vakcínu sme nedali automaticky do obehu, musel ich odobriť náš kontrolný orgán.“

Ruskú vakcínu

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Viktor Orbán

Komentáre

Teraz najčítanejšie