Denník N

Psychologička: Samých seba poznávame cez iných ľudí. Ak sa zatvárame do vlastných bublín, dobrovoľne sa ochudobňujeme

Soňa Holúbková. Foto - Šimon Šiplák
Soňa Holúbková. Foto – Šimon Šiplák

Počúvajte podcasty v aplikácii Denníka N. Všetky naše podcastové kanály a služby.

Podcasty Denníka N

Počas rokov praxe vraj pochopila, že svoju jedinečnosť dokážeme prijať len cez svojich rodičov. „Ak nás rodičia bezpodmienečne prijmú takých, akí sme, s našou unikátnou, špecifickou zložkou osobnosti, postihnutia alebo geniality, potom aj my ľahšie prijímame samých seba,“ vysvetľuje v rozhovore psychologička Soňa Holúbková, ktorá sa už roky venuje práci s deťmi so zdravotným postihnutím.

V nedávnom videu zo sympózia O nádeji 2021 ste sa prihovárali deťom a spomenuli ste pojem domov ako miesto, kam človek patrí. Prečo je pre nás také dôležité mať domov?

Domov nás uzemňuje. Aj deti, ktoré žijú v detskom domove, alebo ľudia, ktorí nemajú blízkych, potrebujú byť ukotvení niekde, kde vedia, že tam naozaj patria. Domov však nie je len fyzické miesto. Môžu to byť aj vzťahy, no nemusia to byť nevyhnutne len vzťahy s mamou a otcom. Sú napríklad deti, ktoré sa nájdu v škole. Mnohí ľudia sa cítia doma v nejakej skupine, napríklad v ekologickom hnutí.

Domov je o dostávaní, ale je to aj symbol toho, čo sa odovzdáva. Niečo naberáme do svojho života, niečo odovzdávame, o niečo sa staráme, aby fungovalo. Domov sú chute, vône, dotyky a emócie, ktoré pri tom prežívame. Domov je miestom objavovania a rozvoja našich jedinečných schopností, miestom, kde sa realizujeme.

Jednoducho, domov môžeme vnímať v meste, v lese, alebo dokonca na celej našej planéte. Je to vtedy, keď máme pocit stotožnenia, pocit, že tam patríme a že sa o ten domov staráme. Niekedy na celú túto komplexnosť zabúdame.

Je domov miesto, kde cítime nielen spolupatričnosť s inými, ale aj objavujeme seba samých?

Je to miesto, s ktorým rezonujeme, kde cítime, že môžeme byť samými sebou. Sú rôzne miesta na svete, ktoré nám dočasne pomáhajú objavovať určité časti našej podstaty, aby sme sa následne vrátili do pôvodného domova a rozvíjali ich tam. Ja som takto vo Francúzsku objavila a rozvíjala svoju kreativitu a v Brazílii zase láskavosť. Vrátila som sa však naspäť na Slovensko.

Domov môžeme pokojne objaviť aj v iných krajinách a zostať žiť tam. Dnes je veľa svetobežníkov, ktorí hľadajú svoje miesto na svete, kde pochopia, že môžu zo seba dať niečo konkrétne. Svet nás potrebuje, všetkých. Možno nás niekde potrebuje viac ako tam, kde sme sa narodili.

Zaujala ma spomínaná láskavosť – spomenuli ste ju teraz, aj vo vašom videu. Prečo láskavosť nie je slabosť?

Láskavosť je výzva. Skrýva sa za ňou niečo, s čím musíme bojovať – náš vlastný egoizmus, nutkanie presadzovať seba samého/seba samu. Láskavosť je cesta po hrane. Človek by sa mal snažiť na jednej strane nebyť „príliš lepkavý“, „príliš sladký“, a na druhej nemal by ani myslieť iba na seba.

Láskavosť je naša základná podstata, ľudská prirodzenosť. Láskavosť je, keď si neubližujeme navzájom, keď neubližujeme iným, a tiež, keď neubližujeme sebe samým. Aj k sebe musí byť človek láskavý. Mali by sme si vedieť dopriať niečo milé a dobré. Urobiť pre seba niečo, čo máme radi. Láskavosť k sebe je aj o tom, že sa zakaždým nenútime do stopercentných výkonov.

Láskavosť je, keď upustíme od stopercentného dodržiavania prísnych pravidiel, ktoré sme stanovili, a ktoré niekedy priam potlačujú ľudskosť, ale rozhodneme sa pre to riešenie, ktoré druhému dáva šancu byť človekom.

Pre mňa je pekným príkladom láskavosti aj to, keď zazvoním u susedy a opýtam sa jej, či mi nemá požičať cesnak, než by som preň mala ísť v tej chvíli do obchodu sama. Inokedy, keď z toho obchodu pôjdem, jej ho môžem vrátiť. Takéto situácie pomáhajú posilniť láskavosť vzťahov v našich susedstvách a spoločenstvách. Mali by sme sa ju učiť viac rozvíjať.

Čo je predpokladom láskavosti a ako ju pestovať?

Predpokladom láskavosti je ocenenie druhých. Nemusí to byť ocenenie za niečo konkrétne, stačí oceniť, že sme s niekým radi, že nám je s nimi dobre. Vedieť oceniť iných prináša do životov ľudí obrovskú energiu. Je škoda, že sa oceňujeme tak málo.

Oceniť by sme mali vedieť aj

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Podcast Denníka N

Rodičovstvo

Rozhovory

Vzťahy

Rodina a vzťahy

Teraz najčítanejšie