Denník N

Najobľúbenejšia česká autorka? To je prehnané, tvrdí o sebe Alena Mornštajnová

Alena Mornštajnová. Foto - Deník N/Gabriel Kuchta
Alena Mornštajnová. Foto – Deník N/Gabriel Kuchta

Úspešná spisovateľka hovorí o svojom novom románe Listopád.

Pred štyrmi rokmi napísala Alena Mornštajnová svoju najznámejšiu knihu Hana, z ktorej sa v Česku predalo 190-tisíc výtlačkov. To ju zaradilo medzi najobľúbenejšie autorky v krajine.

Vo svojom poslednom románe Listopád (Host, 2021) spracovala alternatívnu históriu po Nežnej revolúcii. Všimla si totiž, že mnohí si minulosť príliš idealizovali. V rozhovore vysvetľuje, prečo svoje dielo nepovažuje za dystópiu, do akej miery čerpala z vlastnej skúsenosti a ako nakladá so slávou.

Váš posledný román ponúka príbeh založený na alternatívnej histórii po roku 1989, keď Nežnú revolúciu potlačí armáda. Kedy vám tento motív napadol?

O tejto téme som rozmýšľala pomerne dlho, pretože každému z nás občas napadne, čo by bolo, keby ku zmene v roku 1989 nedošlo. Alebo keby sa udalosti vyvíjali inak. Prekvapilo ma, že sa tejto témy nikto nechopil. Hovorila som si, že to nie je úplne téma pre mňa. Ale keď od revolúcie uplynulo 30 rokov a stále to nikto nespracoval, rozhodla som sa, že to skúsim.

Ďalší dôvod, prečo som o tejto téme chcela písať, bol ten, že som si všimla, že niektorí ľudia zabudli, aké to bolo pred rokom 1989. Iní si začali to obdobie idealizovať, keď hovorili, že sme žili v časoch plných istôt, keď sa štát o človeka postaral a keď naňho neboli vyvíjané také tlaky ako dnes. Mnohí však zabudli, že nešlo len o to, že neboli banány a že sa nesmelo cestovať do zahraničia. Zabudli, že sme sa nemohli rozhodovať sami za seba a že naše konanie ovplyvňovali iní.

Mnohí román radia medzi dystópie. Pre český rozhlas ste uviedli, že vás to mrzí, pretože ste nechceli napísať dystópiu. Ako to teda je?

Nemám rada takéto škatuľkovanie, pretože ak dáte knihe nejakú nálepku, čitateľ k nej hneď pristupuje s istými očakávaniami. Ak niekto moju poslednú knihu označí za dystópiu, jeho očakávania sa pri nej nenaplnia. Listopád nie je dystópia. Ak by som chcela napísať tento druh knihy, viac by som popustila uzdu fantázii. Ja som sa však rozhodla napísať knihu, ktorá je logickým pokračovaním toho, čo by sa v roku 1989 asi odohralo. Chcela som to napísať čo najpravdepodobnejšie, teda ako by prebiehal prevrat a ďalší vývoj.

Pri čítaní Listopádu som si najčastejšie predstavovala režim, ktorý funguje v Severnej Kórei alebo v Mjanmarsku. Ako ste si pred písaním robili rešerš? Z čoho ste vychádzali?

K udalostiam v Mjanmarsku došlo v čase, keď som mala knihu dopísanú. Ale utvrdili ma v tom, že to, čo som napísala, nebolo úplne nereálne. Pred písaním knihy som čítala o prevratoch, ktoré prebehli v iných krajinách, najviac o puči v Čile v roku 1973, keď sa chopil moci Pinochet. Zistila som, že všetky vojenské puče prebiehajú podľa rovnakej šablóny – režim sa najskôr snaží

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Knihy

Rozhovory

Kultúra

Teraz najčítanejšie